V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Štedrý večer, Ján 3, 16 - 21

Milé deti,
konečne sú Vianoce.
Všetko je pripravené, aby sa mohlo oslavovať.
Je stromček, budú darčeky, jeden druhému prejavuje podozrivo veľa pozornosti.
Čo je za tým? Čo má silu pôsobiť to, že dnes je všetko také krásne? Nejaké kúzlo?
Naším prianím je, aby to ešte vydržalo - alebo aby boli Vianoce častejšie. Keby sme len prišli na to, ČO môže vyčariť také pekné chvíle!
Verím, že existuje moc, ktorá z nás môže urobiť šťastných ľudí bez toho, aby boli nutné nadprirodzené zásahy.
Najväčšie prekvapenie pre väčšinu z vás neprináša stromček, večera alebo koledy. Najviac ste zvedaví na darčeky.
Darčekom môže však byť omnoho viac ako to, čo sa dá nájsť zabalené pod stromčekom.
Mnohým vám by úplne stačilo, keby bol u nás doma, pokoj. Keby sa vaši mali radi. Keby mohli mať viac času, aby sa s vami hrali. Keby sa nemuseli ponáhľať. Keby sa toto dalo vyjednať na Vianoce. Keby niečo zapôsobilo...
Sme teraz v kostole, aby sme počúvali Pána Boha. Jeho by sme sa mali pýtať, ako na to, keď chceme byť šťastní. On sa v tom vyzná! On nás totiž stvoril a presne vie, čo potrebujeme. Prichádza žiť náš život – celkom od začiatku – ako dieťa. Stáva sa jedným z nás.
To Dieťa, Boží Syn je Darom pre celý svet.
Aj ty si pre rodičov darom. Si to najdôležitejšie, čo majú, to si môžeš byť istý. Venujú Ti viac pozornosti ako si myslíš. Každý deň.
Aj Dieťa, ktorého narodenie dnes oslavujeme, stojí o našu pozornosť. Boh v ňom chce byť s nami. Chce medzi nami rásť.
Spievali sme, že je malý a tíško, pokojne spí. Ale On môže a chce rásť. Potom bude bdieť. Niekedy s nami a niekedy aj namiesto nás.
Toto Dieťa prináša totiž z neba na zem veci, po ktorých najviac túžime, ale pochybujeme, či vôbec existujú. Boh hovorí, že ÁNO.
Hovorí, že sme všetci, malí i veľkí stále v centre Jeho pozornosti. Kristus je daný nám.

Tichá noc 2. a 3. sloha.

Vypočujte si, bratia a sestry, biblický text, ktorý nám poslúži ako základ dnešnej štedrovečernej zvesti. Je napísaný v Ján.ev. 3, 16 - 21.

