16. nedeľa po Sv. Trojici, Ján 7, 14 - 18
Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. • A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil? • Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. • Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. • Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, • ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti. (Ján 7, 14 - 18)
Tento text nám predstavuje Pána Ježiša ako učiteľa. ● Ježiš je omnoho viac ako učiteľ. ● Je lekár, ktorý mnohým chorým vrátil alebo daroval zdravie. ● Je Spasiteľ, ktorý mnohým rozorvaným bytostiam daroval novú celistvosť, integritu, vnútornú harmóniu. ● Je Spasiteľ, lebo vykonal veľké dielo vykúpenia, ktoré má platnosť nie iba pre niekoľkých jednotlivcov, ale pre celý svet. ● Je Pán, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. ● Je Pán, ktorého mnohí prijali za svoju najvyššiu autoritu. ● Je Sudca, ktorý hodnotí a bude hodnotiť všetky ľudské životy. ● Ale okrem všetkého toho je aj učiteľ. ● Prečítaný text z Evanjelia podľa Jána nám dáva príležitosť sústrediť sa práve na túto stránku jeho osobnosti a pôsobenia.
● Vo svojej dobe nebol Ježiš jediným učiteľom. ● Ustanovizeň učiteľov Božieho zákona, rabínov, bola pevnou súčasťou vtedajšieho židovského spoločenstva. ● Niektoré vonkajšie črty mal Ježiš ako učiteľ síce spoločné s vtedajšími rabínmi. ● Ale tieto vonkajšie podobnosti neznamenajú, že Ježiš bol jedným spomedzi mnohých izraelských učiteľov, ● že by ho bolo možné zameniť a nahradiť iným učiteľom. ● Nie; napriek niekoľkým vonkajším podobnostiam je Ježiš Kristus učiteľ jedinečný, nezameniteľný, nenahraditeľný. • Od vtedajších rabínov sa Ježiš odlišoval podstatnými charakteristickými znakmi. ● Jeho jedinečnosť si uvedomovali mnohí jeho poslucháči, ● v najhlbšom zmysle vedel o nej on sám, ● a v čím plnšom zmysle by sme si mali jeho jedinečnosť uvedomiť aj my.
● V našom texte je veta: „A Židia sa divili a hovorili: Ako tento pozná Písma, keď sa neučil?“ ● Ježiš na rozdiel od ostatných rabínov nechodil do školy k žiadnemu rabínovi a nebol ordinovaný ako rabín. ● V citovanej vete je vyjadrený údiv: Ako dokáže Ježiš vysvetľovať Písma (to, čo my poznáme ako Starú zmluvu), keď neabsolvoval príslušné školenie? ● S tým je spojená – i keď nie jasne vyslovená – ďalšia otázka: Kde je pôvod jeho učenia, keďže nenadviazal na dlhú reťaz tradície učiteľov? ● Na túto otázku odpovedá Pán Ježiš: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.“ ● Jeho učenie teda nepochádza z dlhej tradície židovských rabínov, • ani nie je dielom jeho vlastnej špekulácie alebo myšlienkovej konštrukcie, ● ani to nie je náhodný, izolovaný zhluk myšlienok, • ale naopak: má pôvod, ktorému niet páru: má priamy pôvod v Pánu Bohu.
● Aj zákonníci Ježišovej doby budovali svoje učenie na Božom zákone. ● Ale už v samom tomto formulovaní zákona spoznal a kritizoval Ježiš určité Mojžišove ústupky pre tvrdosť ľudského srdca, ako sa to ukázalo napríklad v rozvodovej praxi. ● A okrem toho: to, čo urobili zákonníci v niektorých svojich výkladoch s Božím zákonom, považoval Ježiš za škandalózne. ● Povedal, že ľudským ustanoveniam neoprávnene pripisujú platnosť Božích prikázaní, ● alebo že rozličnými myšlienkovými úskokmi obchádzajú Božie prikázania. ● S ostrým sarkazmom ukázal, že sa sústreďujú na malicherné veci a zanedbávajú, ignorujú to, čo je najdôležitejšie.
● Naproti tomu Ježiš, prichádzajúc od svojho nebeského Otca, zvestoval Božiu vôľu čistú, plnú, bez pokriveností a deformácií. ● Nijaké deformujúce medzičlánky nestáli medzi Bohom a Ježišom. ● Kto prichádza k Ježišovi ako k učiteľovi, prichádza k najčistejšiemu, pôvodnému prameňu. ● Kto prijíma jeho slovo, ten pije zo studnice pravej, čistej, živej vody.
