V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

16. nedeľa po Svätej Trojici, Matúš 6, 5 - 6

Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi • postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; • veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. • Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, • a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. (Matúš 6, 5 - 6)

Vo výkladoch obchodov vidno niekedy napodobneniny, atrapy rozličných tovarov, napr. atrapy chleba, ovocia a pod. • Niekedy je atrapa taká vydarená, že je ťažké rozoznať ju od veci, ktorú napodobňuje. • Ale okrem vonkajšej podobnosti nemá ani najvydarenejšia atrapa nič spoločné s vecou, ktorú zobrazuje. • Atrapa chleba sa nedá jesť; človek sa ňou nenasýti. • Atrapou vŕtačky sa nedá vŕtať. • Z atrapy knihy sa nedá čítaním získať múdrosť. • S atrapou človeka sa nedá nadviazať kontakt.
• Atrapy existujú nielen vo svete hmotných vecí, ale aj vo svete duchovných hodnôt. • Pán Ježiš venoval veľa úsilia odhaľovaniu a kritizovaniu takýchto atráp. • Náš text je jedným z viacerých dokladov tohto jeho úsilia. • V texte hovorí Ježiš o tom, čo by sa dalo nazvať atrapou modlitby. • Lebo to, čo on tu kriticky opisuje, sa navonok síce podobá modlitbe, ale nie je to modlitba. • Toto hodnotenie sa môže zdať priveľmi prísne, ale nebude sa nám takým zdať, keď si položíme otázku, čo je podstatný znak modlitby.
• Pre modlitbu je podstatné veľmi tesné a veľmi intenzívne, sústredené prežívanie Božej blízkosti, • blízkosti, v ktorej môžeme vyjadrovať oslavu a vďaku Pánu Bohu, • kde môžeme vyznávať svoje hriechy a prosiť o odpustenie, • kde mu môžeme predkladať svoje prosby a klásť otázky, • kde v tichom sústredení a mlčaní môžeme čakať na jeho usmerňujúce a kritické vnuknutia. • Pri modlitbe je rozhodujúce, aby myseľ a city, aby celá vnútorná bytosť človeka bola sústredená výlučne na Pána Boha. • Táto silná orientácia rozumu a srdca na Pána Boha a pokorné čakanie na jeho vnuknutie - to je pre modlitbu podstatné a nepostrádateľné.
• K modlitbe patria aj vonkajšie prejavy, gestá: pokľaknutie alebo pokorné státie, zložené ruky a podobne. • To všetko môže podporiť vnútornú sústredenosť a prežívanie pokorného státia v Božej blízkosti, • ale v krajnom prípade by sa modlitba zaobišla aj bez týchto vonkajších sprievodných znakov. • Dokonca ani hovorené slovo nie je vždy nevyhnutné, • veď Pán Boh, ktorý nás pozná do posledných podrobností, vie, čo sa odohráva v našom vnútri, aké myšlienky odosielame na jeho adresu. • Hovorené slovo môže podporiť sústredené myslenie, • ale, opakujeme, v krajnom prípade sa možno zaobísť aj bez neho. • Bez čoho sa však modlitba za žiadnych okolností nemôže zaobísť, to je to intenzívne, a pritom výlučné, exkluzívne orientovanie celej vnútornej ľudskej bytosti na Pána Boha. • Výlučnosť, exkluzívnosť orientácie na Pána Boha znamená, že vo chvíli modlitby pre človeka nič iné ako Boh neexistuje – žiadni diváci, žiadni poslucháči, ale jedine a výlučne Hospodin. • Kde toto nie je, tam nie je modlitba, i keby slová boli veľmi pobožné, i keby modlitebné gestá a intonácia hlasu boli veľmi pôsobivé. • Slová o tom, že človek nemôže slúžiť dvom pánom, ktoré Pán Ježiš v inej súvislosti povedal v tej istej kapitole, z ktorej je náš text, platia aj o modlitba. • Nemožno sa polovicou bytosti sústrediť na Boha a druhou polovicou sa obzerať - v myšlienkach alebo doslova - po okolitom svete. • Pán Boh sa nikdy neuspokojí s polovicou našej bytosti, on si robí na nás stopercentný nárok. • V modlitbe sa tento Boží nárok a táto totálna odovzdanosť Pánu Bohu má uplatniť v celkom jedinečnom zmysle. • Bez tejto vnútornej podstaty modlitby by tie vonkajšie gestá a ostatné vonkajšie prejavy modlitby boli nie modlitbou ale atrapou modlitby.
