Druhý list Timoteovi 1, 7 - 10
Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. • Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium. • On nás zachránil a povolal svätým povolaním • nie pre naše skutky, • ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi, • a teraz sa stala známou v zjavení nášho Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. (Druhý list Timoteovi 1, 7 - 10)
Pán Boh nechce mať z nás zbabelých, ustrašených kresťanov. • Zrejme už v prvých desaťročiach kresťanskej cirkvi bolo potrebné toto napomenutie. • Mnohí sa utiahli, keď sa im okolitý svet posmieval pre ich vieru v ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista. • Mnohí sa utiahli, keď bolo treba pre vieru, pre plné, účinné nasledovanie Ježiša Krista niečo obetovať. • Takíto ľudia existovali vždy, existujú aj dnes.
• Sú takí, ktorí sa zo strachu a zbabelosti načisto rozišli s kresťanskou existenciou, • sú iní, ktorí sa pod silným nátlakom síce stiahli do úzadia, ale u ktorých to bolo a aj po odstupe času je spojené s veľkou ľútosťou, • ako napríklad u takého Petra, ktorý sa bál priznať sa k Ježišovi, ale vzápätí trpko plakal. • Čisto ľudsky sa dá mnoho z tohto strachu pochopiť, • ale i napriek tomu musíme v zmysle Písma svätého znova zdôrazniť: • Pán Boh nechce mať z nás zbabelých, ustrašených kresťanov.
• Nielen že nechce mať z nás zbabelých, ustrašených kresťanov, • ale dal nám všetky predpoklady na to, aby sme za všetkých okolností ostali pevní, • aby sme si zachovali zdravé kresťanské sebavedomie. • „Boh zaiste nedal nám ducha bojazlivosti, ale Ducha moci.“ • K týmto slovám z nášho textu môžeme pridať podobné slová z listu Rímskym: • „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste Ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče.“ • Prosiť o Ducha moci, prosiť o Ducha synovstva, otvárať svoje srdce pre prijatie tohto veľkého daru – to je jediná možná cesta, ako sa oslobodiť od ducha otroctva, ducha bojazlivosti, ducha zbabelosti.
• Duch moci, Duch synovstva oslobodí nás od strachu pred výsmechom. • Výsmechu na adresu kresťanov bolo v dávnej i nedávnej minulosti mnoho, • a nemôžeme si robiť žiadne ilúzie: i dnes ho je mnoho. • Výsmech sa snaží zraniť veriaceho kresťana na niektorom citlivom mieste, napríklad slovami: • Čudujem sa ti, ako ty, moderný človek. môžeš ešte veriť v Boha, • alebo: Čudujem sa ti, ako ty, vzdelaný človek, môžeš veriť v Boha. • Ak sa takémuto výsmechu dáme zhypnotizovať ako žaba hadiemu pohľadu, obyčajne sa zastaví chod nášho myslenia a my sa cítime veľmi nepríjemne. • Ale ak v tomto položení poprosíme Pána Boha, aby nám dal Ducha moci a Ducha synovstva, ihneď sa rozjasní obloha nášho myšlienkového sveta, • spustí sa v nás prúd kresťanského myslenia • a my takému človeku, ktorý sa vysmieva z našej viery môžeme povedať alebo si aspoň môžeme pomyslieť: • A či ty poznáš to, z čoho sa vysmievaš? • Prežil si aspoň rok opravdivej kresťanskej existencie, • existencie charakterizovanej živou vierou, aktívnou láskou, žiarivou nádejou? • Možno sa vysmievaš z toho, čo si ty pod kresťanstvom predstavuješ, ale to bude pravdepodobne úplne prekrútená, deformovaná predstava. • Pretože sa vysmievaš z toho, čo ani nepoznáš, nie som tvojím výsmechom zasiahnutý. • Boli by sme úbožiaci, keby sme sa dali otriasť výsmechu podobného typu. • Boh nám nedal ducha zbabelosti, ale Ducha moci, Ducha synovstva. • Výsmech je síce silný prostriedok nátlaku, • ale Pán Boh nám dáva všetky predpoklady na to, aby sme aj pod paľbou výsmechu ostali pevnými, zdravo sebavedomými kresťanmi.
