3. adventná nedeľa, Lukáš 3, 1 - 9
V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, • keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, • Herodes tetrarchom Galiley, • jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy • a Lyzaniás tetrarchom Abilény, • za veľkňazov Annáša a Kaifáša, • prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. • Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov, • ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: • Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; • Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. • A všetci ľudia uvidia spasenie Božie. • I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: • Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? • Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, • a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! • Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti. • Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. (Lukáš 3, 1 - 9)
Na začiatku prečítaného odseku je dosť podrobný časový údaj, historické zaradenie verejného vystúpenia a pôsobenia Jána Krstiteľa. • Spomína sa rímsky cisár Tiberius. • Spomínajú sa vládcovia v Palestíne, ktorí boli rímskemu impériu zodpovední za pokoj a poriadok v presne stanovených územných oblastiach. • Tu sú tieto oblasti vymenované, • a treba zdôrazniť, že tento rozpis presne zodpovedá skutočnej situácii, ako ju poznáme z iných historických prameňov tej doby. • Spomínajú sa veľkňazi, ktorí boli v tom čase najvyššími predstaviteľmi židovského náboženského života. • Pri rímskom cisárovi je udaný aj rok vlády, v ktorom Ján Krstiteľ začal verejne účinkovať: V pätnástom roku panovania cisára Tiberia. • Keďže z rímskych historických prameňov vieme, že Tiberius začal vládnuť roku 14, ľahko si vyrátame, že Krstiteľ verejne vystúpil roku 29. • Podľa toho môžeme datovať aj začiatok pôsobenia Ježiša Krista, keďže Ján Krstiteľ a Ježiš Kristus boli prakticky súčasníci.
• Táto chronologická poznámka je dôležitejšia, ako sa zdá na prvý pohľad. • Jej význam je nielen v tom že Krstiteľovo a Ježišovo pôsobenie môžeme zaradiť pomerne presne do určitého roku na časovej línii, • ale predovšetkým v tom, že Ježišovo pôsobenie môžeme vôbec zaradiť do histórie. • Lebo niektorí protivníci kresťanstva vyslovili domnienku, že Ježiš možno ani nie je historická postava, ale jedno z pohanských božstiev, mýtických, bájnych, vymyslených, • z božstiev, ktoré podľa predstáv ich prívržencov v zime zomierajú a na jar sa prebúdzajú k novému životu. • Takýmito vymyslenými domnienkami sa usilovali protivníci kresťanstva otriasť spoľahlivosťou viery v Ježiša Krista. • Kto však nepredpojato, bez predsudkov číta evanjeliá, ten musí vidieť, že Ježiš je skutočne živá bytosť • a že nemá nič spoločné s mytologickými predstavami vtedajšieho sveta. • Spomenutá chronologická poznámka evanjelistu Lukáša ho jednoznačne zaraďuje do histórie, • na historickú líniu vtedajšej rímskej ríše, • na historickú líniu židovských dejín v Palestíne. • Ježiš Kristus patrí nie do mytologického sveta, ale v plnom zmysle patrí do dejín, do histórie. • Mimochodom môžeme upozorniť aj na Pontského Piláta, ktorý sa spomína vo vierovyznaní ako rímsky prokurátor, za ktorého vlády bol Ježiš Kristus ukrižovaný.
• Ježiš Kristus patrí do histórie, a to nielen formálnym zaradením, ale aj v tom zmysle, že zasiahol do histórie radikálnym spôsobom. • Všetko, čo Ježiš Kristus konal, patrí do dejín, • všetko to pôsobilo a pôsobí na dejiny v nepredstaviteľne veľkom rozsahu a veľmi radikálnym spôsobom. • Toto poznanie o jeho vplyve na dejiny platí aj dnes. • Bolo by veľmi zaujímavé vykresliť podrobnejšie vplyv Ježiša Krista na formovanie dejín. • Teraz sa však uspokojíme s tým, že zdôrazňujeme jeho a Krstiteľovo zaradenie na chronologickú líniu svetových dejín. • V súlade s obsahom prečítaného textu si však všimneme trocha podrobnejšie pôsobenie veľkého pripravovateľa Ježišovho pôsobenia, Jána Krstiteľa.
