15. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 11, 34 - 36
Sviecou tela je tvoje oko. • Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude plné svetla; • ale keď bude skazené, aj telo ti bude plné tmy. • Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou; • ak ti je celé telo svetlé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svetlé, ako keby ťa svieca osvietila jasom. (Lukáš 11, 34 - 36)
Kto má dobré auto, nebude so závisťou pokukávať po kolobežke. • Kto má dobrý počítač, nebude závidieť tomu, kto má mechanický písací stroj. • Kto má moderný luxusný dom, nebude závidieť tomu, kto býva v jednoduchej chatrči. • Z týchto príkladov môžeme odvodiť všeobecné pravidlo: • Kto má nejakú vec vysokej hodnoty, ten je vo svojich myšlienkach a túžbach spravidla slobodný od vecí, ktoré majú omnoho menšiu hodnotu.
• Toto platí nielen v oblasti hmotných vecí, ale aj v duchovnej oblasti. • A platí to nielen v týchto dvoch oblastiach ako izolovaných, od seba oddelených, • ale platí to aj v ich vzájomnom vzťahu, • teda vo vzťahu medzi hodnotami z hmotnej oblasti a hodnotami z duchovnej oblasti. • Hodnoty hmotné a hodnoty duchovné sú síce veľmi rozdielne, majú veľmi odlišnú charakteristiku, • ale postojom určitého človeka k duchovným hodnotám je veľmi dôrazne ovplyvnený jeho postoj k hmotným hodnotám, • ako aj naopak: postojom človeka k hmotným hodnotám je veľmi ovplyvnený jeho postoj k duchovným hodnotám.
• Ak človek má duchovné hodnoty, ktoré majú veľmi vysokú cenu, ak si tieto hodnoty vysoko váži, • stáva sa jeho srdce vo vysokej miere slobodným od menej hodnotných vecí. • Toto je pre duchovný rast veľmi dôležitý poznatok. • Lebo jedným nevyhnutným znakom duchovnej zrelosti, duchovnej výšky je vnútorná sloboda. • O vnútornú slobodu by sme sa mali všemožne usilovať. • Aby naše srdce otrocky neprirástlo ihneď ku všetkým lákavým veciam a zjavom, ktoré sa nám objavia pred očami, • ale aby sme vedeli k nim zaujať slobodný, kritický postoj. • Kto chce takúto slobodu dosiahnuť, ten musí najprv nosiť vo svojom srdci skutočne vysoké hodnoty. • Len tie ho môžu urobiť slobodným od všetkého, čo je menejcenné, i keby to na prvý pohľad bolo navonok veľmi lákavé.
• Kto sa chce k takejto slobode dopracovať, musí najprv vedieť správne oceniť jednotlivé veci a hodnoty. • Vedieť správne oceniť, čo je trvalá a čo iba krátkodobá hodnota, • čo prospieva našej vnútornej bytosti, vnútornému človeku, našej duši, a čo jej škodí. • Správne ocenenie a hodnotenie je veľký a ťažký problém. • Mnohé z tých vecí, ktoré sú v skutočnosti, to znamená z Božieho hľadiska, z hľadiska absolútnej pravdy menejcenné, krátkodobé, neraz škodlivé a veľmi škodlivé, • mnohé z týchto vecí sú pri povrchnom, veľmi rozšírenom pohľade, lákavé, vábivé, príťažlivé. • Tie skutočne cenné hodnoty, hodnoty duchovné, pôsobia na človeka s duchovne neinformovaným pohľadom ako nenápadné, nepríťažlivé, nelukratívne. • Písmo sväté je neoceniteľná príručka, ktorá nám pomáha správne oceniť hodnotu jednotlivých vecí. • Komu záleží na vlastnom duchovnom zdraví a duchovnom napredovaní, mal by Bibliu aj v tomto smere intenzívne využívať.
• Teraz prechádzame k veľmi dôležitej otázke: • Ktoré sú tie vysoké hodnoty, ktoré, ak ich človek nosí vo svojom srdci, pomáhajú mu stať sa slobodným a udržiavať si slobodu na vysokej úrovni? • V prečítanom biblickom odseku spomína Pán Ježiš jednu takú hodnotu a nazýva ju svetlom. • Najprv hovorí obraznou rečou o tom, aké dôležité je svetlo pre telesný organizmus: • „Sviecou tela je tvoje oko. • Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude svetlé. • Ale keď bude skazené, aj telo ti bude tmavé.“ • Dobré oči a dobré svetlo, to je predpoklad toho, aby sa človek mohol pohybovať v prostredí, aby sa vedel do prostredia zaradiť, aby si v ňom našiel svoje správne miesto, aby zachoval správny smer.
