9. nedeľa po Sv. Trojici, Jeremiáš 1, 4 - 10
Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: • Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, • skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; • určil som ťa národom za proroka. • Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. • Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! • Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. • Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. • Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. • Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil. (Jeremiáš 1, 4 - 10)
• V Biblii možno nájsť niekoľko príbehov, v ktorých Hospodin povoláva ľudí do výnimočnej služby: • povolanie Mojžiša, Izaiáša, Ezechiela, • povolanie Ježišových učeníkov-apoštolov, povolanie Pavla. • Medzi tieto príbehy patrí aj povolanie Jeremiáša do prorockej služby – hovorí o tom text, ktorý sme práve prečítali.
• Spoločnou charakteristickou črtou týchto príbehov je, že iniciatíva prichádza vždy od Pána Boha. • Do činnosti, ktorú potom konali, sa títo ľudia nehlásili sami od seba. • V niektorých prípadoch pociťujú pozvaní ľudia strach pred poslaním, ktorým ich Hospodin poveruje, • cítia sa nevhodní, nepripravení, nedostatoční na zverenú prácu, • radi by sa vyhli zverenému poslaniu. • Ale v každom z týchto prípadov prichádza Pán Boh nielen s iniciatívou, ale aj s pevným rozhodnutím. • Poverenie k určitému poslaniu nemá formu vyjednávania, ale formu jednoznačného, pevného príkazu. • Hospodin síce odpovedá na námietky povolávaného, • ale na Hospodinovom rozhodnutí postaviť príslušného človeka do svoje služby to nič nemení. • Aj v Jeremiášovom prípade vidno jasne aj Božiu iniciatívu, aj Jeremiášov strach, aj pevnosť a nemennosť Božieho rozhodnutia.
• Božie rozhodnutie poveriť Jeremiáša prorockou službou nebolo náhodné. • Božie rozhodovanie nie je výber z jestvujúcich možností, ale je to rozhodnutie tvorivé. • Pán Boh vie, čo chce, a svojou stvoriteľskou mocou tvorí predpoklady na realizovanie svojho zámeru. • V takomto rámci treba vidieť existenciu človeka Jeremiáša. • Hovoria o tom úvodné slová nášho textu: • „Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: • Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, • skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; • určil som ťa národom za proroka.“ • Toto sú úžasné slová. • Bolo by sa treba na polhodinu alebo hodinu utiahnuť do samoty a premýšľať do hĺbky, čo ony znamenajú.
• I keď nemáme také jedinečné poslanie ako Jeremiáš, tieto slová hovoria niečo o každom z nás, o každom človeku. • Ľudská bytosť sa rodí a vyvíja veľmi zložitým a dômyselným biologickým procesom. • Čím podrobnejšie tento proces poznávame, tým väčší údiv a obdiv v nás vyvoláva. • Biblia však nezastáva pri tomto anonymnom konštatovaní, • ale ukazuje, že tento dômyselný proces má svojho pôvodcu a svojho tvorcu. • Údiv človeka nad týmto Božím konaním je vyjadrený modlitebnou formou v 139. žalme: • „Ty si mi stvoril ľadviny, • v matkinom živote Ty si ma utkal. • Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; • divné sú Tvoje skutky. • A moja duša to dobre vie. • Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. • Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, • všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, • všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.“ • Nie sme teda produktom náhodného, chaotického diania, ale výsledkom premysleného zámeru Stvoriteľa. • Aj Hospodinove slová pri povolaní Jeremiáša, aj práve citované slová žalmu sú biblickou odpoveďou na často diskutovanú otázku, kedy sa začína jestvovanie ľudskej bytosti.
