V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Nedeľa po Vianociach, Žalm 71, 14 - 20

Ale ja stále očakávam a množím všetku Tvoju chválu. • Nech moje ústa rozprávajú o Tvojej spravodlivosti a celý deň o Tvojich spásnych skutkoch, lebo ich neviem spočítať. • Pristúpim s chválou mocných skutkov Hospodina, Pána, • pripomínať budem len Tvoju spravodlivosť. • Bože, učil si ma od mojej mladosti, a dosiaľ hlásam Tvoje divné skutky. • Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam. • Tvoja moc a Tvoja spravodlivosť siaha do výšin, Bože, ktorý si veľké veci vykonal; kto Ti je podobný, Bože? • Ty si mi dal skúsiť mnohé súženia a biedy, ale ma znova obživíš a z hlbín zeme znova ma vyvedieš. (Žalm 71, 14 - 20)

Biblické žalmy sú piesne písané životom. • V mnohých z nich sú zapísané skúsenosti s Bohom, cez ktoré prešli jednotliví konkrétni ľudia. • Iné zas hovoria o skúsenostiach s Bohom, ktoré prežívali celé spoločenstvá. • Tie žalmy boli napísané, aby príslušní ľudia a spoločenstvá lepšie pochopili, ako Pán Boh viedol a vedie ich život. • Do slov a myšlienok vliali svoje zážitky, o ktorých s bázňou tušili, cítili, že v nich konal Boh. • Človek chce prejsť od hmlistej predstavy o svojom živote k jasnému obrazu. • Len cez úvahy spojené s modlitbou môže sa k nemu dopracovať. • Úvahy spojené s modlitbou – to je jedna charakteristická črta biblických žalmov.
• Tí ľudia písali žalmy o svojich skúsenostiach s Bohom nie iba kvôli sebe. • Skúsenosťami s Bohom, ktoré im boli darované, chceli pomôcť aj iným. • Vedeli veľmi dobre, že život prežívaný s Bohom je najlepšia zo všetkých alternatív. • Poznali ľudí, ktorí si vybrali iné, podradné a nebezpečné spôsoby života. • Svoju zodpovednosť videli v tom, aby ich varovali, • aby im ukázali lepšiu, jedinečnú možnosť.
• Aj žalm, z ktorého sme prečítali kázňový text – Žalm 71 – sleduje tieto zámery. • Vybrali sme z neho len niekoľko veršov. • Venovať pozornosť budeme však aj ďalším myšlienkam z tohto žalmu. • Ak si ho doma prečítame celý, • ak sa ho pomodlíme ako svoju modlitbu, • niečo z tej vzácnej skúsenosti prejde do nášho života.
• Žalm je výsledok celostného skúmavého pohľadu na svoj vlastný život. • Ten človek listuje v knihe svojho života od samého začiatku až do staroby, uprostred ktorej sa nachádza. • Nielen si pripomína udalosti, príbehy, situácie, ktoré boli obsahom prežitých rokov a desaťročí. • Vo svojom živote hľadá a nachádza stopy Božieho vedenia, pôsobenia, usmerňovania, zasahovania, ochrany, pomoci. • O mnohých veciach, ktoré sa mu pri prežívaní mohli zdať nenápadné alebo náhodné, si naraz uvedomuje, že aj tam konal Boh. • Každý taký objav, každá nová interpretácia dávnych i nedávnych udalostí je preňho prekvapením, • prekvapením, ktoré ho veľmi teší, za ktoré je nekonečne vďačný.
• Už za svoje narodenie, za vznik vlastného života vďačí Pánu Bohu. • Deti sa rodia od nepamäti a človek by v tom mohol vidieť iba prírodnú automatickú zákonitosť. • Je mnoho ľudí, ktorí na vznik človeka, na svoj vlastný pôvod, pozerajú takýmto anonymným spôsobom. • Ale ten, kto svoj život prežíva s Bohom, vie, že každý nový život je dielo a dar Stvoriteľa. • Je veľký rozdiel v tom, či na seba pozeráme ako na náhodný produkt biologických zákonitostí, • alebo ako na živú bytosť, ktorú všemohúci Boh chcel mať na tomto svete. • Človek, ktorý žije s Bohom, si môže povedať: • Keďže je pravda, že mňa ako osobu chcel mať na tomto svete osobný Boh, • je moja existencia zmysluplná, hoci sa javím ako nepatrná bytosť v nekonečnom vesmíre. • Toto vedomie, čerstvo prežívané, je zdrojom pokoja a životnej istoty.