• Ján Krstiteľ bol prorokom, ktorý oznamoval bezprostredný príchod Mesiáša. • Prorokom s týmto jedinečným poslaním sa stal nie na základe vlastnej úvahy a vlastného rozhodnutia, ale na základe Božieho poverenia. • To platí aj o všetkých ostatných pravých prorokoch a veľkých postavách, ktoré konali Božie dielo. • Ako príklady môžeme uviesť Mojžiša, Izaiáša, Jeremiáša, Ámosa a ďalších. • V prípade Jána Krstiteľa je táto dôležitá skutočnosť vyjadrená v našom texte celkom stručne: „Boh prehovoril na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu.“
• Evanjeliá ho predstavujú ako človeka, ktorý žil asketickým spôsobom. • Zriekol sa pohodlia, aby sa mohol plne venovať svojej prorockej činnosti, • aby mohol všetko svoje úsilie venovať príprave ľudu na príchod Mesiáša. • Zriekol sa pohodlia, aby mu starosť o pohodlie nezväzovala ruky • a aby obavy o pohodlie neurobili z neho zbabelca. • Nepatril k ľuďom, ktorí si stanovia najprv náročné podmienky, aby mohli vôbec začať dačo robiť. • Takých ľudí je aj dnes dosť, ale Ján medzi nich nepatril. • On sa celou dušou venoval svojmu hlavnému poslaniu • a osobné pohodlie muselo ísť stranou. • Už týmto svojím spôsobom života nás kriticky oslovuje a prihovára sa nám.
• Bol prísny nielen k sebe, ale aj k druhým. • Morálne oprávnenie byť prísny k druhým má len ten, kto je najprv do krajnosti prísny voči sebe. • Táto podmienka bola u Krstiteľa dokonale splnená. • Prísnosťou boli naplnené jeho kázne, ktorými sa prihováral ľuďom. • Mnohých ľudí upútal jeho zvláštny zjav a spôsob života, a tí k nemu húfne prichádzali. • Ich prítomnosť využil Ján na zvestovanie svojho posolstva. • Evanjelisti uvádzajú jednu vetu ako obsah jeho prorockej kázne: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ • Túto základnú tému rozviedol Ján do viacerých prísnych viet. • Žiadal svojich poslucháčov, aby sa nemilosrdne pravdivo pozreli na seba, • pretože Mesiáš, ktorý zakrátko príde, sa nemilosrdne pravdivo pozrie na každého. • Viedol ich k tomu, aby zaujali kritický odstup od všetkého zlého, čo urobili, aby to ľutovali, • aby túžili po odpustení • a aby sa rozhodli, že začnú žiť celkom novým spôsobom. • Samotný krst bol potom symbolickým znázornením toho, že sú im hriechy odpustené • a že oni sami odhadzujú zo seba staré životné spôsoby a rozhodujú sa pre celkom nový život. • Z mnohých jeho slov zaznieva tá veľká prísnosť – stačí, ak si zopakujeme aspoň jedno z nich: • „Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“
• Týmto všetkým pripravoval cestu Ježišovmu pôsobeniu. • Treba sa nám zaoberať otázkou, v akom zmysle bola Krstiteľova kázeň pokánia prípravou na pôsobenie Ježiša Krista? • Ježiš Kristus prišiel na svet, aby pomohol ľuďom, ktorí boli a sú preniknutí, ba mohli by sme povedať: v zlom zmysle impregnovaní hriechom. • Ak táto jeho ponúkaná pomoc mala byť pochopená, prijatá a tak účinná, bolo a je nevyhnutné, aby si človek uvedomil, že túto pomoc vôbec potrebuje. • Lebo k tragédii hriechu patrí okrem iného aj to, že hriešny človek nie si je sám od seba vedomý toho, v akej zlej, nebezpečnej situácii sa nachádza. • Krstiteľ pripravoval pôdu Spasiteľovmu pôsobeniu tým, že ľuďom hovoril, ukazoval, plasticky znázorňoval, ako veľmi Spasiteľa potrebujú. • Mnohí takto pripravení si potom uvedomili, že sú plne odkázaní na pomoc Spasiteľa a jeho pomoc prijali s radosťou.
