V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Poďakovanie za úrody zeme, Žalm 95, 1 - 7

Poďte, plesajme Hospodinovi, jasajme zvučne skale našej spásy! • Predstúpme pred Neho s poďakovaním, zvučne Mu jasajme chválospevy! • Lebo Hospodin je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký Kráľ. • V jeho rukách sú hlbiny zeme, Jeho sú vrchov končiare. • Jeho je more - On ho učinil; aj pevnina, čo Jeho ruky utvorili. • Vojdite! Padnime a klaňajme sa, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom! • Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky. Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas! (Žalm 95, 1 - 7)

Aj tohto roku sa na poliach, v záhradách, vo viniciach urodil každodenný chlieb v najrozličnejších formách. • Práca a investície, ktoré človek vložil do pestovania užitočných rastlín, do obrábania pôdy, neboli márne, ale priniesli výsledky. • V minulosti omnoho viac ľudí ako dnes prichádzalo do kontaktu s pôdou, s poľnými prácami, so zberom úrody. • Dnes veľká časť ľudskej práce bola nahradená prácou strojov. • Ale sviatok poďakovania za úrody zeme je aj dnes aktuálny a bude aktuálny vždy. • Mnohí ľudia sa pestovaniu zeleniny a ovocia venujú aspoň v záhradkách. • Ale odhliadnuc od toho všetci sme konzumenti potravín, • a tak sme aj za zmenených okolností všetci – pokiaľ ide o udržanie biologického života – závislí od každoročnej úrody. • Vo sviatok poďakovania môžeme všetci konštatovať: Aj tohto roku máme úrodu.
• Máme úrodu – a čo ďalej? • Nejeden človek môže povedať: Aké ďalej? • Máme úrodu, tak ju budeme konzumovať, a to je všetko. • Aj tak sa dá. • Bezmyšlienkovito, bez zamyslenia, bez uvažovanie. • Ale tento postoj sa veľmi nápadne podobá postoju živočíchov, ktoré nemajú takú schopnosť klásť si otázky a myslieť, ako máme my ľudia. • Kto si uvedomuje, ako veľmi sa napriek rozličným podobnostiam odlišuje od zvierat, ten neodbije tak naľahko otázku: „Máme úrodu – a čo ďalej?“ • Lebo samotný fakt, že máme úrodu, vyvoláva v nás rozličné otázky.
• Prvou otázkou je: Odkiaľ tá úroda pochádza? • Prvé odpovede na túto otázku sa nájdu ľahko. • Máme semená, máme pôdu, existuje slnko a dážď, ako aj všetky ďalšie podmienky a predpoklady potrebné na to, aby úroda narástla, • človek má mozog, ktorým premýšľa, ako čo najlepšie obrábať pôdu a má ruky, ktorými výsledky svojho myslenia realizuje, • človek na obrábaní pôdy a pestovaní úrody cieľavedome pracuje. • To je prvá séria odpovedí, • ale s nimi nie sme ešte u konca, lebo každá z nich vyvoláva ďalšie otázky.
• Kde sa vzali semená, keď ich človek dodnes nedokáže vyrobiť? • Ako je to, že slnko je od zeme práve v takej vzdialenosti, že môže byť optimálnym vykurovacím a osvetľovacím telesom pre našu zem na milióny a miliardy rokov? • Ako to, že sa striedajú ročné obdobia: jar, leto, jeseň, zima? • Ako to, že sa strieda deň a noc, aby sa jedna polovica zemegule neprehriala a druhá nezamrzla? • Ako to, že funguje úžasný kolobeh vody na našej zemi, bez ktorého by život nebol možný? • Ako to, že funguje reprodukcia, rozmnožovanie, zrod nových a nových jedincov – • aj v oblasti ľudského a ostatného živočíšneho sveta aj v oblasti rastlín? • Prvé odpovede aj na tieto otázky poznáme – veda objavila vysvetlenie a mechanizmus týchto javov, objavila, ako to všetko funguje; • a musíme povedať, že nás to uvádza do úžasu.
• Ale s úžasom sú spojené ďalšie otázky, ktoré idú do väčšej hĺbky. • Podmienky fungovania života, • v tom aj predpoklady toho, aby narástla úroda, • sú také zložité, • tak presne a jemne nastavené, • tak zložito navzájom poprepájané, • že nás už neuspokojí otázka: Čím je to všetko spôsobené? • ale neústupčivo sa nám natíska iná otázka: • Kto je taký nepredstaviteľne múdry, že to všetko dokázal premyslieť a naprojektovať? • Kto je taký nepredstaviteľne mocný, že svoj úžasný projekt dokázal realizovať • a dokáže ho udržiavať pri fungovaní a napredujúcom rozvoji nepredstaviteľne dlhý čas? • Kto má taký úžasný estetický zmysel, že to jeho dielo je nielen účelné, ale aj krásne? • Kto je to? • Kto sa to skrýva ako pôvodca aj za tohoročnou úrodou a za všetkým ostatným, čo nás obklopuje?
