V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

10. nedeľa po Sv. Trojici, Nedeľa pokánia, Izaiáš 1, 10 - 17

Počujte slovo Hospodinovo, kniežatá Sodomy, naslúchaj učeniu nášho Boha, ľud Gomory! • Načo mi množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. • Sýty som zápalov z baranov i tuku z vykŕmených teliat, ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube! • Keď sa prichádzate ukazovať predo mnou, kto vás žiadal, aby ste šliapali moje nádvoria? • Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť mi je ohavnosťou. • Novmesiac, sviatočný deň odpočinku, zvolávanie zhromaždenia? • Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie. • Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. • Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. • Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. • Vaše ruky sú plné krvnej viny. • Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! • Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť, • hľadajte právo, • ujímajte sa utláčaného, • prisudzujte právo sirotám, zastávajte sa vdov. (Izaiáš 1, 10 - 17)

• Jeruzalemský chrám bol zrejme nádherná, veľkolepá stavba. • Pohľad naň už zďaleka vítal pútnika, ktorý sa približoval k Jeruzalemu. • Do jeho nádvorí sa vmestilo veľké množstvo ľudí, medzi nimi pútnikov, čo prišli na sviatky zo vzdialených miest a dedín židovskej diaspóry. • Obetný kult, každodenné prinášanie zvieracích a iných obetí – to tam fungovalo určite bezvadne. • Slávnostné zhromaždenia na výročné sviatky s takým množstvo ľudí museli byť veľkolepé. • Účastníkov slávností napĺňal hrejivý pocit z takých krásnych zážitkov. • Vieme si to dobre predstaviť, veď akým nadšením a príjemnými pocitmi sme naplnení my, keď sa nám vydarí nejaká cirkevná slávnosť!
• Do takejto radostnej nálady zazneli slová proroka Izaiáša, ktoré sme čítali. • Zazneli s takou kritickou ostrosťou, že pokazili všetku radosť, ktorej sa oddával dav prítomných ľudí. • Už to oslovenie bolo zvrchovane nevľúdne, kritické, hrozivé: • „Počujte slovo Hospodinovo, kniežatá Sodomy, naslúchaj učeniu nášho Boha, ľud Gomory.“ • Sodoma a Gomora boli hriešne mestá, ktoré pre ich hriešnosť a nemravnosť potrestal Hospodin hroznou záhubou. • Už toto oslovenie dávalo tušiť, že prorocká kritika pôjde do krajnosti. • A skutočne išla. • Ústami proroka hovorí Hospodin, že sú mu odporné všetky druhy obetí, ktoré mu v rámci náboženského kultu prinášajú izraelskí kňazi, • že mu je odporné to množstvo národa, čo sa na sviatky zhromažďuje na nádvoriach chrámu, • že sú mu odporným bremenom sviatky, sviatočné dni, že ich z tej duše nenávidí. • Ba s odporom sa odvracia aj od modlitieb a prosieb, ktoré mu s vystretými rukami prednášajú.
• Takéto slová, povedané uprostred niektorého náboženského sviatku pred zhromaždeným davom, museli pôsobiť veľmi nepríjemne. • Nepríjemne pre prítomných ľudí, ktorí mali zo slávnosti veľkú radosť, • nepríjemne pre kňazov, ktorí v tejto náboženskej činnosti videli obsah svojho životného poslania. • Ale aj my sme pri ich počúvaní vo veľkých rozpakoch. • Aj my máme svoje náboženské obrady, • aj my máme náboženské slávnosti. • Obávame sa, že tie prorocké slová aj nás v určitom zmysle zasahujú, aj nás ohrozujú. • Bola by jedna možnosť, ako sa s týmito slovami vyrovnať: • ignorovať ich, zatvoriť si pred nimi uši a srdce, povedať si: mňa sa to netýka, nás sa to netýka. • Lenže cítime dobre, že ak je tá kritika oprávnená, nezbavíme sa jej tým, že si pred ňou zatvoríme srdce. • Preto je správnejšie, aby sme si napriek veľkému riziku položili otázku: • V čom je oprávnenosť týchto prorockých slov, v čom sme aj my nimi zasiahnutí?
