V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. nedeľa po Sv. Trojici, Prvá kniha kráľov 17, 7 - 16

Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. • Vtedy mu zaznelo slovo Hospodinovo: • Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. • Vstal teda a odišiel do Sarepty. • Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. • Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. • Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. • Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. • Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. • Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. • Keď to zjeme, zomrieme. • Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. • Sebe a svojmu synovi urobíš potom. • Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: • Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. • Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. • Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. (Prvá kniha kráľov 17, 7 - 16)

Veľkou témou tohto textu je dôvera v Pána Boha. • Ak chceme pochopiť, čo je dôvera v Pána Boha, začneme tak, že si najprv všimneme, akú rolu hrá dôvera vo vzťahoch medzi ľuďmi. • Dieťa dôveruje svojim rodičom, hoci slovo „dôvera“ ešte ani nepozná a svoj postoj dôvery nevie opísať. • V harmonickom, vydarenom manželstve dôveruje manžel svojej manželke a ona dôveruje jemu. • Pacient, ktorý ide na operáciu, sa s dôverou odovzdáva do rúk lekára. • Ak v týchto a mnohých iných vzťahoch medzi ľuďmi panuje pocit dôvery, človek tým súčasne získava istotu, radosť, optimizmus. • Pocit dôvery umožňuje človeku chodiť s úsmevom na tvári nielen v ľahkých, ale aj v ťažkých situáciách. • Človek, ktorý má dôveru v iného človeka, si povie: Môžem sa na neho spoľahnúť, nesklame ma, nezradí ma, neopustí ma, zastane sa ma, pomôže mi. • Ak na druhej strane človek nemá nikoho, komu by mohol bezvýhradne dôverovať, nachádza sa v zlom položení. • Taký človek vidí všetko v čiernych farbách, stráca sa mu radosť zo života, stráca sa mu zmysel života. • Z toho vidíme, aký nesmierne veľký význam má dôvera vo vzťahoch medzi ľuďmi.
• Vzťahy medzi ľuďmi sú často určitým podobenstvom tých vzťahov, ktoré nás spájajú s Pánom Bohom. • Platí to o mnohých veciach, platí to aj o dôvere. • Dôvera medzi ľuďmi, ktorej jestvovanie nemôže nik odškriepiť, naznačuje, že zrejme existuje – ale v miere omnoho vyššej, mocnejšej, dokonalejšej – aj dôvera voči Pánu Bohu.
• Je potrebné hovoriť o dôvere v Pána Boha, keď existuje dôvera medzi ľuďmi? • Či nám pre život nestačí dôverovať ľuďom? • Hovoriť o dôvere v Pána Boha je potrebné, a to aspoň z týchto dôvodov: • V živote sa neraz objavujú aj také ťažké situácie, v ktorých nám dôvera k ľuďom nestačí. • Môžu to síce s nami myslieť dobre a úprimne, môžu urobiť všetko a obetovať všetko, ale vo zvlášť ťažkých situáciách je to všetko málo. • Dôvera v ľudí má svoje hranice, a nimi je obmedzenosť ľudských možností, ľudská bezmocnosť zoči-voči osobitne ťažkým problémom. • A pretože človek práve v najťažších situáciách potrebuje najsilnejšiu istotu, vášnivo hľadá istotu nového typu. • V takomto položení je dôvera v Pána Boha nevyhnutná, lebo len od neho môžeme získať istotu vyššieho typu, • istotu, ktorú by nám nemohol poskytnúť nikto z ľudí.
• Hovoriť o dôvere v Pána Boha – to má ešte iný dôvod. • Dôvera v Pána Boha sa dostáva do nášho zorného poľa nielen vtedy, keď sa nachádzame v krajne ťažkom položení a bezmocnosti, • ale zakusujeme ju každý deň. • Lebo dôvera, ktorá nás viaže s druhými ľuďmi, sa nezrodila z náhody, ale má svoj pôvod v Bohu, ktorý je prameňom všetkej dôvery. • Aj tí, ktorí v Pána Boha neveria a budujú svoj život na dôvere k ľuďom, majú účasť na tomto Božom dobrodení. • Bez dôvery sa nedá žiť. • Pre tých, čo v Pána Boha neveria, je dôvera niečo anonymné, lebo jej vznik si človek nedokáže vysvetliť púhym rozumom. • Pre veriaceho človeka dôvera medzi ľuďmi nie je anonymný jav, ale je to dar od Pána Boha, ktorý je Bohom dôvery. • Toto je druhý dôvod, pre ktorý považujeme za nutné hovoriť nielen o dôvere medzi ľuďmi, ale aj o dôvere človeka v Pána Boha.
