Silvester, Rímskym 8, 31 - 38
Milí bratia, milé sestry,
je posledný večer roku 2006.
Je čas, aby sme chvíľu zastali a uvážili, čo nám tento rok dal, k čomu priviedol, o čo nás pripravil.
Každý ho prežíval inak, inde, s inými ľuďmi -a predsa vnímame, že individuálne bolo tak veľmi prepojené so spoločným!
Prostredie, z ktorého čerpáme – i to, ktoré naše investície prijíma, oceňuje – alebo aj znemožňuje, tvoríme viacerí.
Je dôležité, akým spôsobom si budeme to, čo bolo, ukladať do pamäte. Záleží na tom, čo si vezmeme ďalej a čo ... opustíme.
Aký bol tento rok pre mňa - pre moju rodinu, moju prácu, moju cirkev, krajinu? // Chcem si zachovať to, čo ma viedlo ďalej, k premýšľaniu, k novým objavom, zmene. Kto sa mnou zaoberal?
Kto povedal správne slovo v napätej situácii? Aký pôjdem ďalej?
Pripomeňme si teraz – každý sám - to najdôležitejšie / vo chvíli ticha.
***
Skôr, ako rok 2006 budeme považovať za minulý, otvárame Božie slovo.
Slovo Božie, ktoré nám poslúži ako základ dnešnej zvesti, je napísané v liste ap.Pavla Rímskym v 8. kapitole:
Ak Boh za nás, kto proti nám? Ako by nám ten, ktorú neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko? Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? JE to Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po pravici Božej a prihovára sa za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.
Ale toto všetko víťazne prekonávame skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežactvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.
(Rímskym 8, 31 - 38)
Bratia a sestry,
čo z vianočného posolstva, v ktorom sa nám Boh prihovára v nežnosti a zraniteľnosti malého Dieťaťa, ostáva platiť? Čo je reálne?
Apoštol v prečítanom texte hovorí:
1. BOH je ZA nás. Stále sa stavia na našu stranu.
Ak naša viera nie je nepriateľom kritického rozumu, hneď tu sa vynára otázka: Nie je to iba naše zbožné prianie? Nie je to iba ilúzia, ktorá nás kolíše? Je Boh naozaj ZA nás? Nie je to nebezpečné vyhlásenie? Nedalo už v dejinách ľuďom do ruky zbrane – nedáva im dodnes splnomocnenie, aby robili, čo chcú - v mene Božom? Nie je krutou realitou, že sa aj násilie, neprajnosť a nespravodlivosť dá podložiť fanatickou vierou a odôvodnením, že sa koná v mene Božom?
Apoštol Pavel hovorí: Boh je za nás v človeku. V Kristovi. V Bohu, ktorý tu na zemi koná dielo záchrany - pre teba a pre mňa.
Tento Boh – v dávajúcom, obetujúcom sa Kristovi, v Jeho záujme i odovzdanosti - o mňa stojí.
Stojí za mnou v každom človeku, ktorý Jeho spôsob života, Jeho štýl myslenia a konania napodobňuje.
To, že Boh je ZA nás, nie je teória. JE to prax. Bohu rozumieme len vtedy, ak rozumieme človeku a ak nám rozumie človek. Inak pre nás ostáva Boh / veľkou neznámou. Ak pri kontakte s Bohom vynecháme kontakt s človekom, Boh naše priania žehnať nebude.
Boh, ktorý nám dal Syna, nám dáva svoje všetko. A On aj hodnotí. ON vie o mne pravdu. Vidí, čo a ako som žil. Pozná moje motívy, snahy, moje sklamania.
Ľudia nevidia, lebo nevedia alebo nechcú vidieť – ale Boh vie všetko. Pozná moju silu i slabosť. To ma oslobodzuje od strachu pred človekom, ktorý si na súd nado mnou / robí nárok.
Brat, sestra, ďakuj Bohu za každú chvíľu, kedy sa Ťa zastal. Ďakuj Bohu za človeka, ktorý Ťa podoprel.
Ver, že si dal sám záležať na tom, aby pre Teba našiel človeka, ktorý Ti veril, postavil sa na tvoju stranu, aby si bol silnejší.