• Akú cenu má atrapa modlitby? • Nijakú, ba naopak, je nebezpečná, lebo takýto človek sa sebe a iným predstavuje ako zbožný človek a pritom je jeho modlitba sebaklamom.
• O atrape modlitby - i keď nepoužil toto slovo - hovoril Ježiš nie ako o nejakej teoretickej možnosti, ktorá by sa azda niekde niekedy mohla vyskytnúť, • ale ako o niečom, čo videl na vlastné oči, a to nie raz, ale často. • Videl ľudí vo svojom židovskom spoločenstve, ktorí, ak sa v dobe predpísanej modlitebnej hodiny nachádzali vonku na ulici, zastali tam, a na verejnosti sa modlili. • Ba neraz práve v modlitebnú hodinu naschvál vyšli von, aby sa mohli modliť pred verejnosťou. • Odôvodňovali to pobožnými pohnútkami, že svojou modlitbou chcú upozorniť ostatných, že je hodina modlitby, aby sa modlili. • Toto odôvodnenie znie veľmi pekne, • ale vieme dobre, že človek sa, pokiaľ ide o jeho vlastné skutočné motívy, neraz veľmi mýli. • Ježiš bol dokonalý znateľ ľudského srdca a videl do hĺbok, do ktorých nedovidel ani samotný človek, o ktorého šlo. • A tam našiel motívy, ktoré boli omnoho menej chvályhodné než tie, ktorými tí ľudia odôvodňovali svoje modlitby na verejnosti. • Tie motívy – ktoré sú ostatne aj dnes veľmi rozšírené – vyjadril krátkou zdrvujúcou vetou: „Všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli.“ • Pán Ježiš vedel, aká je vnútorná myšlienková a citová orientácia mnohých z tých ľudí, ktorí sa modlievali na verejnosti: • Mysleli na ľudí, ktorí ich pozorujú, kalkulovali, aké uznanie, akú chválu si u nich vyslúžia. • Výlučná sústredenosť na Pána Boha? - o tom sa v takom prípade vôbec nedalo hovoriť. • A tak dochádzalo k hroznému klamu a sebaklamu. • Títo ľudia boli uveličení svojím modlitebným životom, • a pritom to v týchto prípadoch nebola vôbec modlitba, ale iba niečo, čo sa navonok modlitbe podobalo, ako sa atrapa chleba podobá chlebu. • Našli sa ľudia, ktorí ich s uznaním chválili za ich pobožnosť, za ich modlitbu na verejnosti, za ich smelosť, • a pritom to bolo chválenie a uznávanie prázdnej bubliny akoby to bolo niečo cenné, obsažné.
• Predstavme si, že Ježiš chodí pomedzi nás, všíma si naše prejavy zbožnosti, naše modlitby a všetko ostatné. • On nás skutočne pozoruje, • a pri všetkom, čo robíme, • či v oblasti náboženského života, ale aj vo všetkých ostatných životných oblastiach, • pri všetkom číta naše motívy, skutočné motívy, myšlienky, ktorými to všetko sprevádzame. • A hodnotí to všetko, a to podľa kritéria, ktoré nám zanechal vo svojom svätom slove, okrem iných miest práve aj v prečítanom texte. • Kladie si otázku, či to všetko robíme preto aby nás ľudia videli a chválili, • alebo či nám ide o priamy, bezprostredný kontakt s Pánom Bohom • a či hlavným motívom nášho konania je radostná poslušnosť Božej vôli.