• Taký istý význam má svetlo a správny spôsob videnia aj pre duchovnú oblasť ľudského života. • Tu už nejde o svetlo v tom bežnom, fyzickom zmysle, ale o duchovné svetlo. • To duchovné svetlo je zjavenie, ktoré priniesol Pán Ježiš Kristus. • Zjavenie ako svetlo znamená, že nám Pán Ježiš odhalil niečo o ľudskom živote, čo by si človek sám od seba nemohol uvedomiť. • Priniesol odpoveď na dve z najťažších otázok: odkiaľ a kam? • Odkiaľ prichádzame, kde má náš život svoj pôvod, • a kam tento život smeruje, kde je a čo je jeho cieľ? • Keď človek má odpoveď na tieto dve otázky, veľmi sa mu uľaví. • Lebo si už nepripadá ako nejaká náhodná existencia, ale ako bytosť, ktorej Pán vesmíru vyhradil presné miesto vo svojom nepredstaviteľne veľkom svete. • S týmto vedomím a istotou sa žije ľahšie.
• Vidno to najmä, keď myslíme na cieľ. • Vo svojom zjavení priniesol Pán Ježiš posolstvo, že ľudský život nejde do prázdna, ale že sa blíži k vyššiemu cieľu, než je tento pozemský život. • Aký veľký význam má táto istota cieľa, cítia najmä tí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dostávajú do blízkosti smrti. • Kto sa dostane do blízkosti smrti, pre toho strácajú hodnotu všetky zemské veci, • ale ohromne stúpne na cene táto nádej, že dobrý Stvoriteľ pripravil nášmu životu celkom určitý vyšší cieľ. • A práve nádej a istota tohto cieľa, cieľa i cez smrť a napriek smrti - to je to svetlo, ktoré priniesol Pán Ježiš.
• Lenže on nechcel priniesť svetlo iba pre chvíle, keď sa nás smrť dotkne svojím dychom, ale aj pre všetky ostatné chvíle života. • Toto svetlo, istota večnosti, i našej vlastnej večnosti, by nás malo sprevádzať ustavične, mali by sme ho nosiť stále v sebe, • či sme už blízko smrti, či na smrť nemyslíme. • Preto sa v našom texte vyskytuje výraz: „svetlo, ktoré je v tebe“.
• Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa toto svetlo stalo naším vlastným svetlom. • Aby nám preniklo do mysle, do duše, aby preniklo celú našu bytosť. • Aby sme ho mali so sebou v slávnostných i celkom všedných chvíľach. • Aby určovalo náš vzťah k práci, k odpočinku, k zábave, aby určovalo náš vzťah k druhým ľuďom. • Obyčajne je naše zorné pole zaplnené množstvom iných vecí. • Ale ak sa chceme dopracovať k vnútornej slobode, o ktorej sme hovorili na začiatku, mali by sme dať vo svojej bytosti domovské právo v prvom rade tomu svetlu, ktoré priniesol Pán Ježiš. • Lebo ono je tou najvyššou hodnotou, ktorá nás urobí slobodnými voči všetkému, čo má menšiu cenu. • Pán Ježiš pri rozličných príležitostiach sám napomína, aby sme sa snažili v prvom rade o toto svetlo. • Napríklad v slovách: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ • Rovnako upozornil na nevyhnutnú potrebu tohto svetla pri návšteve dvoch sestier, Márie a Marty, v Betánii. • Vtedy o Márii, ktorá nechala všetko tak a za celý čas jeho návštevy ho pozorne počúvala, povedal tieto slová: • „Len jedno je treba. Mária si vyvolila dobrú stránku, ktorú jej nik neodníme.“
• V Evanjeliu podľa Jána Pán Ježiš seba samého častejšie označuje ako svetlo alebo svetlo sveta. • Teda nielen to zjavenie, ktoré priniesol, je svetlo, ale predovšetkým On sám je svetlo. • To preto, že on prišiel na svet, aby o večnosti nielen referoval, ale aby nám večnosť sám zaistil. • Mať svetlo neznamená teda mať iba nejakú neosobnú nádej vo večnosť, • ale znamená to mať Pána Ježiša za svojho Priateľa a Brata, ktorý nás vedie do večnosti.
