Jakub 5, 7- 8
Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. • Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlivo ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. • Aj vy buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod! (Jakub 5, 7- 8)
Čakať - to je za určitých okolností veľmi ťažká úloha. • Čakanie je ťažké najmä vtedy, keď trvá veľmi dlho. • Netrpezlivo čakáme na vlak, ktorý dlho mešká. • Netrpezlivo čakáme na veci, po ktorých veľmi túžime. • Netrpezlivo čakáme na veci, ktoré veľmi naliehavo potrebujeme. • Netrpezlivo čakáme na záchranu, na pomoc, keď sa nachádzame vo veľmi ťažkom položení. • Netrpezlivo čakáme na príchod človeka, ktorého máme veľmi radi. • Deti čakajú netrpezlivo na Vianoce a na darčeky.
• Existuje čakanie na veci, na ľudí, na udalosti, ktoré pochádzajú z tohto časného sveta, • ale existuje aj čakanie na niečo a predovšetkým na niekoho, kto pochádza spoza hraníc nášho časného sveta. • Tak izraelský národ celé stáročia čakal na Mesiáša, Božieho posla, • ktorý by spôsobil záchranu, oslobodenie • a ktorý by priniesol nový vek pokoja, radosti, šťastia. • To už nebolo čakanie iba zo strany jednotlivca, ale kolektívne čakanie, • pri ktorom si celý národ kládol otázku: Kedy už príde ten Mesiáš? • Vedúci židovského náboženského a národného spoločenstva pozorne sledovali vystúpenie mimoriadnych ľudí a kládli si otázku: Nemohol by toto byť ten Mesiáš? • Vieme, že aj za Jánom Krstiteľom vyslali delegáciu, ktorá mala zistiť, či on nie je tým očakávaným Mesiášom. • Ján jednoznačne odmietol túto hodnosť a povedal, že on je len pripravovateľom Mesiášovej cesty, • ale súčasne upozornil, že Mesiáš je blízko. • Čakanie na Mesiáša zo strany izraelského národa sa vtedy blížilo k svojmu vyvrcholeniu. • Tragické bolo a je, že keď Mesiáš skutočne prišiel, bol prijatý iba celkom malou časťou čakajúcich.
• Mesiáš prišiel a bol ním a je ním Ježiš z Nazareta. • Tí, ktorí ho prijali ako Mesiáša, ktorí uverili v neho ako v Mesiáša, ho podľa toho aj označovali: Ježiš Mesiáš. • Keď toto označenie bolo preložené do vtedajšej svetovej reči, do gréčtiny, znelo: Iésus Christos – Ježiš Kristus. • Keď teda niekto povedal: „Ježiš Kristus“, alebo: „Ježiš je Kristus“, • bolo to vlastne vyznanie, ktorého obsahom bolo: Ježiš z Nazareta je ten dávno očakávaný Mesiáš, • Ježiš je ten, v ktorom sa splnilo to dlhodobé očakávanie, • tie stáročia trvajúce túžby po mesiášovi. • Tento Mesiáš pôsobil iba krátko na tejto zemi, • pôsobil iba na celkom malom priestore, • ale zakrátko sa jeho pôsobenie rozšírilo na všetky svetové strany • a aj smerom do budúcnosti sa rozšírilo jeho pôsobenie. • Od jeho vstupu do sveta uplynulo viac ako dvetisíc rokov. • A môžeme dosvedčiť z vlastnej skúsenosti, že napriek tomuto veľkému časovému odstupu jeho pôsobenie nestratilo nič zo svojej účinnosti. • Aj dnes je síce mnoho ľudí, ktorí odmietajú vidieť v ňom Mesiáša, • ale na druhej strane je mnoho tých, ktorí ho za Mesiáša prijímajú, • ktorí vidia v ňom svojho Pána a Spasiteľa, • ktorí s ním spojili svoj život, • ktorí sa približujú k tomu krásnemu pavlovskému vyznaniu: • Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus. • Všetci títo ľudia sú dôkazom toho, že Ježiš Kristus je dnes živý, dnes pôsobí. • Splnenia tých stáročných túžob sa teda dožili nielen Ježišovi súčasníci, • ale aj my môžeme o sebe povedať: • Aj my sme v plnom zmysle tí šťastlivci, ktorým je prístupné všetko požehnanie splnenia toho dlhého očakávania Mesiáša. • Našou veľkou túžbou je, aby aj dnes čím viacerí ľudia našli cestu k tomuto Mesiášovi, a tak si dali veľmi obohatiť svoj život.
