V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

12. nedeľa po Sv. Trojici, Prvý list Korintským 6, 19 - 20

Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? • Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu. (Prvý list Korintským 6, 19 - 20)

O jednom vedcovi spred niekoľkých storočí – volal sa Paracelsus – sa hovorí, že sa po jeho smrti našiel v jeho pracovni útržok papiera, na ktorom bolo napísané jeho životné heslo: • „Alterius non sit, qui suus esse potest.“ • To v preklade znamená: Nech nepatrí inému ten, kto môže byť patriť samému sebe, • alebo vo voľnejšom preklade: Kto vie stáť na vlastných nohách, nech sa nepoddáva iným. • Spomenutý vedec sa podľa tohto hesla riadil po celý život. • Radšej žil v biede a rozličných nepríjemnostiach, len aby sa nemusel stať úbohým lokajom mocipánov. • Citované heslo je heslo osobnej slobody. • K normálnym ľudským túžbam patrí túžba po osobnej slobode. • Človek sa musí neprestajne mať na pozore, aby sa nedostal do pomeru nedôstojnej, otrockej závislosti od iných ľudí.
• Ale táto túžba po slobode, po úplnej, totálnej samostatnosti a nezávislosti má svoje hranice. • Človek môže a má hájiť svoju slobodu vo vzťahu k druhým ľuďom. • Ale pokiaľ ide o náš vzťah k Pánu Bohu, veci sa majú inak. • O našom vzťahu k Pánu Bohu nemôžeme s takou hrdosťou a sebavedomím povedať: • „Kto vie stáť na vlastných nohách, nech sa nepoddáva inému.“ • Lebo zatiaľ čo spolu s ostatnými ľuďmi stojíme na jednej rovine, zatiaľ Pán Boh stojí nad nami, je nad nás vysoko nadradený. • Táto Božia nadradenosť sa prejavuje v mnohých rozličných ohľadoch.
• Pán Boh nás stvoril a postavil nás do tohto krásneho a bohatého sveta. • My sme samých seba nestvorili, ale naraz sme tu sebe objavili – bez svojho pričinenia. • Pán Boh sa nás, ľudí, ujal, keď sme sa dostali do hriešneho odcudzenia od neho, svojho Boha. • Poslal nám na záchranu, na vykpenie svojho Syna. • V prečítaných slovách biblického textu sme počuli, že sme boli veľmi draho kúpení. • Aby sme mohli dosiahnuť vysokú úroveň ľudskosti, dal nám svojho Svätého Ducha. • Tak sme čítali v texte: „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha?“ • Keď si uvedomíme, že všetko dobré, čo sme a čo máme, urobil pre nás Pán Boh, nemôžeme mu s pýchou povedať: Bože, daj mi pokoj, chcem byť od teba dokonale slobodný a nezávislý. • Prečítané biblické slová jasne a otvorene hovoria, aké je v tejto veci naše postavenie: „Nie ste sami svoji.“ • Patríme nie sebe, ale patríme tomu, ktorý nás svojou múdrosťou a láskou stvoril, • ktorý nás za drahú cenu vykúpil, • ktorý vykonáva v nás dielo posvätenia a dvíha nás stále na vyššiu úroveň.