• Možno ho mať za priateľa, i keď sme sa s ním v telesnej podobe nikdy nestretli. • Aj medzi ľuďmi môže existovať také priateľstvo, ktoré vzniklo a trvá iba na základe korešpondencie, hoci sa dvaja ľudia nikdy nevideli. • A aj také priateľstvo môže mať pre človeka veľmi veľký význam. • Takisto Pán Ježiš môže a chce byť naším priateľom prostredníctvom svojho slova, predovšetkým prostredníctvom evanjelií, • a to účinným priateľom, ktorý môže mať pre život smerodajný a rozhodujúci význam. • Mať jeho za priateľa, to je to svetlo, to je tá najvyššia hodnota.
• Kto naozaj má toto vnútorné svetlo, toto najvyššie bohatstvo v sebe, ten má základ a predpoklady veľkého vnútorného pokoja, vyrovnanosti, radosti. • Toto svetlo svieti teda smerom do ľudského srdca a daruje človeku nepochopiteľne veľký a pevný pokoj, • pokoj, aký svet nemôže dať, ale aký dáva Pán Ježiš.
• Ale toto svetlo svieti aj smerom von, a osvetľuje všetky veci, všetkých ľudí, všetky javy, s ktorými človek prichádza do styku. • V tom je ten jeho oslobodzujúci význam, ktorý sme spomínali na začiatku. • Žiť vo svete znamená žiť v ustavičnom prúde dojmov z tých najrozličnejších vecí, ľudí, udalostí. • Kto si stane do rieky so silným prúdom, je v nebezpečenstve, že ho voda strhne so sebou. • Dojmy z každodenného života pôsobia na nás ako silný prúd, ktorý nás chce strhnúť so sebou. • V tejto situácii potrebujeme pomoc. • Skutočnú pomoc nám môže poskytnúť len naše vnútorné bohatstvo, svetlo. • Toto svetlo môže z nás vychovať kritických ľudí. • Umožňuje nám, aby sme sa nestali otrokmi vecí, nech sú akokoľvek vábivé a príťažlivé. • Kto má v sebe najvyššiu možnú hodnotu, svetlo, o ktorom sme hovorili, nebude predsa so závisťou a túžbou pokukávať po veciach, ktoré majú krátkodobé trvanie. • A i keď niektoré z nich potrebuje k životu, bude od nich vnútorne slobodný.
• K vnútornej slobode nám naše svetlo môže dopomôcť ešte aj tým spôsobom, že si budeme dosť často klásť otázku: • Ako by túto vec, toto a toto lákadlo zhodnotil a posúdil Pán Ježiš? • Kto pravidelne číta evanjeliá, vcíti sa do určitej miery do Ježišovho ducha a spôsobu myslenia, a bude si vedieť odpovedať aj na túto otázku. • Kto na túto otázku nájde odpoveď, ten tým získa vnútornú slobodu. • Lebo ak si o niečom povieme: Od tohto a tohto by na mojom mieste bol Pán Ježiš vnútorne slobodný, dodá nám to ohromnú vnútornú silu, ktorá i nám umožní získať takú istú slobodu.
• Aký nesmierny význam má toto vnútorné bohatstvo, si uvedomíme, keď si predstavíme človeka, ktorý toto vnútorné bohatstvo a spomínané svetlo nemá. • Nemá pevné kritérium, meradlo, ktorým by mohol zhodnotiť ten ohromný prúd dojmov, ktoré na neho doliehajú, a veľmi ľahko sa stane ich otrokom. • Ale kým je človek otrokom všetkého, čo sa vyskytne v jeho zornom poli, je v duchovnej oblasti na primitívnej úrovni. • Taký človek je nielen v nebezpečenstve, že ho zmámia rozličné veci, • ale aj, že sa ho rozličným klamstvom budú snažiť vnútorne zotročiť ľudia. • Klamanie je zaužívaná metóda na to, aby človek mohol manipulovať druhým človekom. • Vnútorné svetlo nám i v tomto ohľade môže darovať kritického ducha a urobiť nás slobodnými.
• Mnohí ľudia túžia po vnútornej nezávislosti a slobode a bojujú o ňu. • Je to sympatické, ale tento zápas nesmie spočívať iba v odmietaní, negovaní. • K skutočnej slobode sa môže dopracovať len ten, kto má vnútorné bohatstvo, Pána Ježiša Krista a jeho svetlo.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