• Sú ďalšie veci, ktoré nás uvádzajú do úžasu. • Je to pozoruhodný fakt, že určité dvojice vecí sú v tesnom vzájomnom vzťahu. • Cudzím slovom hovoríme, že sú v korelácii. • V dnešný sviatok si uvedomujeme hlavne vzájomný vzťah medzi potravou a tráviacim systémom v našom tele a v telách ostatných živočíchov. • Keby sme mali neviemkoľko úrody, ale nemali by sme tráviaci systém, ktorý potravu spracúva a robí ju využiteľnou pre organizmus, tak by nám úroda nič nepomohla. • Potrava a tráviaci systém sú vo vzájomnom vzťahu, v korelácii. • To určite nikto nepopiera. • Ale potom je tu otázka: Ako vznikla táto korelácia? • Pri hľadaní odpovede začneme trocha absurdnými vetami: • Je to azda tak, že keď sa objavila úroda, vytvoril sa v dôsledku toho nejakým náhodným vývojom tráviaci systém, ktorý je s úrodou v korelácii? • Alebo azda naopak: Keď sa objavil tráviaci systém, objavila sa v dôsledku toho nejakým náhodným vývojom úroda, aby tráviaci systém mal čo spracúvať? • To sú, pravdaže, úsmevné, či až smiešne predpoklady. • Toľko tvorivej sily by sme náhode určite nemali pripisovať. • Od vecnej otázky sme dohnaní k osobnej otázke: Kto? Kto je za touto vysoko zmysluplnou koreláciou medzi úrodou a tráviacim systémom? • Kto to premyslel a naprojektoval? • Kto to realizoval, takže to funguje? • Musí to byť niekto, myslenie koho nepredstaviteľne vysoko prevyšuje naše ľudské myslenie.
• Podobných korelácií je mnoho. • Spomenieme ešte aspoň jednu. • Je to korelácia, vzájomný vzťah medzi krídlami vtákov a vzduchom. • Nik nepochybuje, že medzi týmito dvoma vecami je vzájomný vzťah. • Krídla majú zmysel len za predpokladu, že existuje vzduch. • Keby nebolo vzduchu, krídla by sa nedali uplatniť na lietanie. • Ako vznikla táto korelácia, tento vzájomný vzťah? • Nemôžeme povedať: Krídla vznikli náhodným vývojom preto, že existuje vzduch. • A ešte menej môžeme povedať: Vzduch vznikol náhodným vývojom, preto, že existujú krídla. • Pôvodcom aj tejto korelácie, vzájomného vzťahu medzi krídlami vtákov a vzduchom, je ten istý Tvorca, na ktorého dnes s vďačnosťou myslíme.
• Ale vo chvíli, keď toto povieme, musíme si zároveň uvedomiť, že my, ľudia, sme od tohto Tvorcu v plnom rozsahu závislí. • Nič z toho, čo je predpokladom nášho života a fungovania tohto života – nič z toho sme si nepripravili my sami, • ale sme to dostali do daru bez našich zásluh a hodností. • Nestvorili sme samých seba, ale len sme objavili seba na tomto svete, • nestvorili sme slnko, vzduch, vodu, ale našli sme to tu pripravené, • nestvorili sme semená rastlín, • nestvorili sme úrodnú pôdu, ale všetko to sme našli, hotové, pripravené.
• Pravdaže, pracujeme aj my, ľudia, a to usilovne. • Prírodovedeckým bádaním sme objavili veľmi veľké množstvo zaujímavých vecí o vesmíre a o našej zemi, • lenže to všetko sme vykonali pomocou mozgu, ktorý nám dal Boh, • a okrem toho všetky tieto objavy nie sú nič iné ako postupné objavovanie úžasného Božieho diela. • Technickými postupmi sme síce vytvorili množstvo užitočných vecí, strojov, • ale to všetko opäť pomocou mozgu, ktorý nám dal Boh • a zo surovín, ktoré do prírody uložil On. • Žijeme teda z Božích zdrojov. • Sme závislí od Stvoriteľa, ktorý stvoril nebo a zem, ktorý stvoril nás. • Sme od neho totálne závislí, závislí vo všetkom.