• Mnohí ľudia sa síce snažia aj vo vzťahu k Pánu Bohu presadiť a uplatniť spomenutú zásadu: „Kto vie stáť na vlastných nohách, nech sa nepoddáva inému“. • Snažia sa vo veľkom množstve pretrhať spojivá s Trojjediným Pánom Bohom, • či už otvorenou vzburou, odchodom, útekom, • alebo nenápadným zabudnutím. • Ale nech už človek pretrháva spojivá s Pánom Bohom akoukoľvek formou, • nech akoukoľvek formou chce prerušiť svoju závislosť od Pána Boha, • vždy to robí na svoju vlastnú škodu. • Po takom úteku od Boha sa podobá stromu, ktorý je vytrhnutý zo živiacej pôdy. • Útek od Pána Boha, ignorovanie Pána boha, nezávislosť od neho – to sa nikdy nepodarí realizovať tak, ako by si človek prial. • O neúspešnosti všetkých takých pokusov hovorí klasickým spôsobom žalm 139: „Kam by som mohol zájsť od tvojho Ducha, pred tvojou tvárou kamže utekať?“ • Na túto otázku je v žalme mnohonásobná, obsahovo jednotná odpoveď: Útek od Pána Boha sa nikdy nepodarí. • Po období sebaklamnej istoty o úspešnosti úteku sa každému otvoria oči pre poznanie pravdy, že vždy bol a stále je v Božích rukách. • To je veľmi drahá a nebezpečná skúsenosť. • Preto musíme povedať, že na posolstvo prečítaného textu: „Nie sme sami svoji“ správnou odpoveďou je vyznanie: Áno, je to naozaj ta: Nie sme sami svoji, naopak, s radosťou a ochotou uznávame, že patríme tebe, Hospodine.
• Čo to konkrétne znamená, že nie sme sami svoji, ale že patríme Hospodinovi? • Odpoveď na túto otázku má viac častí. • Znamená to, že sme pred Pánom Bohom zodpovední. • Zodpovední za to, ako formujeme, akým obsahom napĺňame čas života, ktorý sme dostali k dispozícii. • Na otázku, aké je správne, zodpovedné formovanie života a napĺňanie času, odpovedá text takto: • „Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ • Osláviť Pána Boha svojím životom – to neznamená iba robiť niečo zvláštne, výnimočné, sviatočné, • neznamená to utiecť zo sveta, vytrhnúť sa zo spoločnosti, zo spoločenských zväzkov. • Naopak, znamená to, aby sme na tom mieste, kde sme, vo svojej rodine, v zamestnaní, medzi priateľmi, aby sme všetko, čo robíme, robili tak, aby to mohlo slúžiť na oslavu Pána Boha. • V zmysle slov Pána Ježiša: „ Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ • Oslavovať Pána Boha svojím životom – to znamená žiť tak, správať sa tak, aby bolo vidno súvislosť medzi vierou a dobrým životom, • aby bolo vidno, že nás vedie Boží Duch, • že on určuje program našich postojov, nášho rozhodovania, nášho konania.
• Oslavovať Pána Boha – to znamená nesústreďovať chválu na seba, • ale vlastné samochválne myšlienky aj pochvalu zo strany druhých usmerňovať na toho, ktorý je pôvodcom všetkého dobrého a dokonalého.
• Čo to znamená, že nie sme sami svoji? • Znamená to, že ten, ktorý nás za drahú cenu vykúpil, prisvojil si nás, aby sme boli jeho vlastní, • aby sme žili podľa programu, ktorý nášmu životu dáva on. • Nie sme sami svoji: s vďačnosťou máme myslieť na Spasiteľa, s vďačnosťou za všetko to nové, pekné, čo vložil do nášho života.
• Keď vo svojej duši pocítime hlbokú radosť z toho, čo nás čaká vo večnosti, • keď nás táto radosť neopustí ani v dobách protivenstiev a utrpenia, • tak to nie je samozrejmá vec, ale je to dôsledok vykupiteľského diela Ježiša Krista. • Nie sme sami svoji: nezískali sme túto radosť svojou múdrosťou a silou, • ale jemu, Spasiteľovi, za ňu vďačíme.
• Keď vo svojom srdci pocítime motív čistej a mocnej lásky, • keď pocítime úctu k životu a snahu urobiť pre živé bytosti – nielen tú svoju – niečo dobré, • tak to nie je samozrejmý popud, • ale popud, ktorý do nášho srdca vkladá Spasiteľ, lebo on nás vykúpil pre život v láske. • Chvíle a situácie, v ktorých náš život diriguje láska, sú najjasnejšie chvíle nášho života. • Vedieť, že nie sme sami svoji, znamená pocítiť vďačnosť k Spasiteľovi za každú takú jasnú chvíľu.