• Prorok na túto predpokladanú otázku jasne odpovedá. • Hospodin má záujem nielen o sviatočné, náboženské chvíle týchto ľudí, čo sa zúčastňujú na pekných náboženských slávnostiach, • ale si všíma, ako vyzerá ich život vo všetkých iných situáciách, aj v tých neslávnostných, všedných, každodenných. • Človek – ako vieme zo skúsenosti – môže byť taký primitívny, že si povie: • Odbavím si svoje náboženské povinnosti, venujem Hospodinovi príslušný čas, ale ten ostatný čaj je môj, jedine môj. • Človek môže byť taký primitívny, ale Hospodin nie je primitívny. • Bol by to úbohý Boh, čo by sa uspokojil s náboženským divadlom, ktoré mu ľudia predvádzajú, a inak by ich nechal, aby si robili, čo chcú, aby sa dopúšťali prečinov, zločinov. • Ohavnosťou pred Hospodinom je človek, ktorý sa síce pobožne zúčastňuje náboženských slávností a mnohých iných prejavov náboženského života, • ale vo svojich všedných dňoch – v manželstve, rodine, v zamestnaní, úrade, obchode všade inde – si žije, akoby Hospodina nebolo, • dopúšťa sa podvodov, rozličných zločinov, utláča, využíva, zneužíva slabých. • Príčinou svätého hnevu Hospodinovho nie sú samotné náboženské obrady, • veď vzťah bázne, úcty, dôvery k Pánu Bohu musí sa nejako prejaviť – aj tými náboženskými obradmi, bohoslužbou. • Príčinou Božieho hnevu je to, že ľudia, na rukách ktorých lipne mnoho neprávostí, ba dokonca krvi, sa odvážia predstúpiť pred Hospodina, akoby sa nič nebolo stalo. • Takáto dvojtvárnosť, pokrytectvo, takáto drzosť zdanlivo pobožných je tu odsúdená.
• Náboženskú pokryteckú dvojtvárnosť kritizuje Pán Ježiš rovnako ostrými slovami. • Započúvajme sa do niektorých z jeho kritických slov: • „Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím?“ • „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. • Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? • A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ • Tieto slová sú veľmi ostré, • lebo podľa nich sa na poslednom súde na svoju údajnú pobožnosť a príslušnosť k Ježišovi budú odvolávať tí, ktorých by sme pri povrchnom hodnotení mohli označiť za náboženských virtuózov. • A práve týchto, ktorí si mysleli, že ich prijatie do večného kráľovstva je celkom jednoznačné, práve týchto Ježiš odmieta a posiela preč od seba. • Z toho istého dôvodu, pre ktorý pred stáročiami kritizoval povrchnú, teatrálnu zbožnosť prorok Izaiáš. • Títo ľudia zlyhali v každodenných praktických situáciách, v ktorých bolo treba žiť a konať a rozhodovať sa podľa Božej vôle. • Na Rembrandtovom obraze „Kristus vyháňa peňazomencov z chrámu“ je Ježiš Kristus zobrazený s veľmi nahnevanou tvárou. • Umelec pochopil a vynikajúco znázornil, s akou silnou vnútornou zaangažovanosťou kritizoval Ježiš náboženské dvojtvárne pokrytectvo.
• Existovala takáto dvojtvárnosť a pokrytectvo len u tých starých Izraelcov a u ľudí Ježišovej doby, alebo existuje aj dnes u nás? • Odpoveď je jasná: Aj v dnešnej dobe je mnoho podobnej dvojtvárnosti. • Keby aspoň všetci tí kresťania všetkých kresťanských konfesií, čo pravidelne chodia do kostola, žili v rodine a na pracovisku a v ostatných situáciách všedného dňa tak, ako to chce Pán Boh, • musel by život v tejto spoločnosti vyzerať celkom inak. • Preto by sme si mali aj my tieto prorocké slová viackrát čítať ako kritické slová na adresu dnešného kresťanstva, aj na našu vlastnú adresu.
