5. nedeľa po Sv. Trojici, Evanjelium podľa Matúša 25, 14 - 30
Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. • Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. • Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; • podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. • Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. • Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. • I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! • Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! • Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! • Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! • Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. • Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! • Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. • Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. • Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! • Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. • Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. (Evanjelium podľa Matúša 25, 14 - 30)
Slovo „talent“ poznáme z každodennej reči. • Označujeme ním osobitné nadanie, napr. „talent na matematiku“, „talent na hudbu“. • Slovo „talent“ označovalo staroveký peniaz veľmi vysokej hodnoty. • Do našej každodennej reči vo význame „nadanie“ sa toto slovo dostalo prostredníctvom Ježišovho podobenstva, ktoré sme práve prečítali. • Naša reč i naše myslenie je ovplyvnené Bibliou viac, ako si myslíme. • Mnohé slová a myšlienky majú biblické korene, i keď o tom ani nevieme.
• Keď sme už prevzali do svojej reči slovo „talent“ z Ježišovho podobenstva, mali by sme prevziať aj myšlienky s ním spojené. • Ide o tieto myšlienky: • Talent, osobitné nadanie, nám treba chápať nie ako náhodnú vec, ale ako hodnotu, ktorú človeku zveruje Pán Boh. • Pán Boh na človeku pracuje síce takzvanými „prirodzenými“ prostriedkami, genetickou vybavenosťou. • Ale uvedomiť si nám treba, že je to práve Boh, ktorý na človeku takto pracuje. • Každý, kto má osobitné nadanie, mal by vedieť, že ho má od Pána Boha.
• Slovom „talent“ sa v podobenstve označujú nielen osobitné dary, osobitné nadanie, ale všetky hodnoty, ktoré človek dostal a dostáva od Pána Boha. • V podobenstve všetci pánovi sluhovia dostali talenty. • Nespomína sa ani jeden sluha, ktorému by talent nebol daný. • Dostali síce talenty v rozličnom množstve, ale bez talentu neostal nikto. • Pán Boh každému človeku zveril nejakú hodnotu. • Nie všetkým rovnaké hodnoty, nie všetkým rovnako veľké, ale niet človeka, ktorému by nebola zverená nejaká hodnota. • A tak toto podobenstvo hovorí nie iba o niekoľkých nadpriemerných ľuďoch, ale hovorí o všetkých.
• Svojím nadaním sa mnohí chvália, pestujú pomocou neho svoju slávu, • ale podobenstvo zdôrazňuje celkom inú vec v súvislosti s hodnotami, ktoré nám zveril Pán Boh, • a to zodpovednosť za tieto hodnoty. • Ten pán, ktorý v podobenstve zveril sluhom talenty, sa vrátil, a každého sa spýtal: Čo si urobil s talentami, ktoré som ti dal? • Zodpovednosť tohto druhu je na každom z nás.
• Prví dvaja sluhovia so zverenými talentami pracovali a rozmnožili ich. • Tretí sluha o zvereným talentom nepracoval, zakopal ho, a keď pán prišiel domov, vrátil mu ho. • Prví dvaja boli pochválení, ten tretí bol odsúdený. • Ježiš chcel teda povedať: S hodnotami, ktoré nám zveril Pán Boh, treba pracovať, pracovať tak, aby prinášali požehnanie. • Kto so zverenými hodnotami nepracuje, ale necháva ich nečinne ležať, dopúšťa sa hriechu.
• V čom je podstata rozdielu medzi prvými dvoma sluhami a medzi tým tretím? • Prví dvaja mysleli na svojho pána, usilovali sa konať v jeho záujme. • Bolo s tým zrejme spojené určité riziko. • Ale oni sa cítili tak silno viazaní vôľou svojho pána, že vzali na seba aj to riziko. • Ten tretí myslel predovšetkým na seba a svoju bezpečnosť. • Bál sa rizika, bál sa, čo by s ním pán urobil, keby sa mu práca nevydarila. • Preto talent radšej zakopal a sám sa utiahol do nečinnosti. • Svojmu pánovi talent síce vrátil, a tak by sa mohlo zdať, že všetko je v poriadku. • Predsa však odsúdenie, ktoré sa mu dostalo, bolo veľmi ostré, lebo ten pán nechcel, aby jeho talenty ležali nečinne, ale chcel, aby sa s nimi pracovalo.