• Pred veriacim človekom sa chválil neveriaci svojím ateizmom; hovoril, že nič z náboženského učenia neuznáva. • Veriaci sa ho spýtal, či pozná Bibliu, a ten odpovedal s pohŕdavým úsmevom, že nepozná. • Na otázku, či pozná iné náboženské knihy, Korán, Bhagavadgítu, odpovedal rovnako negatívne, že nepozná. • Veriaci človek sa po takejto odpovedi cítil oprávnený povedať mu: Pane, vy nie ste ateista, ale ignorant.
• Ak chceme úspešne čeliť výsmechu, kritike, prenasledovaniu, musíme v čím plnšej miere poznať, čo všetko nám Pán Boh vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi ponúka a dáva. • V našom texte sa hneď po napomenutí k pevnému kresťanskému postoju uvádza to najdôležitejšie, čo priniesol na svet Ježiš Kristus. • Do sveta pominuteľnosti a smrteľnosti priniesol nový život a nádej večného života. • Kde niet nádeje večného života, tam je život zlomok, torzo, ktorého zmysel nedokážeme objaviť, lebo v takej izolovanej, oklieštenej podobe ho ani nemá. • Celkom inak vyzerá pohľad na život, keď berieme do úvahy to, čo priniesol Ježiš Kristus, totiž nádej večného života. • Vo svetle očakávaného večného života nadobúda zmysel aj to, čo prežívame teraz, v časnosti.
• O láske Pána Ježiša Krista si nám treba uvedomiť toto: • Jeho láska k nám ľuďom nie je opätovaná láska – veď čo by mohol opätovať? • Nie je to láska opätovaná, ale láska originálna, ktorej zdroj je v ňom samom. • Je to láska tvorivá, lebo tvorí aj tam, kde by samo od seba nič nevzniklo, • tvorí nového človeka tam, kde by nový človek sám od seba nemohol vzniknúť. • Je to láska paradoxná, prekvapivá, láska, ktorá sa nedá odstrašiť ani veľkou hriešnosťou a rozorvanosťou človeka. • Mnohí sa pod dotykom tejto čistej a mocnej Kristovej lásky stali novými ľuďmi. • Kto zažil tvorivú silu tejto lásky na sebe, • kto pozná iných, ktorých táto láska priviedla k novému životu, • ten nemá príčiny hanbiť sa za kresťanskú existenciu, • ten nemá dôvodu zľaknúť sa výsmechu.
• Ak chceme úspešne čeliť výsmechu, ak sa ním nemáme dať zastrašiť, je veľmi žiaduce, aby naša existencia bola skutočne kresťanskou existenciou. • Lebo môže existovať aj prázdne kresťanské sebavedomie, ktoré nie je kryté bohatým obsahom kresťanského života, • a také sebavedomie je naozaj na smiech. • Preto je veľmi potrebné usilovať sa o čím čistejšiu, čím bohatšiu, čím aktívnejšiu kresťanskú existenciu.
• Určite nie je náhoda, že v našom texte sa hovorí nielen o Duchu moci, ale aj o Duchu lásky a sebaovládania. • „Boh zaiste nedal nám ducha bojazlivosti, ale Ducha moci a lásky a sebaovládania.“ • Vo svojej kresťanskej existencii sme ohrození nielen výsmechom a prenasledovaním prichádzajúcim zvonku, • ale veľmi sme ohrození nekresťanskými prvkami, ktoré sa nachádzajú v nás samých.
