V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Skutky apoštolov 16, 23 - 34

Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil. • Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. • Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. • Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy. • Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. • Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! • I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, • vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? • Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! • Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome. • V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. • Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu. (Skutky apoštolov 16, 23 - 34)

Sú otázky a veci prvoradé, ktoré majú rozhodujúci význam, • a sú otázky a veci druho-, treťoradé, • ktoré síce nie sú zanedbateľné, ale rozhodujúci význam im neprislúcha. • K životnej múdrosti patrí schopnosť rozoznávať, čo je prvoradé a čo je vedľajšie, • a najväčšiu pozornosť venovať tomu prvoradému.
• Je mnoho ľudí, ktorí o tých prvoradých, rozhodujúcich otázkach a veciach nevedia skoro nič, alebo aj ak vedia, úplne ich zanedbávajú. • Takíto ľudia potom celú svoju energiu, dôvtip, výrečnosť, premýšľanie, špekulovanie venujú otázkam vedľajším. • O vedľajších otázkach dokážu horlivo a ohnivo diskutovať. • Smutný je pohľad na človeka, ktorý, ignorujúc a zanedbajúc otázky životnej dôležitosti, vkladá celú svoju energiu a horlivosť do riešenia otázok vedľajších.
• Ozrejmí nám to príklad: • Kto by pri stavbe domu zabudol alebo nepokladal za dôležité vybudovať základy, • ale energicky by sa škriepil, či fasáda má byť svetlosivá alebo má mať trocha tmavší odtieň, bol by nemožným, neschopným, nebezpečným staviteľom. • V stavebníctve hádam takých niet, • ale pri budovaní toho, čo má pre človeka rozhodujúcu dôležitosť, pri budovaní vlastnej bytosti, vlastnej osobnosti sa s touto elementárnou a hrozne nebezpečnou chybou stretáme často.
• Biblia je okrem tisíc iných dôvodov skvelou knihou aj preto, že nás môže vyškoliť, aby sme vedeli spoľahlivo rozlíšiť, čo je hlavné a čo vedľajšie. • To mal na mysli Ježiš Kristus, keď ustarostenej Marte povedal: Treba len málo, vlastne jedno. • Aj v našom texte odznieva jedna z takýchto rozhodujúcich otázok. • Toho žalárnika mohlo v tej chvíli trápiť množstvo iných otázok: • Aké škody narobilo zemetrasenie na jeho príbytku? • Aké škody na samom väzení? • Ako dať pozor, aby väzni neutiekli? • Aké vyšetrovanie ho čaká na druhý deň? • Čo si počať v nočnej tme pri tejto mimoriadnej udalosti? • Všetko to boli závažné otázky.• Ale v tejto chvíli sa ho zmocňuje s nástojčivou, neodolateľnou silou otázka, ktorá svojím významom, dosahom nesmierne prevyšuje všetky ostatné otázky a záležitosti: • „Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?“ • Je pravda, že to bola zvláštna situácia, keď sa cítil bezradný a bezmocný, ako v slepej uličke, ktorá nemá pokračovanie. • Ale práve takéto hraničné situácie prezrádzajú nám pravdu o ľudskom živote. • Čo sa nám o ľudskom živote odhaľuje v hraničných situáciách, to je pravda o ľudskom živote vo všetkých situáciách, • i keď táto pravda býva prekrytá a zahmlená množstvom iných vecí. • V takýchto situáciách, vlastných alebo cudzích, si uvedomujeme rozhodujúci význam otázok, ktoré sa týkajú samej podstaty našej existencie.
• Takéto jasné rozlíšenie medzi tým, čo má rozhodujúcu dôležitosť a tým ostatným nachádzame v našom texte ešte na inom mieste. • Pavla a Sílasa mestské úrady v meste Filipy zbili a dali ich do väzenia. • Bolesť po palicovaní ich stále pálila, nohy mali tuho zovrete v klade, boli v neútulnom väzení. • Všetko to dôvody, aby sa sústredili iba na tieto záležitosti momentálnej situácie, • všetko to dôvody, aby upadli do malomyseľnosti a sebaľutovania. • Lenže Pavel a Sílas boli ľudia, ktorí vedeli rozlišovať medzi tým, čo je vedľajšie, a čo je hlavné, • rozlišovať medzi tým, čo má význam iba pre momentálnu situáciu, a čo má význam večný. • A nech nám to znie akokoľvek prekvapivo a nepravdepodobne, oni tieto bolestné prvky svojej situácie nepokladajú za rozhodujúce. • Veď v mysli a srdci majú hodnoty, ktoré nekonečne prevyšujú všetku bolesť, nepohodlie väzenia, neistotu budúcich dní. • V srdci nosia istotu o Božej láske a Božej moci. • Srdce im prekypuje istotou, že Božia moc je nekonečne nadradená nad všetko zlo. • Cítia sa bezpečne chránení v Kristových rukách, z ktorých ich nik a nič nemôže vytrhnúť. • A tak cítia, že toto vnútorné bohatstvo sa musí prejaviť nejako aj navonok. • Preto sa vo väzení modlia, zrejme nahlas, preto spievajú Bohu chvály. • Okolo polnoci – hovorí text. • Okolo polnoci, keď najtemnejšie démonské sily uplatňujú svoju moc, • práve okolo polnoci je v dušiach týchto ľudí jasné, nepremožiteľné svetlo, • svetlo, ktoré nepripustí, aby do ich duší vnikol démonský strach a egoistické sebaľutovanie. • Sú tak veľmi naplnení istotou Božej prítomnosti, že im srdcia prekypuje vďačnosťou, ktorej musia dať výraz spievaním chvál.
