22. nedeľa po Sv. Trojici, Marek 9, 43 - 48
Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. • A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. • A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. (Marek 9, 43 - 48)
Južne od Jeruzalema je roklina, ktorá sa v Ježišovej dobe volala Ge-hinnom. • V súvislosti s pohanskými kultmi sa tam modle Molochovi prinášali deti ako obete. • Preto v neskoršej dobe malo toto údolie veľmi zlú povesť. • V prorockých knihách je vyslovené niekoľko zlorečení v spojitosti s týmto údolím. • Jedno z nich cituje Pán Ježiš v našom texte: „kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína“. • Tieto slová narážajú na to, že sa údolie Ge-hinnom v dôsledku svojej zlej povesti používalo ako centrálne smetisko pre Jeruzalem. • Odhadzovali tam všetku nečistotu, uhynulé zvieratá, ba aj mŕtvoly ľudí, ktorí boli popravení ako zločinci. • Nečistota a mŕtve telá sa museli spáliť, takže v údolí Ge-hinnom bol ustavičný oheň. • A ďalej: Kde je hniloba, tam sa nájdu aj červy. • Tieto fakty nám umožňujú pochopiť slová: „kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.“
• Pretože toto miesto malo takú zlú povesť, • pretože na tomto mieste ustavične niečo horelo alebo tlelo, • vznikla v izraelskom myslení predstava, že sa pod týmto miestom nachádza peklo, • a že tlejúce a hnijúce smetisko je akousi ukážkou, akousi výstavnou skriňou pekla. • Dokazuje to aj určitá rečová pozoruhodnosť. • Ak si položíme otázku, ako sa nazývalo a ako sa dodnes po hebrejsky nazýva peklo, dostaneme zaujímavú odpoveď: Nazýva sa „ge-hinnom“ – je to teda názov spomínaného údolia južne od Jeruzalema. • Toto isté slovo, „gehinnom“ alebo v gréckej forme „geenna“, je použité aj v pôvodine nášho textu tam, kde sa hovorí o pekle.
• Vo svojej kázni potreboval Pán Ježiš občas názorne zdôrazniť, že za určitých okolností sa situácia človeka môže stať beznádejne zúfalou. • Musel si na to vybrať niektorú vhodnú predstavu z tých, ktoré žili vo vedomí jeho poslucháčov – inak by ho neboli pochopili. • A tak si vybral predstavu pekla. • Pri počutí tohto slova si každý živo a konkrétne predstavil ohromné smetisko v rokline Ge-hinnom pri Jeruzaleme • a primyslel si k tomu aj podsvetie toho miesta, spojené v predstavách s ešte väčšími hrôzami. • Človek, ktorý sa dostal do tohto pekla, bol beznádejne stratený, nemal do budúcnosti už vôbec nijakú perspektívu. • Táto plastická predstava pomohla ľuďom pochopiť, čo mal Ježiš na myslí, keď chcel povedať, že sa situácia človeka za určitých okolností môže stať beznádejne zúfalou, • keď človek môže stratiť akékoľvek vyhliadky do budúcnosti.
• Naša viera nás nenúti, aby sme verili v presne také peklo, aké si predstavovali starí Izraelci. • My máme dnes o svete celkom iné predstavy, než aké vládli v staroveku. • Ale to, čo tu povedal Ježiš, že sa človek môže dostať do beznádejne zúfalej situácie, má platnosť aj napriek zmeneným predstavám o svete, a bude mať platnosť aj vtedy, keď naše dnešné predstavy o svete budú prekonané.