• Na ceste, ktorou Pán Boh vedie svoj ľud, je pozoruhodná okrem iných táto dôležitá vec: • Keď Pán Boh splní svoje sľuby, • keď sa uskutoční dlhodobé očakávanie, • zakrátko sa objavia nové Božie sľuby, ktoré ukazujú nový úsek cesty a súčasne nový cieľ. • Je to tak ako na horskej túre: • Keď človek dosiahne jeden predbežný cieľ, napríklad horský hrebeň, otvára sa pred ním nová perspektíva, nový cieľ. • Je veľmi pôsobivé sledovať tento postup v dejinách spásy: • Pán Boh dáva svoje zasľúbenie, • toto zasľúbenie sa splní, • a zakrátko dáva Pán Boh nové zasľúbenie, • a tak sa národ dostáva do novej situácie očakávania. • To znamená, že Pán Boh na ceste so svojím ľudom nestojí na jednom mieste, ale stále postupuje dopredu. • Nevidno to pri pohľade na krátke úseky tejto cesty, • ale keď sa pozrieme na Božiu cestu, ktorou on vedie svoj ľud, ako na celok, • objavíme tento dôležitý sled: • sľuby – očakávania – splnenie – nové sľuby – nové očakávanie atď.
• Môžeme to pozorovať aj vtedy, keď sa splnil najdôležitejší z Božích sľubov – sľub o Mesiášovi. • Mesiáš prišiel, pôsobil na tejto zemi, vykonal veľké dielo, • z ktorého čerpali a čerpajú požehnanie mnohí jednotlivci, • dielo, ktoré dalo celkom novú tvárnosť svetu. • Ale súčasne s týmto splnením veľkého očakávania boli nám dané nové sľuby, • bola otvorená pred nami nová perspektíva: • Pekne je vyjadrená slovami anjelov pri Ježišovom vstúpení na nebo. • Keď učeníci pohľadom sledovali odchádzajúceho Ježiša, • povedali im anjeli: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? • Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ • Toto nie je jediný sľub jeho návratu, ale patrí medzi najjasnejšie formulované. • Jedno veľké očakávanie sa teda splnilo, ale hneď je veriacej cirkvi daný nový sľub • a spoločenstvo veriacich sa dostáva do nového očakávania.
• A práve toto je aj naša situácia. • Povedali sme si už, že aj my máme, a že každý aj dnes môže mať plnú účasť na splnení toho veľkého sľubu a očakávania Mesiáša. • Ale aj na nás sa vzťahuje ten nový sľub o návrate Mesiáša. • Nachádzame sa teda medzi dvoma príchodmi, • medzi prvým príchodom Mesiáša, ktorý sa už uskutočnil, • a medzi druhým príchodom Mesiáša, na uskutočnenie ktorého čakáme. • Nachádzame sa medzi prvým adventom a druhým adventom.
• Aj toto naše očakávanie príchodu Mesiáša môže byť ťažké a netrpezlivé. • Pri svojom prvom pobyte na zemi vybojoval síce Mesiáš zásadné víťazstvo nad diablom, • a na tejto veci nikto nemôže nič zmeniť. • Ale pôsobenie toho už porazeného diabla ešte stále cítiť veľmi bolestne. • A práve tí, ktorí sú týmto pôsobením zasiahnutí najbolestnejšie, očakávajú veľmi túžobne druhý príchod Mesiáša, • aby sa konečne skončilo všetko vyčíňanie moci zla, • aby sa skončilo utrpenie, • aby sa objavil nový svet, • v ktorom nerušene vládne pokoj, láska, pravda, spravodlivosť. • Netrpezliví boli ľudia v prvotnom kresťanstve. • Oni očakávali druhý príchod Mesiáša v blízkej budúcnosti. • Keď Mesiáš dlho neprichádzal, stali sa neistými, nevedeli, čo si o tom majú myslieť. • Už v Novej zmluve, ktorá bola napísaná v 1. storočí, nachádzame odozvy tejto netrpezlivosti.