Ďakuj za človeka, ktorý ti povedal dobré slovo, pomohol, napomenul.
Ďakuj Bohu AJ za to, že sa ktosi NEpostavil za teba, ale ZA človeka, ktorého si si doposiaľ ani nevšimol, lebo ťa nezaujímal.
Ďakuj Bohu, že nie si na svete sám, že smieš a máš brať ohľad aj na tých druhých. Ďakuj Bohu za toho, kto Ti to ukázal.
Boh stále nachádza cesty. Ku mne, k Tebe a ku každému z nás. Verí, že to nie je márne.
2. Ak sa dnes pozeráme na to, čo bolo, nemôžeme nevidieť aj to, čo nás znepokojuje, čo nás pri pohľade dopredu robí veľmi opatrnými. Je príliš veľa zranení, ktoré nevieme preklenúť.
Apoštol píše celú prvú časť prečítaného textu v otázkach. Nadväzuje nimi na tie naše.
Aj nás zastavujú otázky, ktoré nik nevie zodpovedať. Vyčnieva z nich utrpenie a naša vina. A to ochromuje.
Áno, pochybujeme, že by Boh v Kristu mohol byť za nás! Pochybujeme, že zachraňuje, keď je ešte stále toľko otáznych súvislostí, toľko bolesti!
Nechce sa nám veriť, že Boh je za nás.
Niekedy sa nám chce skôr kričať, lebo sa cítime svojou vierou - aj Bohom oklamaní. Zazlievame Mu, že nekoná, a...niekedy aj to, že Ho niet!
Znášame obvinenia, výčitky – a sme s tým sami - to nechce počúvať nikto! Ako veľmi práve v tých hrozných pochybnostiach túžime počuť toho, kto nás ospravedlní, kto nám odpustí, alebo toho, kto nám iba povie,
že bude s nami... a niečo vydrží, zvládne!
Boh je ZA nás, bratia a sestry, aj v kríži.
Tým je Boh kresťanov iný ako všetci bohovia, ktorí súťažia o našu priazeň.
Boh v Kristu znáša moje utrpenie. Odpúšťa mi, keď som zradený, zranený a sám. Berie na seba moje sklamania a pomáha mi vstať. Pomáha mi nevzdať sa a ísť ďalej.
On jediný krížom prešiel. Kvôli nám. Za nás -preto, aby bolo medzi Bohom a človekom, medzi človekom a človekom, a dokonca aj v nás samých
zase dobre. Preto, aby sa dalo zase začať celkom nanovo.
Apoštol Pavel, ktorý Boha v Kristu vytrvalo odmietal, apoštol, ktorý sa dokázal pozerať na smrť diakona Štefana, pri osobnom oslovení Boha a starostlivosti človeka mení svoj názor i život.
Tento apoštol tvrdí: Napriek všetkému, čo bolo, existuje nová, dobrá budúcnosť s Bohom.
Je možné, že nás s našou vierou a očakávaním na Boha, budú pokladať za ovcu na zabitie, za obete – a možno sa tak aj budeme cítiť!
Ale bezbranní nie sú zbabelí. Naopak, sú odvážnejší ako tí, čo páchajú násilie. Vedia nasadiť život za odstránenie priepastí
a nepriateľstiev. Ich štítom je Božia blízkosť, dáva im odvahu a nádej. Odpor voči zlému je možný aj nenásilnou cestou. Cieľom totiž nie je nepriateľa zničiť, ale ho zmeniť.
Na to, aby človek naozaj veril v zmysel, v lepšiu budúcnosť, je potrebné stretnúť
Boha osamote. V čase, kedy sa naša aktivita a tlak napätia strieda iba s hlukom zábavy, Boh neprehovorí. Nemá šancu.
Ak však stojím pred Ním sám, ak Mu dám najavo, že potrebujem, aby ma chránil, aby ma ZAchránil, ozve sa.
3. Nájdime si na seba čas. Na hodnotenia
toho, čo bolo, na konzultácie toho, čo príde.
