V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

18. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 4, 2 - 9

Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! • Ty si mi uľavoval v tiesni - zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu! • Ľudia, dokedy česť moja bude v potupe? • Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož? • Vedzte, že Hospodin divne si vyznačil zbožného; Hospodin počuje, keď volám na Neho. • Chvejte sa a nehrešte; premýšľajte v srdci na svojom lôžku a zmĺknite. • Obetujte správne obete a dôverujte Hospodinovi! • Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci? • Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre. • Dal si mi väčšiu radosť do srdca, ako keď oni majú mnoho obilia a muštu. • V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne. (Žalm 4, 2 - 9)

Žalmy sú školou modlitby.• Z nich sa môžeme naučiť mnoho vecí, ktoré patria k opravdivej modlitbe. • To platí aj o 4. žalme, ktorý sme práve počuli. • Z jednotlivých viet tohto žalmu môžeme získať dôležité poznanie pre svoju vlastnú modlitebnú prax.
• Na začiatku žalmu je prosba, aby sa vôbec nadviazalo modlitebné spojenie s Pánom Bohom. • „Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti.“ • Za týmito slovami sa skrýva hlboké pochopenie podstaty modlitby a suverénnosti Pána Boha. • Nie je samozrejmou a automatickou vecou, že sa v modlitbe nadviaže spojenie s Pánom Bohom. • Je to dar Božej milosti, o ktorú treba prosiť. • Preto aj do našich modlitieb patrí podobná prosba: • Bože, preukáž mi milosť a pomôž mi, aby som v modlitbe nesústreďoval pozornosť na seba, ako ten farizej v modlitbe, • aby som neupozorňoval druhých na svoje modlitebné schopnosti, • ale aby som svoje myšlienky plne sústredil na teba, • aby som mohol nadviazať kontakt s tebou, • aby sa moja modlitba stala skutočnou modlitbou v tvojej prítomnosti, • aby som pri modlitbe čím účinnejšie cítil tvoju blízkosť.
• Ďalej tu čítame slová: „Ty si mi uľavoval v tiesni. • Zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu.“ • Prosba o Božiu prítomnosť a o to, aby si Pán Boh povšimol modlitbu, sa zakladá na doterajších skúsenostiach tohto človeka. • Má skúsenosti, že v mnohých doterajších modlitbách ho Pán Boh počul, vypočul, pomohol. • To platí aj o nás. • Čím viac pekných skúseností s modlitbou budeme mať, tým viac nás to bude do modlitby ťahať, • tým viac vzrastie naša dôvera v Pána Boha. • Povšimnutiahodné je však, že aj po mnohých pekných skúsenostiach s modlitbou tento človek plne rešpektuje Božiu slobodu a suverénnosť, • a každú novú modlitbu pokladá za slobodný dar milosti Božej. • Mali by sme sa aj v tomto od neho učiť, • aby nám aj pri modlitbe, ale aj vo všetkých iných situáciách zostalo čerstvé, svieže, účinné vedomie Božej slobody a Božej absolútnej nadradenosti.
• „Ty si mi uľavoval v tiesni.“ • Príslušná veta v origináli doslovne znamená: • Keď som sa nachádzal v tesnom priestore, ty si mi poskytol široký priestor. • Slovo „tieseň“ alebo „úzkosť“ pochádza z predstavy tesného, úzkeho priestoru, do ktorého je človek uzavretý, v ktorom nemá možnosť úniku. • Človek sa v takej situácii cíti veľmi zle. • Niektorí ľudia dokonca trpia chorobným strachom z tesného, uzavretého priestoru, takzvanou klaustrofóbiou. • Ale úzkosťou, tiesňou môže byť ohrozený každý.
