Ján 1, 43 - 51
Druhého dňa chcel (Ježiš) odísť do Galiley a našiel Filipa. Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! Tento Filip bol z Betsaidy, mesta Ondrejovho a Petrovho. Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto. Potom mu povedal: Veru, veru vám hovorím: Uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka. (Ján 1, 43 - 51)
Ježiš Kristus prišiel do nášho sveta s dobrou správou o Božej láske, so správou o tom, že ľudia nie sú Pánu Bohu ľahostajní, ale naopak, že On sa o nich veľmi zaujíma, so správou o tom, že Boh ponúka veľké odpustenie, veľkú amnestiu a že každému dáva šancu začať celkom nový život. Bolo veľmi dôležité, aby sa táto dobrá správa dostala k tým, ktorým bola určená, aby ju počuli, pochopili, aby si uvedomili, že je určená pre nich, aby ju prijali.
Ježiš Kristus však prišiel nielen ako posol, ale On sám bol hlavným obsahom svojho posolstva, to znamená, že jeho poslaním na zemi bolo, aby túto správu o Božej veľkej láske nielen proklamoval, nielen vyhlasoval, ale aby ju aj uskutočňoval. Evanjeliá jasne ukazujú, že to skutočne tak aj robil. Dve najdôležitejšie veľké súčasti obsahu evanjelia sú: tá správa, to posolstvo o Božej láske, posolstvo formulované podobenstvami, krátkymi i dlhšími výrokmi - aby ju mohlo pochopiť čo najviac ľudí, a okrem toho množstvo správ o Ježišových pomáhajúcich činoch, keď sa ujímal chorých a iných trpiacich a pomáhal im. O jeho spasiteľnom diele hovorí predovšetkým podrobná správa o jeho vykupiteľskej smrti a vzkriesení.
Pretože on sám, jeho osoba, jeho dielo zaujíma v celom tomto poslaní také rozhodujúce miesto, bolo nevyhnutne potrebné, aby sa ľudia dostali aj do osobného vzťahu k Ježišovi. Ten tesný osobný vzťah k Ježišovi má svoje biblické pomenovanie: veriť v Ježiša Krista a nasledovať Ježiša Krista. Preto volal Pán Ježiš ľudí k sebe jednak kvôli tomu, aby počúvali jeho posolstvo, ale zároveň aj kvôli tomu, aby vstúpili do tesného spoločenstva s ním. Preto si vyvolil a zhromaždil okolo seba kruh žiakov, učeníkov, ktorí mali jeho pozvanie sprostredkovať druhým ľuďom.
Práve v tejto veci - v prijímaní Ježišovho pozvania - sa začali objavovať rozličné problémy. Pán Ježiš hovoril o týchto problémoch v podobenstvách, napríklad o rozsievačovi a štvorakej pôde, v ktorom spomína až tri druhy pôdy zo štyroch, v ktorej zo zasiateho semena nevyrástla úroda. O odmietnutí jeho pozvania hovoria aj podobenstvá o veľkej hostine, na ktorú pozvaní hostia nechceli prísť.
Jeden konkrétny prípad odmietania sa spomína v prečítanom odseku z prvej kapitoly Jánovho evanjelia. Z textu sa dozvedáme, že okrem iných inými si Pán Ježiš pozval za svojho učeníka Filipa. Filip prišiel za svojím priateľom Natanaelom s ohromujúcou správou: Predstav si, našli sme Mesiáša, ktorý bol u prorokov a v ostatných svätých spisov predpovedaný už pred stáročiami. Týmto Mesiášom je Jozefov syn, Ježiš z Nazareta. Prvá polovica správy o tom, že sa konečne objavil očakávaný Mesiáš, musela Natanaela naplniť veľkou radosťou a vzrušením, ale druhá polovica Filipovej noviny, že ten Mesiáš pochádza z Nazareta, Natanaela dokonale schladila. Nazaret nebol dovtedy ničím významný a okolité súperiace dediny - podobne ako Natanael - pozerali zrejme na toto mestečko s opovrhnutím. Preto tá Natanaelova odmietajúca poznámka: Či z Nazareta môže byť niečo dobrého?