• O pekle sme hovorili obšírnejšie preto, lebo táto predstava je terčom posmechu. • Irónia nadobúda neraz takú formuláciu, že spolu s touto starovekou predstavou možno odhodiť aj kresťanstvo. • Omnoho dôležitejšia než táto okrajová otázka je otázka nasledovná: • Za akých okolností sa môže človek dostať do beznádejne zúfalej situácie, v ktorej už nemá vyhliadky a perspektívy do budúcnosti? • Na túto otázku odpovedá Pán Ježiš v prečítanom texte: • „Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. • A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. • A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.“
• Ak chceme tieto slová pochopiť, musíme opäť siahnuť k starým židovským predstavám. • Tento raz už nie k predstavám o svete, ale k predstavám o človeku. • Ruky a nohy sú tu predstavené ako časti nášho organizmu, ktoré nás môžu navádzať na zlé. • Izraelci v Ježišovej dobe si predstavovali, že naše údy sú sídlom zlých vášní, zlých pudov. • Tak napríklad v Liste Rímskym máme doklad takej predstavy; čítame tam: • „Keď sme boli telesní, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch.“ • A na inom mieste v tej istej kapitole: „Ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ • Aj proti tejto predstave môžeme mať výhrady. • O zložení a fungovaní človeka vieme dnes omnoho viac, ako vedeli ľudia v staroveku. • Moderná medicína hľadá sídlo rozličných vnútorných pudov nie v končatinách, ale skôr v ústrednej nervovej sústave. • Ale týmto presunom sa nestráca ani najmenej z hĺbky, pravdivosti a vážnosti Ježišových slov. • To pri dôkladnejšom sebapozorovaní môže zistiť každý. • Odkiaľsi z nepoznanej hĺbky našich bytostí prediera sa ustavične na povrch sebectvo, nutkanie k bezohľadnosti voči druhému človeku, • túžba po nízkych rozkošiach, • túžba po neobmedzenom hromadení majetku, bohatstva, až do nezmyselnosti, • závisť, • škodoradosť, • ba z nedávnych svetových dejín a zo súčasných médií vieme, že aj démonská radosť z týrania a utrpenia druhého. •• Ale tieto pudy, vychádzajúce z nepoznanej hĺbky človeka – to ešte nie sme celí my. • Okrem nich v našej bytosti ešte niečo je. • Už to je zázračná skutočnosť, že toto prúdenie pudov z hĺbky na povrch môžeme sami pozorovať, • takže každý z nás môže byť aj pozorovateľom toho, čo sa v ňom deje. •• A nielen to. • V dôsledku náboženskej a mravnej výchovy kladieme svojim zlým, škodlivým pudom aj určité zábrany, lebo si uvedomujeme, že nie je správne, aby sa uskutočňovali. •• A tak každý z nás je vo svojom vnútornom živote javiskom, na ktorom sa odohráva veľmi napínavý príbeh, • v ktorom si merajú sily tieto dve veci: pudy vychádzajúce z hĺbky na jednej strane a náboženské a mravné zábrany na druhej strane. • Napínavé je toto súperenie hlavne preto, že výsledok nie je vopred známy. • Výsledok je závislý od toho, akú veľkú silu majú naše pudy a akú veľkú silu má naše náboženské a mravné vedomie, • závislý od toho, či v tomto zápase ostaneme sami, • alebo si v modlitbe privoláme na pomoc Toho, ktorý je mocnejší ako všetky naše zlé náklonnosti. • Svojimi slovami „Ak ťa zvádza ruka ..., ak ťa zvádza noha ...“ naráža Pán Ježiš na tento vnútorný zápas, vnútornú drámu každého z nás.
• Potom je tu reč o oku. • Aj v tejto oblasti ide v podstate o ten istý zápas. • Ibaže pri rukách a nohách ide o popudy, ktoré vychádzajú z hĺbky našej bytosti, • a pri očiach o popudy, ktoré doliehajú na nás z vonkajšieho sveta. • Ohromnú časť dojmov z okolitého sveta prijímame zrakom. • Je veľmi dôležité, ako to prijímame – či kriticky alebo nekriticky. • Pri dôležitých vojenských a iných objektoch stojí stráž, ktorá nepustí dnu nikoho, kto tam nepatrí. • Takú kritickú, cenzurujúcu stráž by sme mali mať pri všetkom, čo cez zrak a sluch chce vstúpiť do nášho vnútorného sveta a čo sa chce stať popudom nášho konania. • Túto kritickú strážnu službu by malo vykonávať naše náboženské a mravné vedomie, • naša kresťanská viera v Pána Boha. • Beda by nám bolo, keby sme nekriticky, bez kontroly, bez zábran prijímali všetko, čo sa nám ponúka a natíska z vonkajšieho sveta. • Naša kresťanská kontrola by mala vpustiť do nášho vnútorného sveta len to, čo je v súlade s náboženskými a etickými zásadami a požiadavkami, ktoré nám priniesol Pán Ježiš Kristus. • Aj toto súperenie je napínavé, lebo aj tu záleží na tom, či väčšiu silu majú tie veci, čo sa nám ponúkajú zvonku • alebo či je silnejšie naše náboženské a mravné vedomie • a predovšetkým pomoc, ktorú si v tomto súperení vyprosíme od Pána Boha.