• A práve na túto tému hovorí náš text z Jakubovho listu. • Text obsahuje napomenutie a povzbudenie pre svojich čitateľov, aby vo svojom čakaní boli trpezliví, • a to aj vtedy, keď treba zatiaľ znášať rozličné prejavy zla, • ktoré sa ešte vždy prejavuje medzi dvoma adventmi. • Zla a rozličného utrpenia je vo svete veľmi mnoho. • Existuje mnoho zla, ktoré sa dá odvodiť z ľudského hriechu, sebectva, bezohľadnosti, • ktorá, ako vieme, môže ísť až do krajnosti a spôsobiť tragické dôsledky. • Existuje mnoho iracionálneho zla, to znamená zla a utrpenia, ktoré tiež spôsobujú ľudia, ktoré sa však rozumom nedá ani pochopiť. • Je mnoho zla, ktoré je také nezmyselné, absurdné, že ho musíme pripísať pôsobeniu démonských síl. • Okrem toho existujú prírodné katastrofy, ktoré postihujú veľmi mnohých.
• Pri pohľade na toto veľké množstvo zla si mnohí ľudia kladú otázku, ako sa na to všetko môže pozerať Pán Boh. • Tento problém má oddávna aj svoje meno, nazýva sa problémom teodícey. • Veríme, že existuje odpoveď na tieto otázky, ale my ju zatiaľ v plnom rozsahu nepoznáme. • Keď autor prečítaného biblického textu hovorí o trpezlivosti, chce tým povedať, že aj za týchto ťažkých okolností treba zachovať postoj očakávania. • Treba zotrvať v pevnom presvedčení, že ten druhý príchod, druhý advent sa približuje, že sa raz určite uskutoční. • Veľmi nebezpečné by bolo stratiť túto istotu a upadnúť do zúfalstva alebo rezignácie. • Lebo vlastne len pevné očakávanie stretnutia s Mesiášom dáva človeku pevný smer pevný postoj v tomto živote. • Keby sme sa orientovali iba na ciele, ktoré môžeme mať v rámci tých niekoľko desaťročí nášho života na zemi, nedokázali by sme ani pri najvyšších cieľoch objaviť nič, čo by nášmu životu dalo definitívny zmysel.
• A tak nás aj tohoročný advent povzbudzuje, aby sme neochabovali v istote, že Mesiáš raz príde, • aby sme na jeho príchod, na stretnutie s ním orientovali celý svoj život, • aby sme boli trpezliví aj pri pohľade na zlo, ktoré sa zatiaľ vo veľkej miere nachádza vo svete, • aby sme si zachovali istotu Mesiášovho definitívneho víťazstva nad všetkými silami zla, • a aby sme sa – ako očakávajúci – nikdy nepostavili na stranu zla, • ale aby aj celý náš každodenný život bol orientovaný a formovaný v súlade s veľkým očakávaním druhého príchodu Mesiáša a definitívneho uplatnenia jeho víťazstva nad silami zla. • Kto verí vo víťazstvo dobra, • kto očakáva definitívne odstránenie zla a plné uplatnenie dobra, • ten sa aj musí usilovať, aby jeho konanie, v drobných i veľkých rozmeroch, slúžilo napomáhaniu a upevňovaniu dobra. • A tak očakávanie druhého adventu, druhého príchodu Kristovho máme tráviť v pevnej viere, trpezlivosti a v stálom konaní dobra. • Tak bude aj náš život v dobe čakania naplnený tým najkrajším obsahom.
• Vianoce by sa mali stať určitou školou konania dobra. • Čistota a výzdoba príbytkov by sa mala stať povzbudzujúcim príkladom čistoty našich sŕdc. • Aspoň toľko času a toľko úsilia, ako venujeme čistote skrášleniu našich domov, bytov, by sme mali venovať príprave a premene našich sŕdc. • Dávanie darčekov má spôsobiť radosť. • Spôsobovať si navzájom radosť by sme mali nielen na Vianoce, ale každý jeden deň – mnohými drobnými vecami: úsmevom, milým slovom, prejavmi lásky, záujmu, pochopenia. • Každý taký prejav lásky a dobroty by bol malým ostrovčekom toho nového života, ktorý tak túžobne očakávame. • Ak v pokojnej, radostnej atmosfére Vianoc zažijeme v našich rodinách kus neba, tak by sme mali v tom nepretržite pokračovať do najbližších Vianoc – a potom si zase občerstviť a rozmnožiť tento pekný spôsob správania. • Toto je správne čakanie: nie v nečinnosti a pasivite, ale v stálom konaní krokov smerujúcich ku konečnému cieľu.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