Všimnime si dobre túto situáciu: Natanael sa s Ježišom ešte nestretol, prakticky nič o ňom nevie, pozná len jeho meno; Ježiš - Jéšúa - bolo vtedy celkom bežné meno. Teda: Natanael o Ježišovi ešte nič nevie, ale už má o ňom hotový úsudok. Stačil mu jeden fakt, že Ježiš pochádza z Nazareta, a k tomu presvedčenie, že z Nazareta nemôže pochádzať nič dobrého. Toto bol súd vytvorený vopred, pred stretnutím, pred zoznámením sa s Ježišom. Mienka, súd, ktorý si človek vytvorí prv ako sa dôkladne oboznámi s človekom alebo vecou, na ktorú sa takýto súd vzťahuje, má známe meno: predsudok. Predsudok má v sebe vždy niečo pejoratívne, odsúdeniahodné, lebo vytvoriť si o niekom alebo o niečom mienku predtým, ako príslušného človeka alebo vec poznáme, je nedôstojné logicky mysliaceho človeka. A práve takýto predsudok sa mohol veľmi ľahko stať prekážkou, ktorá by Natanaelovi navždy zabránila dostať sa k Ježišovmu posolstvu o Božej láske a osobne k Ježišovi ako Spasiteľovi.
Našťastie Filip urobil v tej chvíli to najrozumnejšie, čo mohol urobiť. Nepúšťal sa do dlhého argumentovania, nepúšťal sa do popierania Natanaelovho predsudku - tým by pravdepodobne nebol vôbec nič dosiahol, ale jednoducho ho pozval: Poď a pozri sa, poď a presvedč sa sám, poď a stretni sa s tým Nazaretčanom Ježišom a až potom si urob úsudok o ňom a na základe tohto úsudku zaujmi stanovisko.
To bolo celkom rozumné pozvanie, proti ktorému ani Natanael nemal čo namietať, a tak Natanael - ešte so svojím predsudkom v srdci, ale iste aj so zvedavosťou - blíži sa k Ježišovi. Ježiš na neho okamžite zapôsobil takým dojmom, takou silou svojej osobnosti, že všetky predsudky sa okamžite rozplynuli, a keď sa Natanael dozvedel, že Ježiš o ňom vie, že ho pozná, ba že nazrel hlboko do jeho srdca a že tam videl úprimnosť a čistotu, celkom spontánne mu prýšti zo srdca krásne vyznanie na Ježišovu adresu: Majstre, ty si Syn Boží, ty si kráľ izraelský. Predsudok bol nahradený osobnou skúsenosťou a skeptické pochybovanie bolo nahradené jedným z najkrajších vyznaní. V tejto chvíli sa pre Natanaela začína nový úsek života, lebo sa stretol s Ježišom, uveril v neho, povedal o ňom krásne vyznanie. Natanaelov prípad nie je jediný, v ktorom sa medzi človeka a Ježišovo evanjelium, medzi človeka a Ježiša postavil a stavia predsudok.