• Ako prichádza k tejto dvojtvárnosti? • Ako prišlo k nej u starých Izraelcov? • Ako prichádza k nej vo všetkých iných dobách, aj dnes? • Odpoveďou je, že človek si vyberá tú ľahšiu cestu. • Chce splniť svoje povinnosti voči Pánu Bohu tým najľahším spôsobom. • Priniesť obete, zúčastňovať sa pravidelne na slávnostných zhromaždeniach, robiť ostatné predpísané náboženské úkony – to je pomerne jednoduché. • Je to omnoho jednoduchšie ako to, čo je skutočnou Božou požiadavkou voči človeku. • Pán Boh chce, aby sa z nás ľudí stali ľudia, ktorí sa aj vo svojom vnútornom zmýšľaní aj vo svojom vonkajšom správaní neprestajne riadia podľa jeho vôle. • A toto je omnoho ťažšie. • Lebo Božie požiadavky na človeka sú namierené proti ľudskému sebectvu, egoizmu, egocentrizmu, • lenže človek sa veľmi nerád vzdáva práve týchto postojov. • A tak si vyberá to, čo je ľahšie, aby v tej závažnej veci mohol zostať starým človekom. • Takto vzniká tá snaha obísť Božiu vôľu, povedané drsne: oklamať Pána Boha. • Ale Boha nemožno oklamať, on má pred sebou celé naše vnútro a celý náš život ako na dlani, • pozná nás do posledných podrobností. • Ani táto snaha ani nijaké iné snahy oklamať Pána Boha nemôžu sa uskutočniť.
• A tak nám tieto prorocké slová treba chápať ako výzvu na pokánie. • Túto výzvu by sme mali počúvať stále, ale dnešná Nedeľa pokánia nás vedie k tomu, aby sme ju počuli zvlášť citlivo. • Dnešný deň je spomienka na katastrofu, ktorá postihla židovský národ roku 70 nášho letopočtu, teda približne 40 rokov po smrti Pána Ježiša Krista. • Roku 70 v takzvanej židovskej vojne bol zničený Jeruzalem a jeruzalemský chrám. • Dajú sa uviesť historické dôvody týchto udalostí. • Podrobne ich opísal priamy účastník tohto diania Josephus Flavius v diele Bellum Iudaicum, Židovská vojna. • Je to napínavé a zároveň veľmi smutné čítanie. • Okrem sledovania historických súvislostí sa zbožní Židia usilovali nájsť si odpoveď na otázku, aký bol vyšší zmysel tejto katastrofy. • Jedna z odpovedí znie takto: • Tým, že bol zničený jeruzalemský chrám, bol židovstvu odňatý viditeľný, pompézny stredobod náboženského života. • Aby si predsa zachovali svoju osobitnosť, museli sa sústrediť na etický obsah Božieho zákona, • teda práve na to, čo prorok v prečítanom texte z Božieho poverenia tak veľmi prízvukuje. • Takáto možnosť pochopenia tých hrozných udalostí vyvoláva v nás veľkú bázeň a úctu pred múdrosťou Hospodinovou, • ale musíme si uvedomiť, že On je slobodný, aby kedykoľvek s takouto prísnosťou a dôslednosťou zasiahol aj voči kresťanskej cirkvi • v snahe donútiť ju, aby sa sústredila na to, čo je hlavné, rozhodujúce. • V tomto je posolstvo prečítaného textu aj pre nás: Hľadať to, čo jev Božom slove, v zákone a v evanjeliu hlavné, • sústrediť sa na to hlavné • a neutekať pred týmto hlavným do toho, čo je vedľajšie.
• Na otázku, aký mohol byť vyšší zmysel zničenia jeruzalemského chrámu s obetným kultom, by sme sa mohli z kresťanského stanoviska odvážiť dať aj túto odpoveď: • Pomerne krátko po Ježišovej obetnej smrti na kríži – 40 rokov je v dejinách veľmi krátky čas – bol definitívne skončený obetný kult v jeruzalemskom chráme. • List Židom veľmi zdôrazňuje, že Ježiš Kristus priniesol definitívnu, konečne platnú obeť, v dôsledku ktorej sa dovtedajšie obetné kulty stali bezpredmetnými. • Pri vyháňaní kupcov z chrámu, keď chrámová polícia chcela brať Ježiša na zodpovednosť, povedal: „Zbúrajte tento chrám a za tri dni ho postavím“. • Evanjelista poznamenáva, že Ježiš hovoril o chráme svojho tela a o svojom vzkriesení. • Chrám sa chápe ako miesto osobitne intenzívneho stretania s Pánom Bohom. • Ježiš Kristus, ukrižovaný, vzkriesený a oslávený Pán, nám dáva jedinečnú príležitosť stretať sa s večným Bohom. • Vidíme z toho, že Nedeľa pokánia je nielen príležitosťou ostrej kritiky pokryteckého náboženstva, ale že cez výzvu na pokánie otvára pred nami novú budúcnosť a volá nás do nej.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.