• Keď v taký deň ako je dnešný, ďakujeme Pánu Bohu za úrody zeme, uznávame svoju totálnu závislosť od neho. • Uznať túto závislosť – to nie je nedôstojné ponižovanie seba, • ale je to jednoduché, vecné, pokorné uznanie stavu, statusu, v akom sa nachádzame. • Tento stav totálnej závislosti človeka od Pána Boha jednoducho existuje, a nič na tom nemôže zmeniť ani ľudské popieranie a protesty. • Uznať svoju závislosť od Pána Boha – to je cesta k plnosti života. • Pravidelné ďakovanie za prijaté dary je budovanie dôvery v Pána Boha aj smerom do budúcnosti. • Ak si pri pravidelnom ďakovaní znova a znova uvedomujeme, čo všetko už Pán Boh pre nás vykonal, aké množstvo darov sme od neho už dostali, • tak sa sama od seba, celkom prirodzene vybuduje v našom srdci dôvera, že nás takýmto požehnaním bude sprevádzať aj v budúcnosti.
• Pri pravidelnom ďakovaní si zároveň uvedomíme, že okrem hmotných darov nám Pán Boh dáva aj množstvo darov duchovných. • Predovšetkým Pán Ježiš Kristus nás upozorňuje na dôležitosť duchovných darov a duchovných hodnôt. • Varuje nás, aby sme sa do hmotných darov Božích neponorili takým spôsobom, žeby sme zabudli na prvoradý význam duchovných hodnôt. • Spomedzi viacerých Ježišových výrokov na túto tému môžeme uviesť aspoň jeho slová, ktoré povedal pokušiteľovi, keď ho nahováral, aby z kameňov urobil chleby. • Vtedy Ježiš vyriekol známe slová: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ • Vedomie totálnej závislosti od Pána Boha nás vedie okrem iného aj k tomu, aby sme sa učili od Pána Ježiša hodnotiť veci, • aby sme vedeli rozoznávať, čo je najdôležitejšie, a čo má iba vedľajší význam, a čo je dokonca škodlivé.
• Prijať s uznaním a radosťou poznanie, že sme od Pána Boha závislí aj pokiaľ ide o hmotné potreby pre život aj pokiaľ ide o duchovné hodnoty, to je nielen prijatie existujúcej skutočnosti, • ale to je zároveň prevencia, ochrana pred jedným veľmi nebezpečným ohrozením života. • Toto nebezpečné ohrozenie sa nazýva „závislosť“. • Ide teda o to isté slovo, ktoré sme doteraz v kázni používali na označenie vzťahu medzi Pánom Bohom a človekom. • Ibaže z obsahového hľadiska tu ide o závislosť celkom inú: závislosť od alkoholu, drog, fetovania, gamblérstva, chaotického sexu a iných deštruktívnych vecí. • Ide o závislosť, pri ktorej sa z človek stáva bezmocný závislák.
• Pozoruhodná skutočnosť, že na označenie oboch týchto veľmi protichodných vzťahov a postojov sa používa to isté slovo: „závislosť, závislý“, nás núti zamyslieť sa. • Vzťah medzi týmito dvoma druhmi závislosti by sa dal vyjadriť napríklad takto: • Čím viac človek prijíma, uvedomuje si svoju závislosť od Pána Boha, čím viac ju prežíva, • tým menej mu hrozí nebezpečenstvo, že sa stane závislý od tých zlých, deštruktívnych vecí. • Čím menej človek uznáva svoju závislosť od Boha, čím menšiu váhu pripisuje duchovným hodnotám, tým viac je ohrozený závislosťami, ktoré ničia jeho i jeho blízkych. • Dá sa to ľahko vysvetliť: Človek neznáša vnútornú prázdnotu. • Vnútorná prázdnota chce byť zaplnená. • Ak nie je zaplnená dobrými, pozitívnymi vecami, • ak nie je plná toho, čo do ľudského vnútra vstupuje z radostne prežívanej závislosti od Pána Boha, • tak sa tam nahrnie množstvo zhubných vecí, ktoré zaplnia vnútro človeka • a vzniká závislosť, ktorá je predzvesťou skazy. • Keď apoštol napísal klasickú vetu: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé“, myslel zrejme aj na to, že ak naplníme svoje vnútro dobrými hodnotami – vierou, láskou, nádejou, • staneme sa odolní voči zlým a nebezpečným veciam. • Úprimné ďakovanie Pánu Bohu za tohoročné úrodný v dnešný deň poďakovania za úrody zeme, • ale aj po všetky iné dni, • to je nielen splnenie samozrejmej povinnosti byť vďačný za také veľké dary, • ale je to zároveň aj dôležitý prínos pre naše duchovné zdravie.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.