V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

4. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 5, 1 - 12

Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. • Otvoril ústa a učil ich: • Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. • Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. • Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. • Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. • Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. • Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. • Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. • Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. • Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; • radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. (Matúš 5, 1 - 12)

Túžba po šťastí je medzi nami ľuďmi všeobecne rozšírená. • Ale o tom, čo je šťastie, existuje veľká rôznosť, rozdielnosť mienok. • Keby sme sa tisíc ľudí spýtali, čo pokladajú za šťastie, dostali by sme rozdielne, často aj protirečivé odpovede. • Na takýto výsledok predpokladanej ankety by niekto mohol reagovať slovami: • Veď to je celkom normálne, to sa dalo čakať; • ľudia sú rozliční, a tak aj ich názory o šťastí môžu, ba musia byť rozličné. • Keby šlo iba o rozdiely vo vedľajších veciach, mohli by sme takú odpoveď prijať. • Ale rozdiely v ponímaní šťastia sa neraz týkajú veľmi závažných vecí. • Nejde o zanedbateľný problém, lebo závažné rozdiely môžu mať ďalekosiahle dôsledky.
• Všimnime si napríklad šťastie detí. • Každý normálny rodič chce, aby jeho deti boli šťastné, a všemožne sa usiluje budovať ich šťastie. • Ak chápanie šťastia u niektorých rodičov je nesprávne, prevrátené, alebo jednostranne obmedzené, • urobia takí rodičia svoje deti nie šťastnými, ale nešťastnými, • a potom si ešte aj kladú naivnú otázku, ako sa mohlo stať, že ich starostlivosť o deti a výchova detí viedla k smutným výsledkom. • Kto buduje svoje šťastie alebo šťastie svojich blízkych na nesprávnom ponímaní šťastia, obyčajne seba a svojich dostane do nešťastia. • Preto sa treba usilovať hľadať správny pojem šťastia.
• K ponímaniu šťastia sa mnohí ľudia chcú dopracovať na základe toho, čo sa im zdá, že je šťastie, • a to bez toho, žeby sa nad týmito predstavami o šťastí kriticky zamysleli. • Alebo svoje ponímanie šťastia si tvoria na základe toho, čo za šťastie pokladá väčšina ľudí. • Lenže ani vlastné povrchné predstavy, ani rozšírená mienka väčšiny nemusí byť cestou k pravde, a spravidla ani nie je.
• Povedať, čo je skutočné šťastie pre človeka, môže len ten, kto naozaj pozná človeka, a kto pozná život omnoho dokonalejšie, než ho poznáme my, • kto vie, čo je zmysel a cieľ ľudského života, • kto pozná široký kontext, do ktorého je existencia človeka zasadená, • kto vážne ráta s tým, že úsek medzi narodením a smrťou nie je celý život človeka, ale len jeho časť, • kto si uvedomuje, že vyvrcholenie života je za hranicou tohto pozemského bytia. • Z takéhoto rozsiahleho a hlbokého poznania vychádzal Ježiš Kristus, keď hovoril na tému šťastia. • Z jeho slov môžeme prísť k záveru, že šťastím pre človeka nie je to, čo môže človek v tomto čase nahromadiť okolo seba, • ani dočasné miesto, ktoré sa mu podarí vybojovať si v spoločnosti, • ale že o skutočnom šťastí rozhoduje to, čím sa človek stáva v hĺbke svojej bytosti, čím sa stáva vo svojej duši, • lebo práve toto, a nič iné, si človek odnáša so sebou do večnosti. • Ako málo je tých, ktorí si osvojili a pre seba prijali túto základnú pravdu o ľudskom živote, • ako málo je tých, ktorí v súlade s ňou hľadajú svoje šťastie!
• V evanjeliách sú zapísané Ježišove slová, z ktorých môžeme čerpať poznanie o tom, čo je skutočné šťastie. • Predovšetkým sú to jeho blahoslavenstvá, vety, ktoré sa začínajú slovom „blahoslavený...“ • Slovo „blahoslavený“ znamená to isté, čo slovo „šťastný“, ale pri preklade je slovo „blahoslavený“ použité preto, aby sa ním odlíšilo pravé šťastie od nepravého. • V jednej kázni nie je možné vysvetliť podrobne všetky blahoslavenstvá - na to by bola potrebná celá séria kázní - a bola by veľmi užitočná. • Teraz sa na základe Ježišových blahoslavenstiev vynasnažíme len stručne naznačiť niektoré charakteristické črty toho, čo Ježiš pokladal za opravdivé šťastie pre ľudskú bytosť, pre človeka.
