5. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 5, 1 - 11
Milí bratia, milé sestry,
priebeh stretnutia Ježiša a Petra je zvláštny, pretkaný nepredpokladanými zvratmi.
Boží zámer a Boží záver plynie z neho nielen pre Petra, ale aj pre nás.
Pri povolaní, o ktorom je reč v mnohých biblických príbehoch, myslíme na niečo veľkolepé... Boh sa rozhodne pre človeka, ktorého si vyberie, ktorého osloví a obdarí pre špeciálnu službu. A tu sme my skromní natoľko, že si ani netrúfneme myslieť, že by sa Boh mohol rozhodnúť – práve pre nás.
Okolo Ježiša sa pohybuje množstvo ľudí, ktorí Ho chcú počúvať. Valia sa na Neho zástupy, hovorí Lukáš. Čo ich na Ježišovi priťahovalo, fascinovalo, nevieme – isté však je, že chýry o Ježišovi sa niesli na základe toho, čo urobil – a ako hovoril.
Z Jeho slov bolo cítiť: To nie sú lacné reklamné ponuky. Teraz ide o veľa. Ide o mňa. Človek žasol: ako Ten o Bohu hovorí! On Ho musí poznať! Neopakuje frázy, ktoré počúvame od našich teológov, to je niečo celkom iné - v tých slovách je život, On tlmočí viac ako informácie.
Okrem davu poslucháčov sú tu ešte rybári. Oni neprišli počúvať. Majú za sebou prebdenú noc, sú unavení, vyčerpaní a znechutení. Ich námaha vyšla totiž navnivoč.
Poznáme to? Všetko nanič? Kto nepozná noci a dni, keď sa ukáže, že bolo všetko zbytočné? Všetky vklady, dlhé čakanie a... nič. Čakám podporu a záujem, ale stretáva ma prázdno a ignorovanie. Z nádejí, z malých krôčikov, čo sľubovali priaznivý vývin, ostane len sklamanie. A ... nič.
Je prirodzené, že ak človek pracuje, namáha sa, očakáva efekt, zdar. A je tiež prirodzené, že vtedy, ak sa snaha neúročí, človek upadá, pochybuje, nerozumie, prečo...
Samá námaha a výsledky žiadne. Koho takýto zážitok nevyvedie z miery? Koho z nás to neubíja?
Ak Pán osloví ustatého Petra, aby Mu požičal čln, z ktorého bude kázať, Peter prikývne. Len si poslúž – to je maličkosť.
Čo Ježiš k zástupu hovorí, o tom sa Lukáš nezmienil.
Je veľmi pravdepodobné, že Peter ani nepočúva. Myslí iba na prebdenú noc a prázdne siete. Čo to má znamenať? Čo bude ďalej? JE to nejaké znamenie? Už sa nedarí ani to jediné, čo vie? Peter má pred sebou ľudí, ktorí počúvajú, ale jeho problém je teraz konkrétny, praktický. On sa musí vysporiadať s realitou, že teraz nič nemá. JE pekné hovoriť, počúvať o dôvere Bohu – ale čo, keď sú siete prázdne?
Koho z nás neobchádzajú myšlienky – ach, Bože, aké ťažké je veriť, že to máš pevne v rukách, keď sú moje záťaže vždy ťažšie, podmienky náročnejšie, tempo vždy neúnosnejšie a všetko okolo mi dáva najavo, že
som nedostatočný, nestíham, že som urobil chybu, ktorú bude ťažké napraviť – že som mimo? Vtedy sa nám vôbec nechce veriť, že to bude niekedy lepšie, a že to bude lepšie / pre nás.
Pán Boh sa nám prihovára aj vtedy - aj takým mrzutým, nervóznym. Chce mať s nami kontakt, dáva najavo, že nás potrebuje, že si nás všíma. Keď máme pocit, že sme celkom zlyhali, sa nám celkom nenápadne prihovára - potrebujem ťa. Vždy sú okolo Teba ľudia, ktorí Ťa potrebujú. Iba nejakú maličkosť.
Keď Ježiš skončí, znova sa obráti k Petrovi a žiada ho, aby odrazili na hlbinu a spustili siete. A to sa zdá Petrovi bláznivé. Jeho skúsenosťou je, že sa loví v noci a pri brehu – Ježišovi by najradšej povedal: „Ježiši, určite sa vyznáš v svätom Písme – ale prepáč, o rybárčení nevieš nič!“ a my by sme takéto myšlienky dnes parafrázovali: Pane, tušíš Ty, koľko sily, energie dnes musíme vynaložiť, aby sme si zabezpečili budúcnosť? My musíme teraz rozmýšľať, kto a za čo sa o nás postará, keď už nebudeme schopní postarať sa o seba sami. Preto musíme pracovať. Preto sme nešťastní, keď sa nedarí.
Ako dobre, že niektoré veci si nakoniec necháme sami pre seba – je dobré, že Peter Ježišov návrh nakoniec neodmieta. ALE na Tvoje slovo – Pane, idem. KeĎ myslíš...
To je, bratia a sestry, viera – keď napriek všetkým negatívnym skúsenostiam, napriek všetkej nepravdepodobnosti, že to, čo teraz robím, bude mať nejaký zmysel, / poslúchnem Ježišovo slovo. To je viera: odváži sa upustiť od toho, čo bolo a odovzdať všetko do moci, vôle a rúk Boha, ktorý je so mnou -aj s takým nevrlým, znechuteným, nešťastným. To je postoj, ktorý hlboko vo vnútri zabezpečuje človeku budúcnosť. To je viera, ktorá vedie k životu.