• Keby nám v obchode namiesto chleba predali atrapu chleba, veľmi by sme sa rozčúlili. • Nechceme atrapy ničoho, chceme skutočné, opravdivé veci. • A odváži sa azda niekto domnievať sa, že Pán Boh sa uspokojí s atrapami namiesto skutočných hodnôt, ktoré od nás očakáva? • Boh očakáva od nás modlitby, nie atrapy modlitieb. • Boh očakáva od nás lásku, nie atrapu lásky. • Boh očakáva od nás milosrdenstvo k druhým ľuďom, nie atrapu milosrdenstva. • Boh očakáva od nás skutočnú, spontánnu radosť z neho, z Pána Boha, nie atrapu radosti. • Boh očakáva od nás úprimné odpustenie zo srdca, odpustenie pre druhých ľudí, a nie atrapu odpustenia. • Boh očakáva od nás skutočnú, rozumnú rodičovskú lásku a výchovu detí, nie atrapu rodičovskej starostlivosti. • Mali by sme pokračovať v tejto úvahe a uvedomiť si predovšetkým veci, ktoré sa nás osobne týkajú.
• Koľkým z nás sú adresované tieto Ježišove kritické slová? • Všetkým, bez výnimky, farára nevynímajúc. • U každého z nás je niečo, na čo poukazuje Ježiš touto ostrou, priamo sarkastickou, bolestne zraňujúcou kritikou. • Mali by sme urobiť pravdivú, nemilosrdnú inventúru týchto hnilobných vecí vo svojom duchovnom živote. • Zakrývať ložiská infekcie - rovnako duchovnej ako telesnej - to je nebezpečné, to je proti zdravému rozumu.
• Uvedomme si, že Ježišova kritika, nech je akokoľvek bolestná a zraňujúca, je prejavom jeho záujmu o nás. • Keby sme mu boli ľahostajní, nepovie ani slovo kritiky na našu adresu a nechá nás živoriť, ako sa nám zachce. • Ale z jeho kritických slov vidíme, že nie sme mu ľahostajní. • On nechce, aby sme donekonečna žili s atrapami, • a nechce, aby náš život bol atrapou života, • a nechce, aby sme my boli atrapou človeka, • a nechce, aby náš život v manželstve a rodine bol atrapou manželského a rodinného života • keďže máme celkom inú možnosť, alternatívu, • keďže môžeme žiť opravdivým, čistým, plným, bohatým životom. • Preto chce zmeniť naše srdce. • V našom srdci, v našom myslení, cítení, v našom spôsobe myšlienkového a citového reagovania musí nastať zmena. • Iba vonkajšie zmeny bez vnútorných zmien sú bezcenné, nimi sa iba prikrýva nevyliečená hniloba. • Nové srdce je to, čo naliehavo potrebujeme, • aby sa náš vzťah k Pánu Bohu stal opravdivým, • aby sa náš vzťah k nám samým, k jadru našej bytosti, stal opravdivým, • aby sa náš vzťah k druhým ľuďom stal opravdivým. • Preto Pán Ježiš tak veľmi prízvukoval čistotu srdca. • Preto povedal blahoslavenstvo: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ • Pokánie je predovšetkým obnova srdca. • Len s pomocou Ducha Svätého sa môže uskutočniť toto veľké vnútorné preporodenie, • ale aj my musíme vložiť do toho svoje najlepšie sily
• V prečítanom texte upozornil Pán Ježiš na jedno nebezpečenstvo modlitby na verejnosti: že je človek v pokušení stavať sa so svojou modlitbou na obdiv. • Súčasne odporúča modlitbu v samote: „Keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ • Modlitba v samote, keď niet nič, čo by mohlo narušiť naše spoločenstvo s Pánom Bohom, • keď nás nevyrušuje ani myšlienka, ako budú druhí hodnotiť našu modlitbu, • keď sme sami so svojím Bohom • – taká modlitba nás môže veľmi priblížiť k zážitku opravdivého modlitebného spoločenstva s Pánom Bohom. • Musíme však zdôrazniť, že Pán Ježiš odporúča aj modlitbu v spoločenstve. • Známe sú jeho slová: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ • Rovnako známe je jeho povzbudenie: „Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ • Zo Skutkov apoštolov poznáme spoločné modlitby kresťanského spoločenstva. • Ale pre všetky modlitby v spoločenstve platí požiadavka, že musia byť aj v mysliach modliacich sa sústredené nie na človeka, ale výlučne na Pána Boha. • Len modlitba orientovaná exkluzívne na Pána Boha je opravdivou modlitbou.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.