• Byť vo väzenskej cele alebo byť obkľúčený nepriateľmi - to sú príklady takého tesného, úzkeho, ohrozujúceho priestoru. • Ale aj smútok, zúfalstvo, bezvýchodiskovosť nás môže uzavrieť do podobného citového väzenia. • Jedna z veľkých modlitebných skúseností autora žalmu je, že ako odpoveď na modlitbu rozbil Hospodin stiesňujúce múry väzenia smútku a zúfalstva, • alebo ho vyslobodil, keď bol obkľúčený nepriateľmi, • hoci on sám vlastnou silou a vlastným rozumom nedokázal nájsť východisko. • Takúto oslobodzujúcu silu má modlitba aj dnes. • Vždy, keď sme v úzkosti a tiesni, či v doslovnom či v obraznom zmysle, mali by sme v modlitbe hľadať Božiu pomoc. • Mali by sme sa zahľadieť do svojej minulosti a objaviť v nej tiesnivé situácie, z ktorých nás Pán Boh vyslobodil a umožnil nám vstúpiť do širokého, otvoreného priestoru s perspektívou novej budúcnosti, • nakoniec s perspektívou večnej budúcnosti. • Takéto skúsenosti – aj vlastné, aj skúsenosti iných, o ktorých sa dopočujeme – mali by nás čím skôr priviesť k modlitbe, kedykoľvek nás začne ohrozovať úzkosť či tieseň.
• „Ľudia, dokedy česť moja bude v potupe? • Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož? • Vedzte, že Hospodin divne si vyznačil zbožného. • Hospodin počuje, keď volám na neho.“ • Jedna z tiesnivých situácií veriaceho človeka je, keď sa cíti obklopený posmechom, cynizmom, aroganciou a namyslenosťou druhých ľudí, • ktorí si myslia, že Boh pre nich nič neznamená, ktorí Pána Boha ignorujú. • Ale nové a nové zážitky Hospodinovej suverénnosti, absolútnej nadradenosti oslobodzujú zbožného človeka aj z tejto tiesne. • Práve cez pravidelnú, systematickú, sústredenú modlitbu sa môže človek dopracovať k veľkej istote, o tom, že Hospodin je nekonečne väčší než všetok posmech a pýcha, ktorou bezbožní dorážajú na veriaceho.
• V modlitbe, v blízkosti Pána Boha túži tento človek, aby sa aj tí, čo doteraz blúdia, dostali na správne cesty. • Kto vie, aké je to šťastie môcť stále žiť v blízkosti Pána Boha, toho trápi, že mnohí iní, ktorí žijú ďaleko od Boha, toto šťastie nepoznajú. • Preto sa im prihovára: „Chvejte sa a nehrešte. • Premýšľajte v srdci na svojom lôžku a zmĺknite. • Obetujte správne obete a dôverujte Hospodinovi.“ • Môžeme rátať s tým, že okrem tejto výzvy na adresu ľudí, ktorí sú zatiaľ ďaleko od Pána Boha, sa tento človek aj pravidelne za nich modlil, • aby Pán Boh pre nich našiel vhodnú cestu k pravdivému poznaniu a priviedol ich na ňu.
• Tým, že vyzýva k premýšľaniu, odhaľuje jednu veľmi závažnú skutočnosť, závažné poznanie. • Uvedomuje si, že mnohí z tých, ktorí Pána Boha ignorujú a správajú sa tak, akoby ho nebolo, • toto svoje stanovisko nepremysleli, neodôvodnili si ho ani sami pred sebou. • Možno ho mechanicky prevzali od druhých, • možno ich k nemu priviedla nejaká povrchná príčina alebo citová predpojatosť či myšlienkový predsudok. • Preto im hovorí, že by sa mali kriticky zamyslieť nad sebou, nad svojím postojom. • Najlepšie v nočnom tichu a samote, keď človek na všetko môže pozerať z odstupu. • Možno by ich takéto zamyslenie sa nad sebou priviedlo k poznaniu veľkého poblúdenia, • k hrôze a strachu zo svojich nesprávnych životných ciest • a k hľadaniu celkom novej životnej cesty.
• Takéto zamyslenie sa nad sebou, v modlitbe, s intenzívnym vedomím Božej prítomnosti potrebujeme aj my, ktorí sa pokladáme za veriacich ľudí. • Všetkým nám hrozí, že upadneme do sebaklamov, • a možno sa aj teraz v rozličných sebaklamoch nachádzame. • Kým sa pohybujeme len vo svojom vlastnom uzavretom myšlienkovom kruhu, svoje sebaklamy neobjavíme. • Ale keď v modlitbe prosíme o to, aby sme seba samých videli tak, ako nás vidí Pán Boh, zachvejeme sa. • Objavíme totiž, že na nás je veľmi mnoho vecí, ktoré Pán Boh vidí celkom inak, než ako ich vidíme my, • a že je na nás mnoho vecí, ktoré sa Pánu Bohu nemôžu páčiť. • Takéto otrasné, niekedy až zdrvujúce sebapoznanie by sa malo stať východiskom k pokániu. • Cez modlitbu sa môžeme dostať k objavnému sebapoznaniu a k oprave životného smeru.
