V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. slávnosť vianočná, Ján 18, 36 - 38

• Keby sme robili prieskum na tému, aké predstavy a myšlienky spájajú ľudia s Vianocami, vedeli by sme vopred vo veľkej miere odhadnúť odpovede. • Štedrý večer so stromčekom, darčekmi, večerou • rodina pohromade • sviatočná pohoda a sviatočná atmosféra • návšteva štedrovečerných služieb Božích • vianočné piesne a koledy • betlehemy zobrazujúce narodenie dieťaťa Ježiša • štedrovečerné a vianočné zvyky • zasnežená krajina • ale aj predvianočné prípravy a nákupy. • Veriaci ľudia by nezabudli na prvom mieste alebo na niektorom z prvých miest povedať, že Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista. • V odpovediach by sa zrejme našli aj zmienky o zvláštnom citovom rozpoložení, ktoré sa človek cez tieto sviatky zmocňuje • zmienky o tom, že osamelí ľudia si cez sviatky bolestnejšie uvedomujú svoju osamelosť; • boli by tam úvahy o sviatočnej emotívnej problematike. • Mnoho ďalších vecí by sa objavilo ako odpovede na spomenutú otázku. • Na túto tému by sa dala napísať zaujímavá štúdia. • Sme radi a vďační, že vianočná tradícia existuje, • že koncom decembra môžeme prežívať niekoľko dní v celkom osobitnej atmosfére, • vopred sa na ňu tešiť a potom možno aj trocha spomínať.
• Veriaci človek vie, že uprostred všetkých možných odpovedí o obsahu Vianoc má neporovnateľne jedinečné miesto narodenie Ježiša Krista. • Vianoce v plnom zmysle prežíva len ten, pre koho je betlehemská udalosť v centre pozornosti. • Ale aj veľké a dôležité veci zovšednejú, • a preto sa treba vždy znova vracať k úvahám o nich, • uvedomovať si nové a nové stránky a aspekty ich obsahu a významu, • aby si zachovalo sviežosť to, čo má rozhodujúci význam pre ľudský život. • Preto je len prirodzené, že na Vianoce sa venujeme otázke, aký je zmysel Ježišovho vstupu do dejín, • načo sa narodil, načo prišiel na svet. • Sme šťastní, že v evanjeliu máme jeho priamu odpoveď na túto otázku. • O chvíľu si túto odpoveď všimneme a budeme sa zamýšľať nad jej prekvapivým obsahom.
• Predtým si od Pána Boha vyprosíme pomoc v nábožnej piesni a v Modlitbe Pánovej.

A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. • Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. • Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. • Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? • Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. • Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. • Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. • Pilát Mu povedal: Čo je pravda? (Evanjelium podľa Jána 18, 36 - 38)

Je síce pravda, že toto je pašiový text, ktorý hovorí o procese s Ježišom Kristom • a jeho miestom je predovšetkým pôstna doba a Veľký týždeň, • ale na Vianoce sme si ho prečítali preto, lebo v ňom je priama Ježišova odpoveď na otázku o zmysle jeho príchodu na svet: • „Ja som sa na to narodil a na tom som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ • Narodil sa nato, prišiel na svet nato, aby priniesol pravdu. • Zdôraznil to aj pri iných príležitostiach. • Napríklad v známych slovách: „Ja som tá cesta i pravda i život.“ • Alebo vo výzve: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
• Keďže bolo treba priniesť pravdu, predpokladá sa, že plná pravda nebola zatiaľ známa • a že sa za pravdu vydávalo a ešte stále vydáva všeličo, čo nie je pravda. • Pravda, ktorú priniesol Ježiš, je naozaj prekvapivá. • Slovom odvodeným z biblického gréckeho jazyka hovoríme, že je to paradoxná pravda. • Paradoxné je to, čo sa odlišuje od bežnej, rozšírenej mienky, čo je s ňou neraz v rozpore. • V tomto zmysle sú evanjeliá plné paradoxov. • Celá Nová zmluva je plná paradoxov. • Treba povedať, že je to pokračovanie línie, ktorú nachádzame už v Starej zmluve. • Klasicky je táto línia vyjadrená v slovách prorockej knihy Izaiáš: • „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov - • ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky“ (Iz 55,8-9).