• V tomto je i pre dnešok aktuálnosť Krstiteľovho posolstva. • Aj my sme preniknutí, a neraz na nepoznanie deformovaní, znetvorení hriechom. • Ani my a naši súčasníci v cirkvi a mimo cirkvi si sami od seba neuvedomujeme, aká tragická je naša situácia • a že sme plne odkázaní na pomoc Spasiteľa, • pretože si sami z tejto situácie nevieme pomôcť. • Preto by sme si z času na čas mali spomenúť na veľkú osobnosť Jána Krstiteľa, • mali by sme si v dnešnú, tretiu adventnú nedeľu prečítať všetko, čo sa o Krstiteľovi hovorí v evanjeliách, • ale predovšetkým by sme sa mali započúvať do jeho kázne pokánia a vztiahnuť ju na seba. • Mali by sme v týchto úvahách pokračovať a prečítať si aj ďalšie veci, • aspoň niečo z toho, čo bolo za dve tisícročia kresťanskej cirkvi popísané na túto tému, a čo sa v náboženskej a teologickej literatúre aj dnes o tom píše. • Potom by sme omnoho lepšie pochopili, ako naliehavo aj my dnes potrebujeme Spasiteľa • s omnoho väčšou túžbou by sme prijali vianočné posolstvo o narodení Spasiteľa • a s omnoho väčšou radosťou by sme mu dali trvalé a rozhodujúce miesto vo svojom živote.
• V evanjeliách sa nachádza aj odsek o Krstiteľovej smrti. • Kráľ Herodes, Krstiteľom ostro kritizovaný, dal Jána zatknúť a pod nátlakom svojej ženy a dcéry ho dal usmrtiť. • Krstiteľ sa takto stal martýrom nezatajovanej kritickej pravdy. • Krstiteľov pevný postoj, pri ktorom zotrval, i keď vedel, že to bude spojené s martýriom, nás núti hlboko zamyslieť sa. • Čo to musel byť za človek, ktorý takto myslel! • Celé jeho posolstvo musíme brať nesmierne vážne, keď ho potvrdil martýrskou smrťou. • Bol to človek, ktorý dokázal prekonať svoj strach. • Pri pohľade na neho nemôžeme utiecť pred otázkou, čo všetko sme my už urobili zo strachu. • Mať pred očami príklad človeka, ktorý sa prepracoval či prebojoval k dokonalej slobode od strachu pred ľuďmi - to je niečo úžasné a súčasne zaväzujúce. • Sú veci, ktoré sme urobili zo strachu, hoci sme s nimi nesúhlasili, • sú iné veci, ktoré sme zo strachu neurobili, hoci sme vedeli, že ich máme urobiť. • Ale musí to tak ostať donekonečna? • Neboli by sme omnoho šťastnejší, keby sme mali niečo z pevnosti Jána Krstiteľa? • Aj v tomto ohľade je Krstiteľov život pre nás prípravou na stretnutie so Spasiteľom Ježišom Kristom. • Veď ku komu inému ako k nemu by sme mohli prísť s prosbou: • Pane, odpusť mi, čo som vo svojej minulosti urobil zo strachu • a čo som zo strachu neurobil, hoci som to mal urobiť, • a osloboď moje srdce od nesprávneho strachu pred ľuďmi. • Existuje mnoho ďalších vecí v našom živote, na ktoré nás upozorňuje stretnutie s Krstiteľovou kázňou pokánia. • Takýmto spôsobom pripravuje Ján Krstiteľ aj naše srdcia na stretnutie s Mesiášom Ježišom a na prijatie Ježišovho zachraňujúceho diela. • Ježiš Kristus nám môže a chce darovať nový život. • Až keď prijmeme tento jeho vianočný dar, budeme môcť oprávnene, s plným odôvodnením spievať: Radosť, radosť nad radosti.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