• Autor žalmu si uvedomuje, že modlitba je miestom vnútorného zápasu modliaceho sa človeka. • Jedna z vecí, ktorá ho trápi sú výčitky priateľov: • „Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci?“ • V týchto slovách je vyjadrená výčitka na adresu Božiu, ktorá je i dnes veľmi rozšírená. • Je Boh spravodlivý? • Prečo dopúšťa toľko zla? • Prečo nevypočúva naše modlitby tak, ako si to my prajeme? • Prečo dopúšťa, aby ľudia tak veľmi trpeli? • To sú ťažké otázky, a nik by sa nemal tváriť tak múdro, akoby vedel na všetky odpovedať. • Pán Boh je tajomný a my nechápeme ani zďaleka plne jeho podstatu ani zmysel jeho ciest.• Ale nebolo by veľmi rozumné urobiť naše obmedzené myslenie kritériom jeho neobmedzenej múdrosti. • Musíme stále rátať nielen s nadradenou mocou Hospodinovou, ale aj s jeho nadradeným poznaním a múdrosťou.
• Vo svojom vnútornom modlitebnom zápase dochádza tento človek k prosbe: • „Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre.“ • To znamená: Osvetľuj nám, Hospodine, tvojím svetlom cestu, najmä keď kráčame po ťažkých úsekoch svojho života. • Daj nám do sŕdc svetlo istoty, že sa nás nevzdávaš ani vtedy, keď my nepoznáme zmysel toho, ako nás vedieš v živote. • Ak nás modlitba privedie k tejto istote, získame pokoj aj uprostred nepokoja. • V žalme 23. je táto istota vyjadrená krásnym vyznaním: • „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“
• Na ceste duchovného dozrievania sa tento človek vo svojich modlitbách, cez svoje modlitby, dostal už ďaleko dopredu. • Svedčia o tom ďalšie slová: „Dal si mi väčšiu radosť do srdca, ako keď oni majú mnoho obilia a muštu.“ • Dva typy radosti sú tu postavené proti sebe: radosť z časných vecí tohto sveta a radosť z Pána Boha. • Autor žalmu sa dostal v duchovnom vývoji tak ďaleko, že i keď s vďakou prijíma, čo nám Pán Boh dáva pre tento život, nenachádza v tom svoju najvyššiu radosť. • Jeho skutočnou radosťou je radosť z Pána Boha. • Preto modlitba s mocným pocitom a prežívaním Božej prítomnosti patrí medzi vrcholné body jeho života, medzi vrcholné zážitky jeho radosti. • Otázka pre nás: V čom ja nachádzam najvyššiu radosť? • Opravdivá modlitba je cesta k tomu, aby sme objavili túto vrcholnú radosť, osvojili si ju, žili v nej.
• Cez vnútorný modlitebný život a cez modlitebný zápas sa tento človek dostáva k Božiemu pokoju. • „V pokoji ľahnem si, aj zaspím, lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.“ • Zdá sa, že tento žalm je večerná modlitba. • Po rušnom dni dokázal sa ten človek takto sústrediť, • pozrieť sa na celý deň aj na pretrvávajúce otázky z vysokého, Božieho stanoviska. • Jeden z veľkých darov modlitby je, že sa na veci a hodnoty, udalosti a problémy môžeme pozrieť z Božieho stanoviska. • Z toho plynie do srdca Boží pokoj, prekonanie samoty, istota Božej ochrany. • Všetko toto môže modlitba znamenať aj pre nás.
• Vrcholným vzorom modlitby je pre nás modlitebný život Pána Ježiša Krista. • Získali by sme veľa, keby sme si v evanjeliách preštudovali túto stránku jeho bytosti. • On, náš Pán, je nielen vzorom toho, ako má vyzerať naša modlitba, • ale v ňom ako Spasiteľovi sú vrcholným spôsobom splnené aj tie prosby, ktoré sú obsahom prečítaného 4. žalmu. • Osobný kontakt s Ježišom Kristom je vyvrcholenie toho, čo môžeme v modlitbe dosiahnuť.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.