● Ježiš ako učiteľ mal jedinečné postavenie nielen medzi vtedajšími židovskými učiteľmi, ale má jedinečné postavenie medzi všetkými učiteľmi všetkých čias. ● Je nenahraditeľný a nezameniteľný. ● Štyri evanjeliá sú štvornásobnou, navzájom sa doplňujúcou studnicou čistého Ježišovho učenia. ● Možno nám Ježiš ako učiteľ už zovšednel. ● Ale prečítaný biblický text nás vedie k tomu, aby sme si s novou silou uvedomili jeho jedinečnosť, ● aby sme si uvedomili, že jeho evanjeliá stoja nekonečne vyššie ako všetka ostatná existujúca literatúra, ● aby sme si uvedomili, že Ježiš nie je jeden spomedzi mnohých zákonníkov, filozofov, teológov, ● ale že on je učiteľ v jedinečnom zmysle, ktorý prichádza k nám priamo od Boha, ● a že náš praktický postoj k nemu má byť v plnom súlade s týmto poznaním.
● Už to, čo sme si doteraz na základe textu uvedomili o Ježišovom priamom pôvode od Boha, úplne stačí ako odpoveď na otázku, v čom je jeho jedinečnosť. ● Ale oddá sa všimnúť si ešte ďalšiu črtu, ktorá zdôrazňuje jeho jedinečnosť. ● Ide o otázku motívov. ● Motívy, vnútorné pohnútky – to je veľmi zaujímavá a závažná psychologická téma. ● Do všetkého, čo robíme, sme niečím vnútorne poháňaní. ● Objaviť svoje motívy – to je veľký kus sebapoznania. ● Objaviť motívy druhého človeka je nesmierne dôležité, ak ho chceme skutočne poznať. ● Činy alebo správanie dvoch ľudí môže navonok vyzerať rovnako, ale ak za nimi stoja rozdielne motívy, sú tie činy napriek vonkajším podobnostiam úplne odlišné veci. ● Ježišovi veľmi záležalo na motívoch, pod vplyvom ktorých človek niečo robí.
● Ježiš bol súčasne majster v odhaľovaní motívov, aj maskovaných motívov. ● položil si aj otázku o motívoch učiteľov, ktorých videl okolo seba. ● Zistil, a to so smútkom, že jeden veľký motív, ktorý týchto ľudí poháňal do ich učiteľskej činnosti a sprevádzal ich pri nej, bola túžba po sláve. ● Tento motív je aj dnes veľmi rozšírený, a tak nám jeho pochopenie nespôsobuje nijaké ťažkosti. ● Na tomto pozadí sa opäť ostro vyníma jedinečnosť Ježiša ako učiteľa. ● V našom texte hovorí na túto tému slová: „Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti.“ ● Ježiš ako učiteľ nehľadal svoju slávu, ale slávu toho, ktorý ho poslal, slávu svojho nebeského Otca. ● Čistota motívov, orientovanie všetkej slávy na Pána Boha zdôrazňuje jedinečnosť Ježiša ako učiteľa.
● S čistotou motívov súvisí ďalšia dôležitá vec. ● Ak učiteľ hľadá svoju vlastnú slávu, hrozí nebezpečenstvo, že kvôli tomuto zvrátenému motívu bude kriviť, deformovať svoje učenie. ● Lebo sú veci, ktoré poslucháči z úst učiteľa neradi počujú, a za ktoré nie sú mu vďační. ● Keby učiteľ takéto veci predsa hovoril, bola by jeho sláva a možno aj bezpečnosť ohrozená. ● Ak je učiteľova túžba po sláve veľmi veľká, môže sa učiteľ dostať do pokušenia, že bude prispôsobovať svoje učenie vkusu a želaniu poslucháčov, ● že napríklad vynechá to, čo je nepríjemné, ● že bude zmierňovať, čo je ostré, že sa bude vyhýbať kritickým výrokom a slovám a tak ďalej. ● Ježiš u mnohých vtedajších učiteľov videl tieto veľmi zlé následky túžby po sláve.
● Len ten, kto je vedený čistými motívmi, dokáže otvorene povedať celú pravdu, bez zamlčovania, bez prikrášľovania. ● To je zmysel Ježišových slov v našom texte: • „Kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, je pravdivý a nieto v ňom neprávosti.“ ● Toto je plne potvrdené a vysvetlené skutočnosťou, že Ježišova zvesť bola jasná a jednoznačná, ● že jeho kritika bola veľmi ostrá, ● a že dokonca aj jeho nepriatelia mu povedali: „Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.“ ● Plné hovorenie pravdy, bez zamlčovania a deformovania – aj to je jedna dôležitá známka jedinečnosti Ježiša ako učiteľa.