• Šťastný je ten, kto ako s najzákladnejšou vecou svojho života vážne ráta s Pánom Bohom. • Hovorí o tom prvé blahoslavenstvo: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ • Chudobný v duchu je človek, ktorý si uvedomuje, že je vo všetkom závislý od Pána Boha, • človek, ktorý vie, že keby bol ponechaný len sám na seba, bol by chudobný, úbohý, bezmocný, • a ktorý preto po Pánu Bohu túži, Boha hľadá, Boha miluje, Bohu za všetko ďakuje, • na Božiu vôľu sa pýta, Boha vo všetkom rešpektuje, • Boha stavia nad všetkých ostatných a nad všetko ostatné v tomto svete. • Bez tohto základného postoja k Pánu Bohu nikto nemôže dosiahnuť opravdivé šťastie. • Mnohí ľudia by proti tejto myšlienke protestovali, • ale potvrdzuje ju osobná skúsenosť tých, ktorí na svojej ceste za plnosťou života vyskúšali rozličné typy šťastia a nakoniec zakotvili pri Pánu Bohu. • Môžeme uviesť napríklad klasické slová Augustína: • Bože, stvoril si nás pre teba, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe. • Človek sa môže dopracovať k tomuto poznaniu dvojakou cestou: • Buď prijme slová Biblie o tom, čo je základom skutočného šťastia, • ako aj skúsenosti tých, ktorí sa cez mnohé sklamania a pády dopracovali k poznaniu o skutočnom šťastí, • alebo všetko toto odmietne a pustí sa do hľadania šťastia na vlastnú päsť, a po dlhom hľadaní príde k tomu istému záveru. • Ale môže sa stať, že ho ani mnohé životné skúsenosti k tomu neprivedú, • a tak sa k poznaniu skutočného šťastia a k skutočnému šťastiu nikdy nedostane. • To je pre človeka tá skutočná tragédia – väčšia tragédia ako rozličné osudové rany. • Najkratšia a najschodnejšia cesta je oddať sa do Božích rúk a prijať Pána Ježiša Krista ako spoľahlivého sprievodcu na ceste k opravdivému šťastiu. • Myslime na to, keď uvažujeme o svojom šťastí, myslime na to, keď uvažujeme o šťastí svojich detí a iných blízkych ľudí.
• Kto chce byť šťastný, musí pracovať na sebe. • Orientovanosť na Pána Boha, o ktorej hovoríme, sa musí týkať všetkých oblastí nášho života. • Preto k šťastiu bezpodmienečne patrí aj to, aby sme sa usilovali svoj život a svoju bytosť uviesť do súladu s tým, akými nás chce mať Pán Boh. • On má určitú vyhranenú predstavu o tom, ako má vyzerať naša bytosť, • a šťastie môže dosiahnuť len ten, kto sa každý deň usiluje približovať sa k tomuto cieľu. • Na túto tému hovorí blahoslavenstvo o čistom srdci: • „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ • Z týchto slov vidíme, že nezáleží iba na tom, ako sa človek správa navonok, lebo vonkajšie správanie sa dá všelijako režírovať a cenzurovať, • ale záleží hlavne na tom, aký človek je, čo človek je vo svojom vnútri, vo svojom srdci. • Pán Ježiš to zdôrazňuje na viacerých miestach evanjelií, z čoho vidíme, že to musel pokladať za veľmi dôležité. • S pokryteckým správaním, s pokryteckým pobožnostkárstvom sa skutočné šťastie nedá dosiahnuť. • O čistotu srdca treba zápasiť každý deň. • Čisté srdce je srdce čisté od egoizmu a egocentrizmu, • čisté od pýchy a sebavyvyšovania, • čisté od závisti a škodoradosti, • čisté od zhubných vášní a náruživostí. • Čisté je to srdce, ktoré odmieta všetky pokušiteľské útoky nízkych, nečistých slov a príkladov. • Kto nemá čisté srdce, nemôže byť skutočne šťastný. • Mať čisté srdce, to je nielen cesta k skutočnému šťastiu, ale to je už veľký kus skutočného šťastia.