• Kto je vo svojich myšlienkach stále orientovaný na Pána Boha, ten získava odvahu, silu, múdrosť nasadiť zverené mu hodnoty do aktívneho programu Božej zachraňujúcej, tvorivej lásky. • Kto je vo svojich myšlienkach orientovaný stále iba na seba, kto sa stará iba o seba, kto je ustrašený o seba, ten sa uťahuje a Bohom mu zverené hodnoty necháva nečinne ležať.
• Toto je podobenstvo o každom z nás, lebo každému z nás Pán Boh zveril hodnoty, s ktorými máme pracovať. • Tieto hodnoty treba spoznať, aby sme si uvedomili, aká veľká je naša zodpovednosť. • Treba sa občas zamyslieť nad otázkou: Čo všetko mi Pán Boh zveril, aké hodnoty, aké talenty? • Treba si položiť aj ďalšiu otázku: Čo mám podľa Božej vôle s týmito hodnotami robiť, ako ich mám využívať, ako ich mám nasadiť do Božieho programu na tom mieste života, na ktorom sa nachádzam? • Dôležitá je aj kritická otázka: Ako ja v skutočnosti tie hodnoty využívam? • Azda sebeckým spôsobom iba pre seba, • alebo pomocou nich pomáham druhým ľuďom? • Využívam ich na dobré ciele, • alebo ich zneužívam na zlé, škodlivé, ničivé, deštruktívne ciele? • Ktorému z tých sluhov sa podobám? • Ako ma bude hodnotiť môj Pán na poslednom súde?
• Hodnôt, ktoré nám Pán Boh zveril, je mnoho. • Veľkou hodnotou je už telesná sila, telesné zdravie. • Človek si cenu zdravia obyčajne uvedomí, až keď ochorie. • Naša zodpovednosť, pokiaľ ide o tento dar, je jednak v tom, aby sme svoje zdravie svojvoľným a hriešnym spôsobom nepodkopávali, ale naopak, aby sme ho všemožne upevňovali a posilňovali. • Naša zodpovednosť je aj v tom, aby sme sa usilovali aspoň trocha uľahčiť bremeno chorým a nešťastným ľuďom. • Vzorom nám – okrem iných – môže byť Albert Schweitzer. • Tešil sa železnému zdraviu, ale práve preto sa cítil zodpovedný pomáhať tým, ktorí boli v tomto ohľade menej šťastní. • Je príkladom sluhu, ktorý zverený mu talent nezakopal, ale uviedol ho do činnosti, do aktivity v záujme druhých ľudí. • Nás čaká na Božom súde otázka: Čo si urobil so svojím zdravím? • Nezničil si si ho sám? • Pomáhal si nejako chorým? • Prišiel si sa s nimi aspoň porozprávať, ak si už nemohol urobiť nič iného, aby sa necítili takí opustení?
• Podobne by sme mali uvažovať o ďalších veciach, ktoré nám Pán Boh zveril ako hodnoty, za ktoré sme zodpovední. • Patrí sem napríklad: rozumové nadanie, umelecké nadanie, hmotné hodnoty a bohatstvo, dosiahnuté spoločenské postavenie a vplyv a veľké množstvo ďalších vecí, • a to aj nenápadné, zdanlivo každodenné veci.
Podobenstvo o zverených talentoch možno vztiahnuť na najrozličnejšie veci, ktoré nám Pán Boh dal. • Ale osobitným spôsobom ho musíme vztiahnuť na Božie slovo, ktoré priniesol Pán Ježiš Kristus. • Toto slovo odovzdal širokému okruhu poslucháčov. • Odovzdal ho predovšetkým svojim učeníkom a apoštolom. • Prostredníctvom nich sa toto slovo dostalo k nám. • Aj my sme dostali slovo Božie ako hodnotu nesmiernej ceny. • Podobenstvo o talentoch nám hovorí, že toto slovo nesmieme nechať nečinne ležať, ale máme mu dovoliť pracovať a máme s ním pracovať.
• Božiemu slovu máme dovoliť pracovať predovšetkým na nás samých. • Pán Ježiš sa stretal s mnohými, ktorí jeho slovo počuli, ale nedovolili mu, aby zmenilo a obnovilo ich bytosti. • Dnes je veľmi mnoho kresťanov, ktorí teoreticky poznajú Ježišovo slovo, ale nedajú sa ním zasiahnuť, žijú si ďalej tak, akoby toto slovo nikdy neboli počuli. • To slovo je u nich nie živou mocou, ale mŕtvym materiálom. • Z toho vyplývajú vážne otázky o nás samých: • Prináša Ježišovo slovo – tento vzácny zverený talent – ovocie v mojom živote? • Tvorí zo mňa nového človeka? • Naučil som sa pod jeho vplyvom pozerať na všetko novými očami? • Viedlo a vedie ma ono k otrasnému poznaniu mojich vlastných hriechov? • Stala sa zvesť o odpustení, vyjadrená v tomto slove, pre mňa tvorivou silou? • Viedlo ma toto slovo k poslušnosti Pánu Bohu a k bázni pred ním? • Alebo sa azda aj ja podobáme zlému sluhovi, ktorý zakopal zverený talent? • To všetko sú otázky, na ktoré by si pod vplyvom podobenstva o talentoch mal dnes odpovedať každý z nás.