• Prv, ako sa Jeremiáš narodil, mal Hospodin pre neho pripravené jeho životné poslanie. • Keď sa Jeremiáš o tom dozvedel, keď my o tom čítame, mohol si on položiť, a môžeme si my klásť otázku, či to nie je obmedzovanie ľudskej slobody. • Ako sa mohol Jeremiáš slobodne rozhodnúť pre obsah svojho života, keď mu ho Hospodin vopred nalinkoval? • Ako mohol Jeremiáš slobodne kráčať svojou vlastnou cestou, keď Hospodin nebral do úvahy jeho námietky, obavy, strach? • Pokúsime sa odpovedať takto: • Je pravda, že dôležitú časť obsahu Jeremiášovho života premyslel a určil Hospodin. • Ale Jeremiáš sa nakoniec s týmto programom slobodne stotožnil. • Musel síce vnútorne zápasiť o prijatie Božieho ťažkého poverenia. • Ale cez vnútorný zápas sa dopracoval k tomu, že k tomuto Božiemu povereniu povedal svoje Áno, • hoci s tým bolo pre neho spojené mnoho utrpenia. • Napriek ťažkostiam a prenasledovaniu vnímal toto poslanie ako zmysluplný obsah svojho života. • Myšlienky o možnom prerušení prorockej činnosti sa mu ukázali ako nerealizovateľné. • Pri spätnom pohľade na celý svoj život spoznal v plnom rozsahu jeho zmysluplnosť. • Životný program, ktorý Hospodin pripraví človeku, je za všetkých okolností zmysluplný, • i keby to na začiatku a v priebehu cesty nebolo vždy vidno celkom jasne. • Niekedy sa až s odstupom času ukáže zmysluplnosť toho, čo nám Hospodin ponúka ako programový obsah nášho života. • Môcť realizovať zmysluplný život – to je sloboda v skutočnom zmysle slova.
• I keď nemáme také jedinečné poslanie ako Jeremiáš, určité poslanie dal Pán Boh každému z nás. • Vychovávať deti, aby sa z nich stali pevné osobnosti. • Vytvoriť pokojný domov v manželstve a rodine, aby sa v ňom všetci cítili dobre. • K práci v zamestnaní pristupovať tak, aby jej výsledky boli prínosom nielen pre nás, ale aj pre ostatných. • Ak do našej kompetencie patrí robiť rozhodnutia, robiť ich s úvahou, k akým dôsledkom povedú, • robiť ich na základe práva, spravodlivosti, lásky. • Postaviť svoj život do boja proti zlu, nespravodlivosti, podvodu. • Z času na čas by sme sa mali venovať otázke: Aké poslanie dal Pán Boh môjmu životu? • Ak sa máme dopracovať k jasným odpovediam, treba si najprv klásť jasné otázky. • Naša zmysluplná sloboda bude potom spočívať v tom, že sa stotožníme s poslaním, o ktorom spoznáme, že je to práve to, čo nám uložil Pán Boh.
• Pán Boh si Jeremiáša za proroka nielen vybral, nielen ho povolal, ale pri jeho povolaní sľubuje, že ho bude v jeho práci stále sprevádzať a podopierať. • Nie v tom zmysle, že by Jeremiáš nemusel trpieť – tento prorok si vytrpel veľa. • Ale v tom zmysle, že ho urobí pevným, aby aj za ťažkých okolností vedel splniť Božie poverenie. • Konať určité poslanie v rámci Božieho programu presadzovania pravdy, práva, spravodlivosti – to nikdy nie je prechádzka po ružovom sade, • ale často je to tvrdá, nebezpečná, riskantná robota. • Hospodin to nezatajuje nikomu, komu dáva osobitné poslanie. • Ale sľubuje svoju pomoc na vykonanie uloženého diela.
• Podobne to vidíme pri Ježišovom vzťahu k ľuďom, ktorých si vybral za učeníkov a apoštolov. • Zo svojej iniciatívy si ich povolal. • Svojím pôsobením, učením, osobným príkladom si ich vyškolil. • Trpezlivo naprával ich chyby a nedostatky. • Nezatajil im ťažkosti, nepríjemnosti, prenasledovanie, ktoré bude spojené s ich pôsobením. • Umrel a vstal z mŕtvych, a tak predznačil aj ich cestu cez utrpenie do nového života. • Dal im sľub, že bude s nimi po všetky dni až do konca sveta. • Oni potom mohli konať a skutočne aj konali misijné poslanie, ktoré dostali od svojho Pána.