• Pán Boh je pre autora žalmu definitívnym domovom. • K zdravému psychickému životu potrebuje človek spoľahlivý domov. • Bezpečný domov potrebujú deti pre zdravý duševný a duchovný vývoj. • Potrebu a dôležitosť domova si najlepšie uvedomujeme pri pohľade na deti, ktoré ho nemajú. • Rovnako naliehavo potrebuje domov aj dospelý človek. • Každý chce niekde patriť, mať ľudí, v srdciach ktorých je natrvalo zapísaný. • Kto má pekný domov, mal by si ho chrániť ako vzácny poklad, • chrániť ho pred útokmi, pokušeniami, zvodmi, • zachovávať ho v mravnej čistote.
• I keď sú naše domovy pekné a plnia svoje funkcie, nie sú dokonalé. • Neraz sa v nich prejavia ľudské slabosti, nedokonalosti, zlyhania. • Okrem toho zemské domovy podliehajú pominuteľnosti. • Keď nám odíde niekto blízky a pre nás dôležitý, akoby sa nám zrútil jeden stĺp z nášho domu. • Vzhľadom na túto relatívnosť, nedokonalosť ľudských domovov • túžime po absolútnom domove, absolútne istom, spoľahlivom, bezpečnom. • Človek, ktorý sa modlí v našom žalme, našiel tento domov v Hospodinovi. • Cítiť to z jeho slov v 3. verši: „Buď mi skalným útočiskom a ohradeným domom, aby si ma zachránil, lebo Ty si mojou skalou a mojím hradom.“ • Vždy keď mu je ťažko, keď mu je najťažšie, utieka sa k Hospodinovi, ktorý je pre neho pevným, na skale vybudovaným, nedobytným hradom. • Aj my popri svojich pozemských domovoch môžeme mať tento absolútny domov, ktorý nikdy nesklame.
• Za osobitne cenné pokladá tento človek, že bol od malička vedený k viere v Pána Boha. • Vyjadruje to slovami: „Bože, učil si ma od mojej mladosti, a dosiaľ hlásam Tvoje divné skutky.“ • Patril medzi šťastných ľudí, ktorých rodičia od malička viedli k viere v Pána Boha, • ktorých oboznamovali s obsahom Božieho slova. • Skvelým vzorom nám je Ježiš Nazaretský, ktorý už ako dvanásťročný povedal, že musí byť vo veciach svojho nebeského Otca. • On je nielen vzorom, ale aj Učiteľom, ktorý nám priniesol cenné poznanie o Pánu Bohu. • Od malička by mali deti poznávať jeho podobenstvá a príbehy z jeho života. • On je nielen Učiteľ; On je náš Spasiteľ, ktorý svoj život nasadil na našu záchranu. • O tomto všetkom by mali vedieť naše deti, a to od malička. • A nielen vedieť, ale milovať ho ako svojho Pána a opravdivého priateľa. • Tak by sa učili prežívať život s Bohom, • tak by si osvojili spôsob života, ktorý predstavuje vrcholné šťastie.
• Človek, ktorý hovorí v tomto žalme, nebol ušetrený životných ťažkostí, bied, sklamaní. • Spomína ľudí, ktorí ho chcú vohnať do nešťastia a striehnu na jeho život. • Spomína tých, ktorí sa usilujú otriasť jeho vierou v Pána Boha. • Pripomeňme si, že podobne chceli nepriatelia otriasť Ježišovou vierou v nebeského Otca, keď trpel na kríži. • Pán Ježiš ostal pevný – výsmech nedokázal otriasť jeho istotu. • Rovnako pevný ostáva aj človek z nášho žalmu, • i keď je obklopený výsmechom cynikov. • Cíti sa síce spočiatku ohrozený, opustený, sám – veď nik nie je zo železa, • ale jeho záchrana spočíva v tom, že zas prichádza do svojho pevného domu, • prichádza v modlitbe k Pánu Bohu, • je ochotný čakať – čakať aj dlho, ak tak rozhodne Boh. • Aj dlhé čakanie na Božiu pomoc má zmysel, keď človek žije s Bohom, • keď jeho srdce je plné istoty, že Hospodin sa ho nikdy nevzdá.
• Čas postupuje bez zastavenia a rovnako aj vek človeka. • Cez roky mladosti a dospelosti sa pomaly – sprvoti nebadateľne, postupne viditeľne, až veľmi viditeľne – približuje staroba. • Náš žalm je modlitbou človeka vo vysokom veku, v období staroby. • Dva verše v žalme nám to pripomínajú: verš 9 a 18: • „Nezavrhni ma v čase staroby, a keď mi sila mizne, Ty ma neopusť!“ • „Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam.“ • Dve vážne záležitosti má tento človek na srdci vo svojom vysokom veku.