Milí bratia, milé sestry,
vidieť detskú radosť, nespútané nadšenie, svetielka v ich očiach je pre nás všetkých veľmi dôležité.
Tajomstvo, ktoré v deťoch podnecuje zvedavosť, prebúdza túžbu vedieť PREČO, stráca pre nás dospelých náboj. Buď ho popierame, alebo o ňom - nanajvýš - vedieme filozofické diskusie.
Tiché a sväté sa spája s ponurým, nudným.
Už nečakáme na prekvapenia.
Čo nás pripravilo o tú iskru, ktorá nám kedysi rozjasňovala pohľady a kreslila pred nami svetlé perspektívy?
Život? Roky? Skúsenosti? Tie nám predsa
mali dať len prostriedky na to, aby sme niečo z tých hodnôt, o ktorých sme kedysi len snívali, zviditeľnili!
Naučili sme sa prispôsobovať a kontrolovať.
To, čo sa dá, zatienili definície toho, čo sa nedá. Ten tieň bol vždy väčší - ukázal nám hranice rozumu, zdravia, našich možností. Zľakli sme sa.
Dali sme sa presvedčiť, že viera v lásku, v dobrú vôľu a priaznivé zmeny je ilúziou.
Vieru sme oddelili od reálneho života. Obmedzili sme ju na vlastný, osobný duchovný svet myšlienok a abstraktných predstáv.
Vo svete, kde vzťah k osobnému počítaču konkuruje osobnému vzťahu k Bohu, je zaujímavé sledovať význam slova „osobný“.
Nádej, že ide osobne o mňa, sa marí v základe. „Osobné“ veľmi často nahrádza individuálne - to, čo sa dá MAŤ, čo si každý môže sprivatizovať. Naučili sme sa ovládať osobné počítače a radi by sme ovládali aj osobného Boha.
A to nejde. Boh nebude požehnávať naše predstavy. On tvorí všetko nové! On vstupuje do rizík môjho sveta, aby ma presvedčil, že byť je viac ako mať. Vstupuje do môjho – nášho sveta ako Dieťa.
Prichádza do mojej biedy, špiny a pochybností o sebe samom celkom nenápadne a ticho. Ak Mu však nechám priestor, ak sa budem zaujímať o to, čo Boh hovorí, zažijem niečo, čo dá môjmu životu nové svetlo.
Boh sa zjavuje celému svetu. Nielen zbožným. Nielen úspešným. Zjavuje sa mne, Tebe – i človeku, ktorý si to podľa nás vôbec, ale vôbec nezaslúži.
Boh tak miloval svet, že do našich konkrétnych podmienok poslal svojho Syna. Chce byť s nami. V našich radostiach, ale aj v našich zápasoch i prehrách.
Vidí, že si zvykneme naozaj na všetko. Vidí, že sme schopní rešpektovať absurdné súvislosti. Sme unavení, znechutení. Máme priveľa skúseností, v ktorých víťazí lož, neschopnosť a naivita. Ostávame bezmocní, lebo v mnohých rozhodnutiach neplatia argumenty, ale hrubá sila.
Talent, invencia a schopnosti nevedú k rozvíjaniu života, lebo ľudia, ktorí sú nimi obdarení, musia ustúpiť.
Tlak, vypätie a psychologická hra, kto dlhšie vydrží – to sú produkty tmy, ktoré nám bránia vidieť Božiu tvár. Hasia v nás iskru života.
Z viery sa stávajú pochybnosti, z radosti trpkosť, z nadšenia sklamanie. Ovláda nás pocit, že sa nič nedá zmeniť. Toľkí vedľa seba majú takéto osobné skúsenosti!
Podľa textu, ktorý sme si čítali, to Boha neprekvapuje. Ale tmu nepokladá za moc, pred ktorou je nutné kapitulovať. Volá nás, aby sme z nej vystúpili. Ostávať v nej vtedy, keď viem o svetle, ostávať v tme, keď poznám moc svetla, je súdom, ktorý vyslovujeme nad sebou samým.
Boh prichádza ako svetlo do tmy nášho strachu, bolesti a poddajnosti. Prichádza do tmy, ktorú vytvárame, tolerujeme a znášame v presvedčení, že tak to musí byť.
Boh prichádza k tebe, kto si preťažený a vyčerpaný množstvom úloh a povinností.
Svojím svetlom Ti chce ujasniť, že si môžeš dopriať pokoj a odpočinok. Tak to naplánoval - už na začiatku.
Boh prichádza k tebe, keď ťa ponížili a ochromili ľudia v strachu, že ich prevýšiš. Pamätaj – tma nemôže svetlo zahasiť, urobí ho ešte jasnejším.
Boh prichádza k tebe, kto si chorý a oslabený neistotou, čo príde. Počuj Jeho NEBOJ sa, len ver! On Ti pošle svojho človeka, aby ti pomohol, vypočul, alebo sprevádzal.
Boh prichádza k tebe, kto smútiš za milovaným človekom. Neboj sa: On ti daruje pokoj, ktorý ťa utíši a ponesie.
Boh prichádza k tebe, kto si prázdny, nešťastný a ani nevieš prečo. Neboj sa, On Ťa povedie, aby si sa hľadania zmyslu nevzdával.
Neboj sa – to je zvesť anjelov, ktorá
ktorá spája nebo so zemou.