● Keď Ježiš povedal, že on je učiteľ, ktorý prišiel priamo od Boha, mohli jeho poslucháči žiadať dôkazy, a aj ich skutočne žiadali. ● Pri inej príležitosti povedali: „Majstre, chceme vidieť znamenie od teba.“ ● Aj dnes je otázka dôkazu aktuálna. ● Keď dnes povieme: Ježiš je jedinečný učiteľ, a to, čo hovorí, pochádza priamo od Boha, • môže nejeden človek povedať: Bol by som rád, keby toto tvrdenie bolo nejako dokázané. ● Odpoveď, ktorú dáva Ježiš, je prekvapivá: ● „Keď niekto chce plniť jeho vôľu – to znamená Božiu vôľu –, rozozná to učenie, či je z Boha.“ ● Teoretický dôkaz, podobný dokazovaniu v matematike, neexistuje. ● Ale existuje dôkaz, ktorý sa nazýva „dôkaz skúsenosťou“. ● Špekulovať o Ježišovom učení, či je ono správne alebo nesprávne, či je z Boha alebo nie je z Boha – to nie je primeraný prístup k tomuto učeniu. ● Správny prístup je iný: vyskúšať v praxi, vyskúšať v každodennom živote jednotlivé prvky Ježišovho učenia. ● Len tak sa Ježišovo učenie dá naplno pochopiť, len tak sa dá dokázať Boží pôvod Ježišovho učenia.
● Len ten, kto cíti, že je obklopený Božou láskou, získa pre seba dôkaz o pravdivosti Ježišovej vety, že Boh miluje človeka. ● Len kto cíti úľavu z odpustenia hriechov a na odpustení buduje nový život, získa dôkaz o pravdivosti Ježišovho učenia o tom, že Boh odpúšťa hriechy. ● Len kto spozná na sebe, od čoho všetkého ho očistila Ježišova kritika, získa dôkaz, že za touto kritikou stojí Božia múdrosť a autorita. ● Len kto zistí, koľko svetla a pokoja dostáva v modlitbe, získa dôkaz o pravdivosti Ježišovho naliehavého napomínania a povzbudzovania k modlitbe. ● Len kto zistí, aký pocit zmysluplnosti mu dáva život v praktizovanej, každý deň uskutočňovanej láske, získa dôkaz o pravdivosti Ježišových slov, ktorými celý Boží zákon zhrnul do prikázania lásky. ● Takto by sme mohli pokračovať od jedného bodu Ježišovho učenia k druhému.
● Každému, kto má pochybnosti, výhrady, námietky proti jednotlivým bodom Ježišovho učenia, by sme mohli povedať: ● Najprv sa zdrž kritiky a výhrad, • a to, čo chceš kritizovať alebo odmietnuť, najprv za mesiac alebo za pol roka vyskúšaj, a to intenzívne, a potom uvidíš. ● Vo väčšine prípadov by výsledkom bolo plné pochopenie a plné prijatie toho, čo nám prináša Ježiš ako učiteľ. ● A keby po prvom takomto duchovnom experimente nasledoval ďalší, a potom ďalší, mali by sme pred sebou to, čo by sme mohli označiť ako rýchly rast Ježišovho učeníka.
● Toto odporúčanie sa netýka len tých, ktorí k Ježišovmu učeniu pristupujú s pochybnosťami a kritikou, ale aj nás všetkých. ● Ak to, čo priniesol Ježiš ako učiteľ, máme skutočne pochopiť a mať z toho čím viac požehnania, mali by sme to vyskúšať, vyskúšať intenzívne, • možno si aj napísať do osobitného zošita niektoré poznatky, ktoré sme pritom získali.
● Byť kresťanom znamená, že nesmieme stáť na jednom mieste, že nesmieme stagnovať, ale že stále máme kráčať dopredu. ● Nemôžeme si dovoliť stagnáciu, lebo cesta ku konečnému cieľu je dlhá. ● Môžeme ju prejsť len pod stálym vedením nášho jedinečného učiteľa Ježiša Krista, ktorý povedal o sebe: „Ja som tá cesta i pravda i život.“ ● Náš dnešný text zo 7. kapitoly Evanjelia podľa Jána nám treba pochopiť ako pozvanie, aby sme sa zverili pod vedenie nášho jedinečného učiteľa Ježiša Krista.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