• Prvou z nich je poznanie, že v starobe nás opúšťajú sily. • Jestvujú štúdie, ktoré opisujú, ako s postupujúcim vekom vyzerá úbytok síl a zdravia. • Starý človek to skusuje priamo sám na sebe. • Dá sa aj v takomto stave hovoriť o živote s Bohom? • Človek v žalme naznačuje, že v tomto veku ešte viac ako predtým potrebujeme cítiť Božiu blízkosť. • Je mu síce jasné, že mladosť sa nevráti, • ale zmyslom jeho prosby je, aby mohol dôstojným spôsobom dokončiť svoj život. • To je určite túžba všetkých nás. • Prosiť nám treba Pána Boha, aby sme si za všetkých okolností zachovali istotu, že sme v Božích rukách. • Vďační budeme, ak náš odchod z tohto sveta bude tichý, pokojný, ale vynútiť si to nemôže nik. • Ale všetci môžeme prosiť, aby aj vtedy, keď nám bude ťažko sme sa cítili mocne chránení v Božom dome, v Božích rukách. • Všetci môžeme prosiť slovami žalmu: „Ó Bože, nevzďaľuj sa odo mňa, Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.“
• V žalme sú slová o stálom čakaní: „Ale ja stále očakávam.“ • Dá sa ešte aj v starobe dačo očakávať? • Človeka potešia aj drobné radosti a drobné úľavy. • Ale je tu aj jedno veľké, veľmi veľké očakávanie: večnosť, večný život. • K veľkým biblickým paradoxom patrí, že v starobe a pri blížiacom sa konci môžeme hovoriť nielen o minulosti, ktorú sme prežili, • ale aj o novej, zatiaľ tajomnej budúcnosti, ku ktorej sa približujeme alebo ktorá sa blíži k nám. • Prežívať život s Bohom znamená nosiť v sebe túto úžasnú perspektívu, tešiť sa na ňu, venovať sa jej často vo svojich myšlienkach, úvahách, modlitbách. • S touto myšlienkou nadobúda staroba celkom novú tvár. • S touto myšlienkou môžeme zažiť regeneráciu, ktorá nám umožní prežívať starobu dôstojným spôsobom.
• Tá druhá záležitosť, ktorú má človek v starobe na mysli, je vedomie zodpovednosti. • Kto prežil svoj život s Bohom, dobre vie, že tieto skúsenosti treba odovzdať mladej generácii. • „Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam.“ • Dnes je táto zodpovednosť veľmi aktuálna. • Veď je toľko ľudí, medzi nimi mladých, ktorí nepoznajú skúsenosti s Bohom. • Bez jasného vedomia Božej prítomnosti je život blúdenie. • Či vari môže človek, ktorému bolo darované poznanie správnej cesty, nechať blúdiť druhých v nebezpečnom labyrinte sveta? • Učiť sa na vlastnej škode je účinná škola, len školné je v nej príliš vysoké. • Kto prijal štafetu cenného duchovného poznania, je zodpovedný za to, aby ju odovzdal ďalej. • Starí ľudia sa boja, že pri pokuse odovzdať štafetu ich mladí vysmejú. • Na povzbudenie sebe i druhým musíme povedať toto: • Oddá sa riskovať výsmech kvôli tým nemnohým, ktorí to životom získané poznanie prijmú. • Ale aj na tých, ktorí ho s povýšeneckým výsmechom odmietnu, sa niečo prilepí. • I ak naň zabudnú, to zabudnuté zrnko pravdy sa pri vhodnej príležitosti prebudí a možno bude znamenať záchranu pred pádom do priepasti.
• Ako chce učiť ten starý človek mladú generáciu o Pánu Bohu? • Jednak tak, že im porozpráva príbeh svojho života a ukáže, ako ho Pán Boh viedol, usmerňoval. • Ale s týmto rozprávaním spojí chválu a vďaku na adresu Pána Boha, najvyššieho Pána, láskavého Otca. • Veď nemôže ostať chladným, keď bude hovoriť o Božej láske a spravodlivosti, ktorú skúsil vo svojom živote! • Pri ďakovaní mu príde na myseľ veľké množstvo Božích darov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. • Tak vzrastie jeho dôvera v ďalšiu Božiu lásku a vernosť.
• Žalm 71 je pre všetkých ľudí, pre mladých i starých. • Učí nás veľmi dôležitej životnej múdrosti. • Mali by sme si ju osvojiť a natrvalo nosiť vo svojom srdci: • Stručne ju môžeme vyjadriť takto: • Prežívať život s Bohom – to je vrchol šťastia v detstve i mladosti, • na vrchole síl a krásy, zdravia a úspechov, • v celej dospelosti. • Prežívať život s Bohom – to je vrchol šťastia aj v starobe.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.