Nájdime si čas, aby sme zaregistrovali Božie ALE. Jeho rozhodnutia obracajú situácie.
On dáva pokoj tam, kde si zúfam. Dáva milosť tam, kde mi ju všetci upreli. On dáva silu, kde som vyhorený. On otvára nový začiatok tam, kde ja vidím iba koniec.
K tomu, aby ma o svojom dobrom úmysle so mnou presvedčil, si niekedy použije človeka,
niekedy dobré slovo v dobrej knihe, niekedy dobré hudobné, filmové alebo divadelné dielo.
Napriek tomu, že musím zápasiť s chorobou, prázdnotou, strachom, či nedostatkom, mi Boh stále dáva najavo, že si ma nedá.
V Kristu, ktorý dal sám seba a priniesol obeť, i v človeku, ktorý tohto Krista nasleduje, je Božia láska viditeľná.
Boh má moc nad tým, čo ma likviduje, čo sa mi veľmi ťažko prijíma a nesie. Dobre vie, že ma vlastné i cudzie nešťastie oberá nielen o životnú silu, siaha mi aj na vieru v budúcnosť.
Ja si ju však nemusím dať!
Ja smiem veriť, že ani smrť, ani život, ani prítomné ani budúce veci, nech by boli akékoľvek, nemajú moc odlúčiť ma od lásky Božej v Kristovi. On sa pre mňa rozhodol.
Som v Jeho moci. Keď sa mi darí - aj keď zlyhávam, keď mám energiu - aj keď som úplne vyčerpaný.
Milí bratia, milé sestry,
aké sú naše očakávania toho, čo príde? Optimistické? Či pesimistické? Na tom veľmi nezáleží.
Záleží na tom, aby boli evanjelické. Záleží na tom, aby sme Bohu dali šancu hovoriť a konať.
A vtedy sa každý z nás dozvie: Ani to, čo bolo, ani to, čo príde, nie je závislé iba od mojich výsledkov. Dobrá snaha a dobrá vôľa síce neškodia, ale ani neurčujú to, čo príde.
Ja viem, s čím môžem - ale aj s čím nemôžem počítať. Boh sa neriadi mojimi možnosťami. Má na viac.
Jeho Evanjelium ma volá k odpusteniu, slobode a bezpodmienečnej láske. Volá ma k tomu, aby som sa vzoprel tlakom, závislostiam, ktoré môj život pripravujú o hodnotu.
Láska je najmocnejšia. Ona, taká krehká a zraniteľná, MENÍ svet. Ona roztápa ľady tvrdosti, hnevu a neprajnosti.
Ona má moc vytvoriť z mojej trpkosti vďačnosť a z môjho kvílenia chválospev.
Ak sa jej odovzdám, a budem jej veriť, pridám sa k tým, ktorí víťazia. S Bohom
i s človekom - nad všetkým starým.
Veď vždy – aj dnes môže začať nové.
Amen.
Bože,
Ďakujeme za všetko, čo bolo.
Za chvíle zdaru i vypätia.
Za lásku i odmietanie
Za úspech i neúspech
Za oči, ktoré si otváral nám – ale aj iným pre nás.
Za silu, ktorú sme mali pre každodenné úlohy,
za motivácie, ktoré rozbíjali všednosť.
Ďakujeme za inšpirácie k dobru, za vytrvalosť.
Ďakujeme za každého človeka, ktorý nám dal najavo, že sme pre neho dôležití.
Ďakujme aj za slabosť, lebo nás naučila citlivosti,
za utrpenie, v ktorom sme cítili zvláštnu podporu.
Ďakujeme za každé porozumenie, uznanie, pocit bezpečia.
Ďakujeme za tých, ktorí vytvárajú náš domov, za ľudí, ktorí sa obetujú v starostlivosti o svojich rodičov, partnerov, deti - odovzdaní Tebe i svojim milovaným. Nech sa ich láska stane svetlom a pomocou všetkým, ktorí ich potrebujú vidieť a zažiť.
Prosíme, ostaň s nami.
Veď naše kroky k dôvere a očakávaniu dobrého v každom našom novom začiatku. Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