Napriek tomu, že sa mi zdá všetko nezmyselné – skúsim začať znova. Keď to Ježiš odporúča... Veď niekedy už ani nemám inú možnosť- iba čakať, že tam, kde už vôbec nič nezmôžem ja, zmôže hádam On.
Pripustíme to? Sme schopní prestať so sťažnosťami, obvineniami, sebaľútosťou, nechať sa s Ježišom odraziť od dna a povedať: hoci sa mi to zdá byť proti všetkým logickým predpokladom, hoci viem svoje, lebo som už stokrát skúšal ako byť vyhovujúcim, úspešným – na Tvoje slovo poslúchnem. Veď- uvidím. Máme toľko dôvery pripustiť iný scenár – napriek všetkému, čo v nás a okolo nás hovorí proti? Dávame Bohu šancu?
V príbehu sa plní - nielen Petrova sieť, ale aj Petrova loď, plní sa to, čo Peter neočakával ani vo sne. Úplnú prázdnotu premieňa Ježiš na plnosť – takú, ktorá sa jednému ani nedá uniesť...
Zažil si už, brat, sestra, tento zázrak? Zažil si už, že keď sa Tvoja trpkosť, poníženie a bolesť blížila k hraniciam, vtedy prišiel zvrat? Prišla nová sila, iný človek, prišiel pokoj, ktorý Ťa urobil slobodným človekom? Plný život nie je život bez námahy, bez sĺz a utrpenia. Práve v týchto ťažkostiach sa objavia Božie zdroje.
Rybár Peter zase nerozumie. Je toto možné? Čo sa deje? Padne Ježišovi k nohám a hovorí - odíď Pane, my sa spolu nehodíme – mňa Ty nemôžeš potrebovať ... Rozumieme tomu? Nečakali by sme na tomto mieste niečo iné?
Nemal by byť Peter šťastný, vďačný – veď má čo chcel?
Skúsenosť plnosti ho vedie k hlbokej bázni. Nevidí nič - ani ryby, ani člny, ani rybárov - vidí pred sebou iba Boha. On a Boh.
Keď človek okúsi Božiu blízkosť, nemusí to pre neho byť povznášajúci pocit. Aj Izaiáš kričí, keď cíti Božiu moc: Beda mi, zahyniem... Pastieri, ktorým anjeli zvestovali narodenie Spasiteľa, báli sa tiež bázňou velikou.
Áno, Bože, aj my túto bázeň cítime. Aj my si až vtedy, keď sa nás dotkne Tvoja skutočnosť, Tvoja veľkorysosť, uvedomíme, kto si a aký sme pred Tebou malí. Aj my by sme vtedy radšej chceli, aby si išiel preč – to my si s Tvojou veľkosťou, svätosťou nevieme poradiť. Ďakujeme Ti, Pane, že nejdeš. Ďakujeme Ti, že sa nás nevzdávaš. MY Ti nemáme čo ponúknuť.
Ježiš hovorí Petrovi – neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. Nám sa toto vyjadrenie môže zdať tvrdé – drsné – musíme však vidieť, že sa Ježiš prihovára rybárovi Petrovi rečou, ktorú pozná. Ježiš oslovuje človeka tak, aby mu rozumel.
Ježiš si Petra získava. Peter nemôže inak – iba ísť. Plnosť, zmysel, ktorý Mu Ježiš otvoril, je niečo, čoho sa nemôže vzdať, čo si nesmie nechať ujsť.
Aj napriek krízam, krížom, zlyhaniam, ktoré prišli neskôr, Peter vie, že je pri Ježišovi správne. Tu je budúcnosť, istota, bezpečie, ktoré nič nezruší.
Pán Boh hovorí každému jednému z nás: Neboj sa, lebo ja som Ťa vykúpil, povolal som Ťa tvojím menom, môj si ty.
Pri Bohu, brat, sestra, sa naučíš rozoznávať, čo je podstatné a čo podstatné nie je. Nedá sa obsiahnuť všetko. Musíš si vybrať, čomu sa budeš venovať. Musíš si určiť priority.
Peter a aj každý z nás sa tu dozvie:
Neboj sa. Nedaj sa vyčerpať. Sústreď sa. Nemôžeš vyhovieť všetkým, nemôžeš urobiť viac ako sa dá. TY sám si viac ako nevydarená práca, ako všetko Tvoje úsilie. TY sám si viac ako ten, kto len funguje, tvorí, dáva sa.
Nauč sa prijať, že si prijatý, nech sa Ti to zdá akokoľvek nepravdepodobné. Boh je Majstrom prekvapení.
On bude žehnať Tvoju námahu. Dá Ti poznať svoju milosť, veľkosť. Neutekaj preč. Ak si aj padol, sklamal, ak ťa ponížili a zranili iní, neutekaj do prázdna, do samoty. Boh v Kristu Ti rozumie. On vie aké je to tu všetko zložité. Pomôže Ti. Poď, počúvaj a sleduj, kam a ako Ťa povedie.
Pred Ním nesieš zodpovednosť za svoju slobodu, za milosť, za svoje myslenie a konanie. Máš možnosť stretnúť sa s Kristom v Jeho Večeri a nechať si odpustiť. Máš možnosť začať celkom nanovo. Urob to.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