• Z takýchto jednotlivých zápasov sa vlastne skladá celý náš život. • Charakteristická línia našich životov je určovaná tým, ktorá z tých súperiacich strán zaznamenáva viac víťazstiev.
• V prečítanom texte Pán Ježiš zdôrazňuje, že ide o veľmi dôležitú záležitosť, ktorej dôsledkom je definitívne, konečné rozhodnutie o našich životoch. • Obsah jeho slov by sme mohli voľne opísať takto: • Kto bez zábran dáva voľnú cestu svojim sebeckým a ostatným zlým popudom, • kto nekriticky preberá z okolitého sveta všetko, čo sa mu ponúka, toho na konci životnej cesty vo večnosti čaká beznádejné zúfalstvo, bez vyhliadok, bez perspektív do budúcnosti, • vnútorné utrpenie, ktoré nemožno opísať, • čiže, ak máme použiť biblický výraz, čaká ho peklo.
• Prečo je to tak? • Prečo čaká peklo toho, kto nekriticky, bez zábran poslúcha a realizuje zlé popudy, ktoré vychádzajú z jeho vlastného srdca, • kto nekriticky prijíma množstvo zlých popudov z vonkajšieho sveta? • Prečo je to tak? • Odpovieme stručne: Skutočne šťastný môže byť človek len za predpokladu, že žije natrvalo v súlade s Pánom Bohom, • šťastný môže byť človek len vtedy, ak formuje svoj život v súlade s obrazom, ktorý pre ľudskú bytosť premyslel a načrtol Stvoriteľ. • Kto prežíva svoje dni a formuje svoj život v protiklade s týmto štandardom, rúti sa do záhuby. •• Potvrdzuje nám to skúsenosť už v tomto svete. • Ak človek bez zábran poslúcha svoje sebectvo a túžby po primitívnych rozkošiach, • ak človek bez zábran prijíma množstvo zlých vplyvov z vonkajšieho sveta, • tak v dôsledku toho vzniká ničivý, deštruktívny zmätok, chaos v jeho vlastnej bytosti • a rovnako v jeho manželskom, rodinnom spoločenstve • a v ostatných spoločenstvách, ktorých je členom.
• Práve preto, že tu ide o také závažné veci, žiada Ježiš do tohto zápasu vložiť všetky najlepšie sily. • Preto s neslýchanou radikálnosťou hovorí, že si máme radšej odťať nohu, ruku, vylúpiť oko, ako by sme mali v tomto boji podľahnúť. • Nemyslel to tak, žeby sa ľudia mali fyzicky mrzačiť. • Veď tým by sa ešte toho vnútorného zápasu nezbavili. • Ale týmto radikálnym obrazom chcel vyjadriť veľmi naliehavú výzvu, aby sme do boja proti hriechu vložili všetky svoje najlepšie sily • a aby sme pri všetkých alebo najmä pri veľmi ťažkých pokušeniach nezabudli prosiť v modlitbe o Božiu pomoc.
• V našom texte hovorí nielen o pekle, ale hlavne o živote. • Zmyslom tohto zápasu je, aby sme sa dostali do života, to znamená do večného života. • Konečný cieľ: dostať sa do večného života – to by mal byť pre nás hlavný motív celoživotného zápasu proti všetkému zlému, čo sa nás chce zmocniť, • a zápasu o realizovanie toho dobrého, čo nám Pán Boh ponúka ako program nášho života.
• Prečítané slová z evanjelia nám Pán Ježiš hovorí nielen ako učiteľ a výborný znateľ ľudského vnútra. • Hovorí nám ich aj a predovšetkým ako Spasiteľ. • To znamená, že v dôsledku svojho vykupiteľského utrpenia a vzkriesenia dal nám tajomným spôsobom možnosť zvíťaziť v zápasoch, o ktorých sme hovorili. • Naše víťazstvá a celoživotné víťazstvo je preto predovšetkým jeho víťazstvo. • Keďže táto možnosť víťazstva existuje, veľká je i naša zodpovednosť za celoživotný zápas o dobro.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