• Čo to znamená dôverovať v Pána Boha? • Dôverovať v Boha znamená vážne s Bohom počítať. • Vedieť, že sa Pán Boh človeka nevzdáva ani v ľahkých ani v ťažkých situáciách. • Cítiť jeho vedenie vo svojom doterajšom živote a byť presvedčený, že nás bude viesť aj naďalej. • Cítiť, že nás mocne drží vo svojich rukách, a že nás z jeho rúk nemôže vytrhnúť žiadna sila. • Vedieť, že on našu budúcnosť premyslel lepšie, ako by sme to dokázali my. • Byť pripravený na jeho tiché pokyny, aj na prekvapivé, nepredvídané zásahy. • Vedieť, že on má pripravené pre nás východisko aj vtedy, keď my už východisko nevidíme.
• Tieto a podobné vety sú pokusmi opísať, čo cíti človek, ktorý dôveruje v Pána Boha. • Sú to nedokonalé pokusy, lebo poznať v plnom zmysle dôveru môže len ten, kto v dôvere žije. • Preto by naša cesta mala viesť od slov o dôvere, od myšlienok a úvah o dôvere k životu v stále pôsobiacej dôvere v Pána Boha. • Pre koho sa dôvera v Pána Boha stane jedným z hlavných prvkov života, ten tým objaví niečo nové. • Je to veľmi krásny, vzrušujúci objav.
• Dôvera v Pána Boha musí byť spojená s modlitbou. • Modlitba je jedným z prejavov toho, že táto dôvera existuje, • modlitba je pestovaním tejto dôvery. • Ale mať dôveru v Pána Boha neznamená predpisovať mu, čo má pre nás urobiť. • Dôverovať v neho znamená dôverovať v jeho nadradenú múdrosť. • Dôvera v Pána Boha sa prejavuje napríklad v takejto modlitbe: „Pane, daj mi, prosím, istotu, že ty vedieš môj život po cestách, ktoré vo svojej múdrosti ty pre mňa volíš. • Nájdi pre mňa východisko, i keď ja východisko nevidím. • Pomôž mi vyriešiť tento a tento problém, s ktorým si sám neviem dať rady. • Odovzdávam sa do tvojej múdrosti a lásky.“
• I keď sme doteraz nespomenuli náš text, hovoríme vlastne od začiatku o ľuďoch, ktorí v ňom vystupujú. • Aj prorok Eliáš aj vdova sareptská sú príklady ľudí, ktorí dôveru v Pána Boha urobili základom svojho konania. • Prorokovi dal Pán Boh veľkú úlohu: Zachovať v izraelskom ľude čistú vieru v jediného Boha, a to v situácii, v ktorej táto viera bola ohrozená pohanskými predstavami a praktikami. • Na vykonanie týchto veľkých úloh nedostal prorok zemské istoty v bežnom zmysle slova. • Podľa ľudského spôsobu kalkulovania nemal nič, na základe čoho by bol mohol povedať, že má zaistený hoci len zajtrajší deň. • Takáto nezaistenosť ženie človeka k úteku. • Ale prorok neutiekol. • Vytrval roky v tejto ťažkej službe. • Vytrval, lebo všetko, čo robil, budoval na dôvere v Pána Boha. • V modlitbách a úvahách musel vždy nanovo bojovať o svoju dôveru. • Pochybnosť a zúfalstvo sa chcelo zmocniť aj jeho srdca, veď bol taký istý človek, ako sme my. • Ale v týchto bojoch vždy nanovo, mnohokrát, zvíťazila dôvera v Boha. • Preto dokázal byť pevný aj v samote a opustenosti, ako aj vtedy, keď bol obklopený množstvo nepriateľov.
• Krásnym príkladom dôvery v Pána Boha je aj vdova, ku ktorej prišiel prorok. • Najprv síce prednáša svoje námietky, čo je celkom pochopiteľné. • Ale potom, keď počuje sľub, ktorý má svoj základ v Pánu Bohu, zaujíma aj ona postoj dôvery a poslušnosti.