Neutiekajme sa k tme – len preto, že prikryje našu bolesť, naše zlyhania, našu ľahostajnosť. Neutiekajme sa k tme, aby sme nemuseli vidieť svoju skutočnú tvár, svoje hranice, svoju nahotu.
Boh prichádza a zažína svoje svetlo. Je však na nás, či sa necháme osloviť, nadchnúť a pozvať k spolupráci.
Boh berie na seba ľudskú podobu a čaká, či zareagujeme. Viera je to, čo žijeme. Moja – osobná viera v Krista je skutočná iba vtedy, ak sa viem pristaviť, skloniť k človeku - k ľuďom, ktorí ma potrebujú. Ak mi ich údel ostáva ľahostajným, moja osobná viera je falošná.
To, čo má moc presvedčiť nás, že svetlo sa dá žiť, sú príklady ľudí. V prijatí, láske, oddanosti, ktorú sme smeli prijať od milujúceho človeka, nám Boh dáva poznať svoju skutočnú tvár.
Je možné, že o svetle, viere, láske veľa nehovorili, ale to, čo žili, nám otvorilo oči.
Spomeňme si na ich vytrvalosť, na ich vieru, ich lásku. Pripomeňme si okamihy, v ktorých sme cítili, že teraz ide / len o nás.
Viera, ktorá sa prejavuje v láske - tá má moc tvoriť a rozvíjať tento život. Nielen môj, ale aj náš. Táto viera je najlepšia. Prináša úžitok.
Sú medzi nami ľudia, ktorí majú v sebe svetlo. Sú nenápadní, ale ak ich stretnete, zažiaria, posilnia vás. Dodajú vieru a nádej.
Prorok Daniel píše: Ale múdri budú sa skvieť ako blesk oblohy a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.
Boh chce aj v tebe, brat, sestra, zažať svoje svetlo.
Viera je jasná v láske. Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal...
Boh neostal neznámym. Zjavil sa.
Ak verím v Neho, ani ja nemôžem ostať v skrytosti. Na mne musí byť vidieť, že s Božím svetlom počítam.
Ono neschvaľuje to, čo robím. Ale v ňom mám šancu vidieť svoju skutočnú tvár. Ak sa k tomu odhodlám, uvidím, na čo všetko potrebujem Spasiteľa, s čím všetkým si neporadím sám. Byť od Neho závislým nie je slabosť, je to umenie, ktoré nás pozdvihne na vyššiu úroveň. Naučí ma úcte k skutočnému životu.
Potrebujeme byť ako deti, aby sa mohli znova zažať plamienky v našich očiach. Ak veríme, že sa nám narodil Spasiteľ, máme šancu nechať v sebe kriesiť nádeje, ideály a ...očakávať zázraky.
To najdôležitejšie je na Vianociach Dieťa. Najdôležitejší je človek.
Boh patrí do tohto sveta. Doprajme Mu miesto na zemi, v našom osobnom živote. Odtiaľ prerastie do našich vzťahov, našich domovov. A tam má šancu získať podobu. Dáme Mu ju?

Amen.

Pane Ježiši Kriste,
túžime po radosti, po svete, kde platia Tvoje princípy, Tvoja pravda, Tvoja spravodlivosť. Je nám jasné, že si takýto svet síce prajeme, ale nedokážeme ho vytvoriť.
Prosíme, aby sme sa nechali pozvať a presvedčiť, že ku kvalitnému životu potrebujeme najprv Teba.
Odpusť, že trváme na svojej sebestačnosti, že často nemáme odvahu urobiť prvý krok k zmiereniu, nemáme silu uskutočniť to, o čom vieme, že je dobré.
Prosíme, daruj nám múdrosť, aby sme všetko neposudzovali podľa toho, čo vidíme, počujeme a vieme, ale počítali s tým, že Tvoja pravda vždy vyjde najavo.
Daj, aby sa tak stalo. Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.