• Dnes chceme aspoň trocha nazrieť do biblického sveta paradoxov. • Z bohatého množstva paradoxov, ktoré priniesol Ježiš, uvádzame aspoň niekoľko. • Paradoxom je už to, že On prišiel na svet. • Logickým by sa nám zdalo, že Pán Boh zanevrie na hriešny, neposlušný svet, že nás nechá napospas nášmu blúdeniu, ktoré vedie nakoniec do záhuby. • Ale Pán Boh prichádza s paradoxným prekvapením: na záchranu hriešneho a v dôsledku hriechu nešťastného ľudstva posiela svojho Syna.
• Tento paradox vyjadril Pán Ježiš v podobenstve o stratenom synovi. • Syn utiekol od otca, premárnil majetok, klesol na samú nulu. • Keď si už nevedel rady, vracia sa k otcovi. • Logické by bolo – a starší brat to vo svojom proteste naznačuje – aby ho otec odmietol, aby ho poslal preč. • Ale otec sa správa paradoxne: prijíma ho v plnom rozsahu späť, daruje mu znova synovské práva.
• Týmto podobenstvom vysvetlil Ježiš svoje paradoxné správanie voči vykričaným hriešnikom. • Logickým sa zdalo to, čo robili farizeji, že sa notorických hriešnikov štítili, všemožne sa chránili pred kontaktom s nimi. • Naproti tomu si Ježiš paradoxne sadá s týmito takzvanými nečistými ľuďmi za jeden stôl, • dáva im najavo, že ich berie vážne ako ľudí, • a tak im dáva silu k novému, krajšiemu začiatku.
• Paradoxný bol Ježišov záujem o trpiacich: chorých, smutných, zarmútených. • Vo svete, v ktorom sa každý stará hlavne o seba a odvracia oči od trpiacich, hovoriac: To nie je môj problém, to je jeho problém, • v tomto svete sa Ježiš správal paradoxne: • naznačil, že problém trpiacich je jeho problémom, a pomáhal týmto ľuďom.
• Paradoxná má byť naša láska k ľuďom. • Má byť motivovaná nie očakávaním odmeny, ale má mať charakter Božej lásky; • Má to byť láska, v ktorej cítiť radosť z tvorivosti, • radosť z toho, že máme možnosť tvoriť niečo nové, dobré, • že niekomu pomôžeme objaviť a rozvinúť jeho vlastné pozitívne, zatiaľ skryté, vlastnosti, • že dokážeme vidieť jeho možnosti smerom do budúcnosti a pomôžeme mu ich objaviť. • Takto to robil Ježiš Kristus a takto to máme robiť my, jeho nasledovníci.
• Vo svete, v ktorom mnohí s radosťou prijímajú pochvaly a lichotenie a dajú sa tým manipulovať, • Ježiš paradoxne a rozhodne odmietol lichotenie bohatého mladíka • a naznačil, že veľká úcta k nebeskému Otcovi ho robí slobodným od všetkých lichotiacich a iných primitívnych pokusov o manipulovanie.
• Do sveta, v ktorom vládne kult moci, v ktorom sú mnohí túžbou po moci priamo posadnutí, • do tohto sveta vniesol Ježiš celkom nový, paradoxný model, keď povedal, že ten, kto chce byť v spoločnosti prvý, má slúžiť všetkým • a poukázal na svoj vlastný príklad: • On, Syn človeka, Mesiáš neprišiel na to, aby si dal slúžiť, ale aby on vykonal veľkú službu a obetoval svoj život na prospech ľudí.
• Vo svete je to často tak, že na chyby a nedostatky druhého pozerá človek zväčšovacím sklom, • zbadá aj najmenšiu smietku v jeho oku, • ale na svoje chyby a nedostatky pozerá človek takpovediac zmenšujúcim sklom, bagatelizuje ich. • Ježiš žiada paradoxný spôsob pohľadu: objaviť najprv brvno vo vlastnom oku • a až potom, s primeranou pokorou, pomáhať druhému zbaviť sa chýb.