Aj v minulosti bolo aj v prítomnosti je takých prípadov mnoho. Môže pritom ísť o predsudky najrozličnejšieho druhu. Existuje mnoho ľudí, ktorí si o určitej téme prečítajú jedinú knihu alebo jediný článok a myslia si, že tým získali jediné možné a jediné správne stanovisko k danej veci. To sú polovične vzdelaní ľudia v tom najhoršom a najnebezpečnejšom zmysle slova. Ak sa človeku takého typu dostane náhodou do rúk posmešná kniha alebo posmešný článok o Ježišovi, stávajú sa takéto myšlienky okamžite prekážkou na ceste k prijatiu evanjelia a prijatiu Ježiša Krista. Ak sa taký človek natrvalo zabarikáduje na tomto svojom stanovisku, podáva tým na jednej strane svedectvo o svojej duchovnej chudobe, ale, čo je ešte horšie, sám sa vylučuje z možnosti prijať dar nového života. Taký človek by potreboval nejakého Filipa, ktorý by mu povedal: Na chvíľu zabudni, čo si čítal, a urob si sám priamy, nepokrivený, nedeformovaný názor o Ježišovi. Ignac Lepp, ktorého niektoré knižky sú preložené aj do slovenčiny a češtiny, bol do svojich 27 rokov ostrý ateista. Až potom, po niektorých otrasných skúsenostiach, začítal sa do evanjelií, čítal ich, ako sám hovorí, celú noc a bol uchvátený - podľa jeho vlastného svedectva - osobnosťou Ježiša Krista. Predsudky u neho trvali dlho, ale predsa sa dostal k natanaelovskému otvoreniu očí.
V rokoch agresívneho ateizmu boli deťom, mládeži, celej verejnosti sústavne natískané predsudky o Ježišovi. V súčasnej dobe sa šíri celá paleta nepodložených predsudkov o Ježišovi. Všetko to so zámerom zdiskreditovať, oslabiť, zničiť dôveryhodnosť evanjelií, odviesť od Ježiša ešte aj tých, ktorí v neho veria a postaviť prekážky na cestu tým, ktorí by sa chceli s ním zblížiť. Sú ľudia, ktorí takéto predsudky prekonali a prekonávajú a dostávajú sa potom k peknému natanaelovskému stretnutiu s Pánom Ježišom. Ale mnoho je aj takých, ktorí tieto predsudky nevedia alebo nechcú prekonať, a o ktorých musíme s poľutovaním povedať, že ostávajú bez požehnaného kontaktu s Ježišom.
Veľká skupina predsudkov pochádza od nepriateľov Ježiša, nepriateľov evanjelia. Ale je aj iný typ predsudkov, a to predsudky, za ktoré sú zodpovední sami kresťania. Je mnoho ľudí, ktorí sa označujú za kresťanov, ktorí však vedú nekresťanský život, ba dopúšťajú sa aj činov, ktoré sú v krikľavom rozpore s Ježišovým evanjeliom. Keď ich vidia nekresťania, pôsobí to na nich odpudivo, ba neraz pohoršlivo, škandalózne. Tragické je však, že ich kritika sa neobmedzuje iba na tých takzvaných kresťanov, ktorí si meno kresťan ani nezaslúžia, ale takto pohoršení ľudia svoj odpor rozširujú aj na Ježiša Krista. To je veľký predsudok, za ktorý nesú závažnú zodpovednosť tí nehodní kresťania. Ale aj tu by sa mal nájsť niekto, kto by povedal: Nedaj sa znechutiť tým, že vidíš nehodných kresťanov, poď a sám sa presvedč o Ježišovi, nezávisle od tých, ktorí svojím životom deformujú obraz Ježiša.
Filip a Natanael stoja pred nami ako dva svetlé príklady. Ak máme predsudky, buďme ako Natanael, dajme sa pozvať, presvedčme sa sami pri samom prameni Ježišovho posolstva a posolstva o Ježišovi. Ak sa stretneme s ľuďmi, ktorí majú predsudky, buďme ako Filip, a bez dlhého argumentovania ich pozvime: Poď a pozri, poď a sám sa presvedč, sám si prečítaj evanjeliá a potom uvidíš. Len je potrebné, aby sme my sami o Ježišovi čím viac vedeli, aby sme vedeli odpovedať i ak nie na všetky ich otázky, tak aspoň na čím viaceré. Okrem toho je potrebné, aby títo ľudia aj na nás videli, že sa nachádzame pod Ježišovým tvorivým vplyvom.
Treba sa nám sústavne modliť za to, aby naši blízki, známi, priatelia, na ktorých nám veľmi záleží, našli čím skôr natanaelovskú cestu a zažili natanaelovské požehnané stretnutie s Pánom Ježišom Kristom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