• Zakopať Božie slovo – ako ten sluha zakopal zverený talent – znamená ďalej: ponechať si toto slovo iba pre seba a neodovzdať ho ďalej. • Našou úlohou je nielen prijať Božie slovo a dovoliť mu, aby nás menilo a tvorilo z nás novú bytosť, nové stvorenie, • ale toto slovo, plné životodarnej sily, aj odovzdávať druhým ľuďom, ktorí ho takisto ako my naliehavo potrebujú. • Apoštol Pavel, ktorý na sebe pocítil obnovujúcu silu evanjelia, napísal: „Dlžníkom som Grékom i Negrékom“, to znamená: cítim sa povinný niesť evanjelium vzdelaným i nevzdelaným ľuďom. • Na inom mieste napísal: „Beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium.“ • Apoštolovia – podľa Skutkov apoštolov – povedali: „My nemôžeme nehovoriť, o tom, čo sme videli a počuli.“ • To všetko sú postoje, ktoré sú v súlade s postojom tých prvých dvoch sluhov.
• Obyčajne je to tak, že to prvé zanedbanie kráča ruka v ruke s tým druhým • a to prvé, správne využitie Božieho slova kráča ruka v ruke s tým druhým. • Kto nedovolí, aby Božie slovo urobilo z neho nového človeka, ten sa ani nebude usilovať odovzdávať toto slovo druhým ľuďom. • A tak sa taký človek v dvojnásobnom zmysle podobá tomu zlému sluhovi. • Kto na druhej strane dovolí, aby Božie slovo pracovalo na ňom samom, • kto sa teda pod vplyvom Božieho slova stáva novým človekom, • ten sa bude cítiť povinný odovzdať toto slovo aj druhým, lebo z vlastnej skúsenosti vie, ako veľmi ho aj druhí potrebujú. • A tak sa taký človek v dvojnásobnom zmysle podobá tým dobrým sluhom.
• Okrem tohto porovnávajúceho konštatovania si nám treba osobitne uvedomiť, že našou povinnosťou je odovzdávať ďalej Božie slovo, ktoré pre nás znamená niečo mimoriadne cenné. • Nesmieme si toto slovo nechať iba pre seba. • Treba ho odovzdať hľadajúcim ľuďom, ktorí dnes na záchranu svojho života potrebujú Pána Ježiša Krista. • Treba ho odovzdať mladej generácii, ktorej by bez tohto slova chýbalo niečo podstatné. • Toto je aj pre nás jeden dôležitý obsahový bod povinnosti pracovať so zverenými talentami.
• Podobenstvo o talentoch veľmi silno vyjadruje zodpovednosť za zverené hodnoty. • Sluhovia, ktorí verne pracovali so zverenými hodnotami, boli odmenení. • Sluha, ktorý zakopal zverený talent, stratil aj to, čo mu bolo zverené. • Táto zákonitosť sa prejavuje už aj v rámci tohto života, v terajšom čase. • Kto žije podľa Ježišovho slova a kto toto slovo odovzdáva ďalej, ten sám je na ustavičnej ceste dopredu, ten rastie. • Kto nedovolí, aby sa Božie slovo uplatňovalo v jeho vlastnom živote, a kto toto slovo nešíri okolo seba, ten duchovne krpatie, tomu je odnímané aj to, čo mu bolo dané. • Táto zákonitosť sa v plnej miere prejaví, keď sa Pán vráti, • keď sa so svojím Pánom stretneme. • Vtedy nás on zhodnotí, a to veľmi pravdivo. • Myslime často na toto stretnutie, ktoré čaká nás všetkých. • Nikto pre ním neujde. • Pripravujme sa na toto stretnutie usilovným uplatňovaním zverených Božích darov, predovšetkým Božieho slova, ale aj všetkých ostatných darov, ktoré nám dal Pán Boh.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