• Do sveta, v ktorom sa na spôsobené krivdy reaguje pomstou alebo aspoň preklínaním, • vniesol Ježiš nový, paradoxný spôsob správania: odpustenie. • Na kríži by bol mal všetky dôvody, aby preklial tých, ktorí mu spôsobili strašnú bolesť a hrozne ho ponížili, • ale on paradoxným spôsobom prosí pre nich o odpustenie: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ • Paradox odpustenia je požiadavka, ktorú vyslovuje aj na našu adresu.
• Ježiš nás učí paradoxnému spôsobu videnia: • aby sme veci, javy, udalosti, ľudí hodnotili nie podľa rozšírených meradiel, ale aby sme ich videli tak, ako ich on vidí. • Bohatý gazda v podobenstve, keď nahromadil veľký majetok, si s veľkou spokojnosťou hovorí: „Duša moja, máš dosť všetkého na mnoho rokov, jedz, pi, veseľ sa.“ • Pán Boh vidí jeho situáciu s paradoxnou pravdivosťou a hovorí mu: „Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?“
• Pripomeňme si Ježišovo paradoxné hodnotenie milodaru chudobnej vdovy. • Bežnému, rozšírenému pohľadu bol jej milodar celkom zanedbateľný, • a ona sama sa ľuďom javila ako nepatrná, bezvýznamná, skoro zanedbateľná. • Ale tu príde Ježiš so svojím paradoxne pravdivým hodnotením a povie, že jej milodar má väčšiu hodnotu ako veľké milodary bohatých ľudí.
• Človek sa aj vo svetskej aj v náboženskej oblasti správa tak, aby získal obľubu, popularitu u ľudí. • Často je to veľmi povrchné, ide len o vyvolanie vonkajšieho dojmu. • Je to rozšírená metóda. • Na jej pozadí vidíme, aké paradoxné je Ježišovo hodnotenie, keď hovorí: • „Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom“ (Lk 16,15). • Paradoxne vyznieva jeho ostrá kritika na adresu farizejov, ako ju môžeme čítať v 23. kapitole Evanjelia podľa Matúša.
• Podobných paradoxov je v evanjeliách a ostatných častiach Novej zmluvy omnoho viac, než bolo možné uviesť v tejto krátkej ukážke. • Kto by venoval jedno pozorné čítanie biblických textov hľadaniu biblických paradoxov, ten by kráčal od jedného prekvapenia k druhému.
• Vrcholným paradoxom je Kristov kríž a jeho vykupiteľský význam. • Podľa jeho vlastných slov je to vyvrcholenie lásky, ktoré už nemôže byť prevýšené. • Paradoxom je Kristov kríž, lebo práve tým, čo je svetu bláznovstvom, sa Pán Boh rozhodol zachrániť tých, ktorí jeho ospravedlnenie prijímajú s vierou.
• Paradoxom je Kristovo vzkriesenie, lebo ho nikto nečakal. • Paradoxom bolo pre ženy, ktoré šli k hrobu dokončiť pohreb. • Paradoxom bolo pre Tomáša, ktorý sa dal presvedčiť až keď uvidel Pána. • Paradoxom bolo pre Saula-Pavla, ktorý sa o tejto paradoxnej pravde presvedčil až v dôsledku šokujúceho stretnutia s Kristom pri Damasku.
• Všetky uvedené a všetky ďalšie biblické paradoxy majú nielen vzbudiť náš intelektuálny záujem, • majú nám nielen pomôcť presnejšie a hlbšie poznať Ježiša Krista a to, čo priniesol, • ale treba si nám uvedomiť, že tieto paradoxy sa nás bezprostredne týkajú. • Paradox inkarnácie, teda to veľké prekvapenie, že nám Pán Boh poslal svojho Syna, • paradox kríža a vzkriesenia – to je záležitosť našej záchrany, nášho večného bytia či nebytia. • Okrem toho Pán Ježiš chce aj nás naučiť paradoxnému spôsobu videnia, hodnotenia, správania, konania. • Cez Vianoce by sme mali spoznávať čím viac z tejto paradoxnej pravdy, ktorú priniesol Pán Ježiš, • a krok za krokom ju zaraďovať do svojho života, do svojich životných spôsobov. • Tak by sme sa veľmi priblížili k Tomu, ktorý sa aj kvôli nám na to narodil a na to prišiel na svet, aby aj nám vydal svedectvo o pravde.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.