• Zaujíma nás aj ďalšia otázka: Získa niečo aj pre seba človek, ktorý sa bezvýhradne postaví do Božej služby, berúc pritom na seba všetky riziká a nebezpečenstvá? • Odpoveď je najprv negatívna: Ako odmenu nemôže čakať hmotné výhody a povrchnú svetskú slávu. • Hlavná odpoveď je vysoko pozitívna: • Kto prijme pre seba Božie poverenie, • či už poverenie výnimočného rázu ako to bolo u prorokov a apoštolov, • či poverenie, ktoré sa odohráva vo všednom, každodennom rámci života, • kto do realizovania Božieho poverenia nasadí všetky svoje sily, • kto znáša riziká a nebezpečenstvá a prenasledovanie, spojené s týmto poverením, • ten zároveň – ani si to neuvedomujúc – pracuje na sebe. • Každodenným plnením Božieho poverenia človek duchovne a morálne rastie, • stáva sa vždy viac človekom podľa Božej vôle. • Toto je tá najvyššia hodnota, ktorú môže človek vo svojom živote získať: • stávať sa človekom podľa Božej vôle, • stávať sa novým stvorením, novou bytosťou. • Toto je totiž trvalá hodnota, ktorú človek nosí stále so sebou, • ktorá je neoddeliteľne s ním zrastená. • Je len málo ľudí, ktorí o tom vedia. • Omnoho príťažlivejšie pôsobia na ľudí hmatateľné a pritom pominuteľné hodnoty. • Ale tie sú v skutočnosti iba okrajové, periférne prívesky, ktoré môže človek kedykoľvek stratiť. • Ktokoľvek poznal pravdu o živote, ten na tieto hodnoty nikdy neviaže svoje srdce. • Jeremiáš sa práve v Božej službe, ťažkej, náročnej, stal mohutnou osobnosťou jedinečného rangu, • osobnosťou hodnou hlbšieho poznávania.
• Obsah Jeremiášovho pôsobenia je opísaný stručne: • „Dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.“ • Tieto výrazy a obrazy sú vzaté z oblasti poľnohospodárstva a stavebníctva: • vytŕhať zlú, škodlivú burinu a siať a sadiť užitočné kultúrne rastliny, • búrať zlé domy, v ktorých sa už nedá bývať, a stavať nové, dobré, pevné. • Z obsahu Jeremiášovej knihy a z obsahu ostatných prorockých kníh sa dá konkrétne zistiť, čo vo vtedajšom čase znamenalo vytŕhať a rúcať, hubiť a búrať, a čo znamenalo stavať a sadiť. • Vytŕhať rúcať, hubiť a búrať – to bol obsah rozsiahlej prorockej kritiky. • Šlo nie iba o náboženskú oblasť, ale o všetky oblasti života. • V náboženskej oblasti to bola ostrá kritika modlárstva, kritika behania za cudzími bohmi; • ďalej kritika náboženského pokrytectva, • ktoré spočívalo v tom, že ľudia chodili do chrámu a zúčastňovali sa bohoslužieb a iných náboženských slávností, • ale v ostatných oblastiach žili tak, akoby Boh a Božie prikázania vôbec nejestvovali. • Izaiáš napríklad hovorí, že dvíhajú k modlitbe ruky zakrvavené od zločinov. • Rozsiahla je prorocká kritika namierená proti prečinom a zločinom v oblasti spoločenskej. • Proroci kritizujú neviazaný život spoločenskej smotánky, ktorá bohatne vykorisťovaním chudákov, • kritizujú korupciu a úplatky v oblasti administratívy a práva, • kritizujú bezprávny stav, že ten, kto nemá peniaze a vplyv, sa spravodlivosti nedovolá. • Izraelskí proroci pôsobili pred tisícročiami, ale kritické state v ich spisoch nám dnes pripadajú veľmi aktuálne.
• Vysoko si ceníme Jeremiáša a ostatných prorokov, ktorí i za cenu prenasledovania uprostred skorumpovanej spoločnosti otvorene a ostro kritizovali všetko, čo bolo v rozpore s Božou požiadavkou spravodlivosti, práva, rešpektovania ľudskej dôstojnosti. • Vysoko si ceníme tých, ktorí dnes i s nasadením vlastnej bezpečnosti vytrhávajú, rúcajú, hubia a búrajú zhubné vredy na tele spoločnosti.
• A čo je to stavanie a sadenie? • To je príprava krajšej budúcnosti. • Prorok vlastným charakterným postojom ukazuje, ako má vyzerať človek novej budúcnosti. • Prorok aktuálnym spôsobom formuluje požiadavky Božieho zákona. • Prorok v mene Hospodinovom pozýva ľudí, aby sa stali charakternými ľuďmi. • Každý charakterný človek je prínosom pre budovanie novej budúcnosti. • Vytŕhať a rúcať, hubiť a búrať a súčasne stavať a sadiť – to bolo prorocké poslanie Jeremiáša, • ale to je činnosť, na ktorej sa môže a má v rámci svojich možností podieľať každý z nás.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