• Väzni ich počúvali a iste žasli. • Modlitby a spievanie chvál – to určite nepatrilo do každodenného repertoáru toho, čo vo väznici odznievalo. • Skôr nárek, sťažnosti, kliatby, rúhanie sa. • Modlitby a spev chvál – to boli celkom iné a celkom nové tóny. • Nehovorí sa tu, aký to malo účinok na väzňov. • Len domnievať sa môžeme, že si aj oni, alebo aspoň niektorí z nich, uvedomili: • Sú ešte omnoho dôležitejšie veci než moja momentálna situácia, • omnoho dôležitejšie veci než to, čo ja nosím vo svojej mysli. • Aj väzni boli takto upozornení na otázky a hodnoty, ktoré majú pre život rozhodujúcu platnosť. • Boh, o ktorom apoštol vedel, že obracia na dobré aj to, čo sa navonok javí ako zlé, zrejme poslal Pavla Sílasa na tú noc do väzenia, • aby sa aj tí väzni dozvedeli, že v tme ľudského utrpenia, v tme zla a zločinu existuje svetlo, ktoré aj im Boh ponúka, • aby sa aj oni naučili rozlišovať medzi tým, čo má rozhodujúcu dôležitosť a čo je vedľajšie.
• Vraciame sa k žalárnikovej otázke: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ • Môže byť toto jedna z najdôležitejších otázok aj pre dnešného človeka? • Niekto by mohol povedať: Pre veriacich áno, ale nie pre neveriacich. • Lenže takáto odpoveď spôsobuje určitú ťažkosť. • Keď hovoríme o skupine najdôležitejších životných otázok, nutne predpokladáme, že ide o najdôležitejšie životné otázky pre všetkých ľudí. • Len ak sa dá ukázať, že žalárnikova otázka je otázkou, ktorá sa vzťahuje na všetkých ľudí, • len tak môžeme povedať, že jeho otázka patrí medzi najdôležitejšie. • Dá sa to ukázať. • Lebo otázka „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“ je súhrnným vyjadrením viacerých otázok, pri ktorých je jasné, že sa týkajú každého. • Uvedieme niektoré z nich. • Čo mám robiť, aby som sa oslobodil od moci temného osudu? • Čo mám robiť, aby som nemusel žiť ako fatalista? • Čo mám robiť, aby som sa oslobodil od zožierajúceho strachu pred budúcnosťou? • Čo mám robiť, aby som svojmu životu dal zmysel a nemusel žiť pod kliatbou nezmyselnosti? • Čo mám robiť, aby sa utíšil a vyriešil svoj pocit viny? • Čo mám robiť, aby som sa oslobodil od svojho odporného egoizmu a egocentrizmu? • Čo mám robiť, aby som nemusel byť donekonečna otrokom svojich sebaničivých vášní a rozličných zhubných závislostí? • Čo mám robiť, aby som aj smrti vedel dať zmysluplné miesto vo svojom živote? • Čo mám robiť, aby som dosiahol večný život? • Toto sú otázky nielen veriacich ľudí, ale týkajú sa každého človeka a mali by mať miesto v každej ľudskej bytosti.
• I ak je človek ponorený do druho-, treťoradých otázok a problémov a zapodieva sa iba nimi, • tak predsa sa tie prvoradé otázky skôr alebo neskôr prebudia v každom. • Zle by bolo, keby sa prebudili príliš neskoro, • keby sa človek pri ich prebudení už nemohol pýtať: „Čo mám robiť?“, • keby si musel s hrôzou uvedomiť: Už nemôžem nič robiť, už ma čaká iba hrôza zavrhnutia. • A tak v tejto žalárnikovej otázke je výzva pre každého, aby sme sa čím skôr prebudili k intenzívnemu kladeniu si otázky: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“ • a všetkých tých otázok, ktoré sú v tejto otázke obsiahnuté.
• Koho začnú znepokojovať tieto otázky, ten je pripravený prijať aj odpoveď, • tú odpoveď, ktorú dostal žalárnik: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ • Bez spomenutých otázok sa táto veta bude človeku zdať nezrozumiteľnou. • Ale koho tie najzávažnejšie otázky poháňajú do nástojčivého hľadania, ten si pri počutí tejto odpovede povie: Práve toto som hľadal. • A nebude to ľahostajné konštatovanie, ale konštatovanie spojené s nevýslovnou radosťou nového typu. • Nie je náhoda, že sa v texte táto radosť spomína. • Čítali sme tam: „Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu“. • Keď Matúš prijal Ježišovo pozvanie za učeníka, pripravil hostinu radosti, • keď sa stratený syn vrátil do rodičovského domu, pripravili hostinu radosti, • keď žalárnik uveril v Boha, v Ježiša Krista, pripravil hostinu radosti. • Urobil to hneď v noci, teda vo veľmi neobvyklej dobe. • Ale pri takýchto vrcholných udalostiach životného zvratu nie je rozhodujúce, či je deň alebo noc, nie sú rozhodujúce vonkajšie okolnosti, za akých sa to stane. • Rozhodujúca je samotná tá prvoradá udalosť, ktorá v osobnej biografii príslušného človeka vyčnieva vysoko nad všetky ostatné. • Žalárnik sa dostal na prah nového života, a z toho sa ho zmocnila taká spontánna radosť, akú dovtedy nepoznal. • Ježiš Kristus povedal, že v nebi je veľká radosť z každého hriešnika, ktorý robí pokánie. • A ak sa v nebi tak veľmi radujú z nového života niektorého človeka, tak je jasné, že sa môže a má radovať aj ten človek. • Cez otázky rozhodujúceho významu, cez ponuku Božej lásky sme aj my všetci pozvaní k takejto jedinečnej radosti.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.