• Biblia obsahuje veľké množstvo príkladov ľudí, ktorí svoj život, svoju poslušnosť voči Božím úlohám vybudovali na dôvere v Pána Boha. • Ide o takú dôležitú vec, že už v samotnej Biblii sa nachádza čiastočný zoznam týchto príkladov – v 11. kapitole Listu Židom. • Keby sme si raz dali tú veľkú prácu a prečítali celú Bibliu a hľadali pritom príklady ľudí, ktorí svoj život a svoju poslušnosť vybudovali na dôvere v Pána Boha, • a keby sme si to zapisovali do osobitného zošita, • uvedomili by sme si nielen ohromné bohatstvo Biblie, • nielen by sme poznávali nové a nové stránky dôvery v Pána Boha, • ale možno by sa aj nás samých zmocnila veľká túžba získať taký istý postoj dôvery. • A práve to by bol náš najcennejší zisk.
• Kto na dôveru v Pána Boha pozerá zvnútra, to znamená, kto v nej žije, toho netrápia špekulatívne otázky. • Ten cíti len veľkú radosť, a pri každom novom prejave Božieho vedenia cíti úžas a prekvapenie. • Kto však k dôvere v Pána Boha pristupuje zvonku, • kto teda o nej len číta alebo počuje, ale nepozná ju z vlastnej skúsenosti, • ten sa sústreďuje na špekulatívne otázky takéhoto typu: • Je dôvera v Boha vôbec možná? • Nie je to iba sebaklam? • Nie je to stavanie vzdušných zámkov?
• Medzi špekulatívne otázky patrí aj otázka divu. • V našom texte sa spomína jeden div. • Na iných miestach Biblie sa spomínajú ďalšie divy. • Špekulujúci človek si kladie otázku, či sú divy možné. • Nie je v ľudských silách odpovedať uspokojivo na otázky o divoch, ale o niekoľko odpovedí sa môžeme pokúsiť.
• Každý div v Biblii, aj ten v našom texte, chce vyjadriť dôležitú myšlienku: • Božie možnosti sú nekonečne väčšie ako naše ľudské možnosti, • Božie možnosti sú neobmedzené, nevyčerpateľné. • Toto presvedčenie je nepostrádateľným základom dôvery v Pána Boha. • Veď akú pomoc by sme mohli čakať od nejakého slabého boha, ktorý by mal iba také obmedzené možnosti ako človek? • Z tohto hľadiska sa zmysel biblických správ o divoch dá nielen pochopiť, ale divy sú v tomto kontexte priamo potrebné.
• Čo je div? • Div je niečo, čo vzbudzuje úžas, prekvapenie, keď to porovnáme so svojimi doterajšími skúsenosťami alebo poznatkami. • Divy v takto pochopenom zmysle sa nachádzajú nielen v Biblii. • Prírodné vedy – hlavne v našich desaťročiach – objavujú v Božej prírode jeden div za druhým. • Sú to také úžasné divy, úžasné objavy, že človek pri pohľade na ne nevychádza z prekvapenia. • Keďže Pán Boh vo svojej prírode stvoril a neprestajne tvorí také nepredstaviteľné množstvo fantastických divov, • prečo by nemohol niečo prekvapivé, niečo, čo presahuje naše skúsenosti, urobiť vtedy, keď ide o vedenie života ľudí, ktorí sa na neho obracajú s plnou dôverou?
• Otázka divu nemusí byť ani pre moderného človeka prekážkou na ceste k dôvere v Pána Boha. • Keď sa zrodí skutočná dôvera, prestávajú špekulatívne otázky zaujímať prvé miesto v myslení • a na ich miesto nastúpi nevýslovná radosť zo živého Boha, ktorý človeka vedie stále dopredu, • a pre ktorého prekážky nie sú prekážkami.
• Pán Boh chce ako láskavý a múdry Otec vstúpiť do nášho života a byť v ňom stále prítomný. • Najvyšším prejavom tejto Božej ponuky je to, že do našich dejín, do ľudskej spoločnosti, poslal svojho Syna Ježiša Krista. • Pán Ježiš Kristus prišiel, aby nám ukázal cestu k najvyššiemu stupňu dôvery v Pána Boha a aby nás viedol touto cestou. • Na živote Ježiša Krista môžeme najlepšie vidieť a študovať, koľko duchovnej krásy, pokoja, radosti, čistoty dokáže do ľudského bytia vniesť dôvera v Pána Boha. • Ak sa pod Ježišovým vedením a príkladom začne v našom srdci budovať a vždy viac upevňovať dôvera v Pána Boha, bude to pre nás jedna z vrcholných udalostí nášho života.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.