• Z blahoslavenstiev vyplýva, že k skutočnému šťastiu patrí, aby človek vo svojom myslení o druhých, vo svojom správaní voči druhým bol určovaný láskou. • Práve z čistého srdca môže a má vyrastať čisté správanie v spoločenstve s druhými ľuďmi. • V blahoslavenstvách sa hovorí o krotkých ľuďoch - to sú tí, ktorí svoje práva nepresadzujú bezohľadne silou päste a na účet druhých. • Spomínajú sa tu milosrdní: to sú tí, ktorí majú otvorené oči pre problémy a utrpenie druhých a pomáhajú im, • a po druhé tí, ktorí sa zrieknu pomsty a sú ochotní odpustiť. • Šťastní sú podľa blahoslavenstiev ďalej tí, ktorí vo svojom srdci nosia Boží pokoj, • ktorí sa usilujú všemožne, nakoľko je na nich, žiť aj s druhými v pokoji, • a ktorí upokojujú sváry a rozbroje medzi jednotlivcami, spoločenstvami, národmi, štátmi. • Bez takýchto, z lásky vyrastajúcich postojov voči druhým nemôže byť človek šťastný. • Ale kto celému svojmu mysleniu o blížnych, celému svojmu správaniu voči blížnym dáva pečať lásky, ten je šťastný.
• V prečítaných vetách hovorí Ježiš, že toto šťastie ostáva šťastím, i keby vonkajšie okolnosti ľudského života boli nepriaznivé, • keby človek niesol rozličné utrpenia vo svojom živote, • keby človek bol prenasledovaný preto, že sa zastáva spravodlivosti, • alebo preto, že sa smelo hlási k Ježišovi Kristovi. • To sú prekvapivé, paradoxné vety, veď šťastie a utrpenie podľa bežného hodnotenia nepatria dokopy, naopak, vylučujú sa. • Ale ak sa naučíme hodnotiť veci Ježišovým spôsobom, uvedomíme si, že pre človeka je šťastím, ak pri pevnom postoji, pri nasledovaní Ježiša, vytrvá napriek nepríjemnostiam a prenasledovaniu. • Lebo práve tým sa buduje a upevňuje to, na čom skutočne záleží: jeho bytosť, jeho osobnosť, čistota srdca, bohatstvo duše.
• Jazykovým rozborom prečítaných blahoslavenstiev, do ktorého sa teraz nejdeme púšťať, sa dá ukázať, že všetko toto šťastie, o ktorom hovoríme, pochádza od Pána Boha. • Šťastie, o ktorom tu hovorí Pán Ježiš, nie je teda vecou náhody ani vecou nejakej automatickej nutnosti, ale je to dar od Pána Boha. • To má ďalekosiahle dôsledky pre hodnotu tohto šťastia. • Tým, že toto skutočné šťastie je tu predstavené ako dar od Pána Boha, je vyjadrené posolstvo, že Boh, Pán neba a zeme, nás miluje, prijíma, akceptuje, uznáva za svoje deti. • Ďalší dôležitý dôsledok spočíva v tomto: • Pozemské šťastie toho povrchného typu môže byť odcudzené, zničené, • ale šťastie ktorého darcom a garantom je sám Boh, nemôže byť odcudzené. • O tejto neodcudziteľnosti skutočného šťastia hovoria Ježišove slová v Betánii: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme“ • a Ježišove slová učeníkom: „Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť.“
• Keď sa so šťastím, o ktorom hovorí Pán Ježiš v Blahoslavenstvách, porovná šťastie toho bežného, dočasného typu, veľmi sa zníži hodnota pozemského šťastia. • Tak to spoznal napríklad apoštol Pavel, keď mu vzkriesený Kristus otvoril oči. • O tomto objavení skutočného šťastia a devalvovaní pozemského šťastia napísal doslova toto: • „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. • A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal.“ • Keď spoznal opravdivé šťastie, ako by ešte mohol túžiť po smetiach?
• Sme veľmi vďační, že nám Pán Ježiš ukázal cestu k opravdivému šťastiu. • Každý sa musí sám rozhodnúť, či prejde zo širokej cesty na túto úzku cestu.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.