• Človek, ktorý bol ťažko chorý, a ktorému lekári s veľkým úsilím vrátili zdravie, cíti voči lekárom vďačnosť a zaviazanosť. • Pán Ježiš Kristus nás vyliečil z ťažkej duchovnej choroby. • Vedieť, že nie sme sami svoji, znamená cítiť voči nemu vďačnosť a zaviazanosť za toto uzdravenie.
• Človek, ktorý bol ťažko chorý a bol vyliečený za cenu veľkých nákladov a veľkého úsilia lekárov, • bude si po uzdravení vedieť viac vážiť svoje zdravie a nebude s ním ľahkomyseľne hazardovať. • Nie sme sami svoji – to znamená uvedomiť si, že naše duchovné zdravie bolo vykúpené za vysokú cenu, • to znamená vážiť si toto duchovné zdravie a ľahkomyseľne s ním nehazardovať.
• Nie sme sami svoji – to znamená vedieť, že naše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je v nás, ktorého máme od Pána Boha. • Je niečo veľké v tom, že nie sme odkázaní sami na seba, že nie sme odkázaní na náhodu, ktorá niekedy býva dobrá, niekedy zlá, • ale že v nás prebýva, alebo môže prebývať, Boží Duch, ktorý dáva nášmu životu presnú orientáciu. • Duch Svätý má byť v nás nie ako mŕtvy inventár, ale ako mohutná sila múdrosti a pravdy, ktorá na nás stále vplýva a nás neprestajne formuje. • Na našich myšlienkach má byť cítiť, že stojíme pod pôsobením Ducha Svätého. • Na našich slovách sa má permanentne prejavovať jeho vplyv. • Všetky naše postoje, naše správanie, všetko, čo konáme – to všetko má byť osvietené jeho svetlom. • Čím viac budeme pod vplyvom Ducha Svätého, tým viac sa budeme stáva slobodnými od svojho sebectva a pýchy. • Čím viac je človek pod vedením Ducha Svätého, tým viac pokoja a šťastia je v jeho duši.
• Nie sme sami svoji. • Túto skutočnosť veľmi názorne prízvukuje veta z nášho textu, že naše telo je chrámom Ducha Svätého. • Chrám – hlavne ľudia v staroveku si to veľmi uvedomovali – je miesto, na ktoré nemá prístup nič nečisté. • Chrám je sväté miesto. • Citovaná veta žiada od nás, aby naše telo, naša bytosť bola oblasťou takto vyhradenou pre Ducha Božieho. • Je to náročná požiadavky. • Upozorňuje nás na mnoho vecí, ktorých sa musíme vzdať, ak chceme, aby nás Duch Svätý mocne a jasne viedol. • Nie je ťažké spoznať, čo všetko je to, s čím sa Duch Boží neznáša. • Ťažšie je vykázať to všetko zo svojho života, zbaviť sa toho.
• Človek má veľmi zlú možnosť umlčať Ducha Svätého v sebe. • Ak vedome a úmyselne pestuje myšlienky, hovorí reči, koná skutky, ktoré sú v rozpore s programom Ducha Svätého – vtedy mlčí v ňom Duch Svätý. • Pred takýmto umlčovaním Ducha Svätého varuje apoštol na inom mieste týmito slovami: • „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia.“ • Nie sme sami svoji – preto sa treba usilovať, aby sa Duch Svätý v nás vždy jasnejšie a jasnejšie dostával k slovu.
• Treba ochotne uznať, že nie sme sami svoji, ale že patríme Hospodinovi. • Treba nám náš život viesť tak, aby slúžil na slávu Pánu Bohu. • Treba byť vďačný Spasiteľovi Ježišovi Kristovi za vykúpenie • a vážiť si darované duchovné zdravie. • Treba sa snažiť, aby náš chrám Ducha Svätého bol vždy čistý. • Podrobiť sa takto Trojjedinému Pánu Bohu – to nie je nič, čo by nás zotročovalo, ale je to cesta k skutočnej, opravdivej slobode.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.