• Jedným z týchto prvkov je naše sebectvo, ktoré sa tak dokáže zahryznúť do ľudskej bytosti, že splynie s človekom a že si ho človek ako sebectvo už ani neuvedomuje. • Koľko je aj medzi nami kresťanmi ľudí, ktorí sú sebeckí a ktorí o tom ani len nevedia a odmietli by takúto charakteristiku na svoju adresu! • A tak je potrebné, aby sme my kresťania svoje sebectvo najprv objavili, poznali a každý deň znova poznávali. • Boh nám nedal ducha bojazlivosti, aby sme pred svojím sebectvom zbabelo ustupovali, • ale dal nám Ducha lásky, aby sme v ostrom svetle Božej lásky, v ostrom svetle Kristovej lásky poznávali všetku nečistotu svojho sebectva • a aby sme si namiesto sebectva osvojili celoživotný a každodenný program lásky. • Ak náš život bude vo všetkých situáciách a pri každom rozhodovaní charakterizovaný a určovaný čistou láskou, • môžu sa nám druhí ľudia pre našu kresťanskú vieru a kresťanskú existenciu vysmievať, koľko chcú – • my budeme proti takému výsmechu vnútorne obrnení, imúnni.
• Ku kresťanskej existencii patria aj ďalšie veci, spomedzi ktorých je tu uvedené sebaovládanie. • „Boh nám nedal ducha zbabelosti, ale Ducha sebaovládania.“ • Kto seba samého čo len trocha pozná, vie, koľko je v našom vnútri rozličných vecí, často aj zlých vecí, ktoré by sa chceli dostať k slovu a uplatniť sa v našom živote. • Ježiš Kristus to veľmi dobre vedel a niektoré z týchto vecí aj vymenoval: • „Z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. • Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“ • Toto všetko sú naši vnútorní nepriatelia, nepriatelia, ktorí bývajú v nás. • Voči nim býva človek neraz veľmi zbabelý a poddáva sa každému pokušeniu, ktoré vychádza z vlastného srdca. • Ale aj do tejto situácie hovorí náš text: Boh nám nedal ducha zbabelosti, ale Ducha sebaovládania. • To znamená: Máme možnosť postaviť sa proti každému zlému popudu, ktorý vychádza z nášho vnútra, • máme možnosť, aby sme tú energiu, ktorá je s týmito popudmi spojená, použili na niečo dobrého.
• Ak človek bezmocne, bez boja podlieha každému ničivému pudu, ktorý vychádza z jeho vnútra, • podobá sa vozu, do ktorého je zapriahnuté mnoho koní, z ktorých každý ťahá iným smerom. • Výsledkom môže byť len to, že sa voz rozsype a nikdy nepríde k cieľu. • Chaotický život, v ktorom človek neovláda svoje vnútorné popudy, ale sa im vzdáva, vedie k zničeniu jeho samého, k sebadeštrukcii. • Ale ak pohonič pevne drží v rukách opraty všetkých koní a ich smer podriaďuje svojej rozumnej vôli, • voz ide veľkou rýchlosťou stále dopredu a priamou cestou sa približuje k cieľu. • K takému priamočiaremu, rýchlemu napredovaniu nás chce viesť Duch sebaovládania, ktorého nám dáva náš Boh.
• Duchom sebaovládania by mal byť charakterizovaný život každého kresťana. • Taký život dáva pocit zmysluplnosti a šťastia. • Pri stretnutí s takýmto kresťanským životom sa rozbíjajú všetky vlny nepriateľstva a výsmechu, • podobne ako sa búrlivé morské vlny rozbíjajú, keď narazia na pevné, nepohnuteľné bralo. • Ak naša kresťanská existencia bude takáto pevná, neotrasiteľná, • môžeme si pri všetkej pokore zachovať zdravé kresťanské sebavedomie. • Je veľmi potrebné, aby takéto zdravé kresťanské sebavedomie žilo a rozvíjalo sa v nás • a aby sme k nemu dopomáhali svojim deťom, krstným deťom, vnúčatám, priateľom. • Boh nechce mať z nás ustrašených, vyľakaných zbabelcov, • ale pevných, pokojných, mysliacich, presvedčených ľudí – jedným slovom, pravé Božie deti.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
