V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Cyrila a Metoda – Majstra Jána Husa, Prvý list Korintským 15, 3 - 4

Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem,(Prvý list Korintským 15, 3 - 4)

● V dnešný deň si pripomíname pamiatku slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí roku 863 prišli z Byzantskej ríše, z mesta Solúnu, Tesaloniky na Veľkomoravskú ríšu ● a znamenali pre našich predkov veľký prínos aj pre náboženský aj pre kultúrny život. ● Zostavili písmo, ktorým bolo možné zachytiť jednotlivé zvuky vtedajšej reči našich predkov, ● a čo bolo mimoriadne dôležité, preložili Bibliu do staroslovenčiny. ● Pripravovali kňazov pre kňazskú a pastorálnu službu, ● vyučovali ľudí kresťanským pravdám • a oslobodzovali ich myslenie od povier, ktoré, ako je známe, sa z predchádzajúcich náboženských stupňov zachovávajú veľmi dlho. ● V materinskej reči poslucháčov zvestovali veľké pravdy Božie. ● Nám to dnes pripadá ako samozrejmé, ale nebolo to vždy samozrejmé. ● Toto je veľmi stručne povedané, za čo vďačíme týmto dvom solúnskym bratom. ● O každej stránke toho, čo vykonali, by sa dalo hovoriť podrobne. ● Dnes, pri spomienke na nich, si chceme podrobnejšie všimnúť význam jednej dôležitej skutočnosti, že totiž našim predkom umožnili počúvať a čítať slovo Božie, Bibliu, v zrozumiteľnej, materinskej reči.
● Toto je spoločný bod s dielom inej veľkej osobnosti, ktorú si pripomíname zajtra, s Majstrom Jánom Husom. ● Majster Ján Hus bol 6. júla roku 1415 upálený na hranici v Kostnici, pretože odmietol odvolať pravdu, ktorú poznal na základe Písma svätého. ● Aj on zdôrazňoval, že biblickú zvesť treba poslucháčom prinášať v materinskej reči, aby ju rozumeli, ● a on sám kázal v Betlehemskej kaplnke v Prahe po česky. ● Písmo sväté si vážil nado všetko, a pre vernosť pravde, ktorú mu Písmo sväté umožnilo poznať, obetoval aj svoj život. ● Málo bolo a je ľudí, ktorí pre pevnú, neoblomnú vernosť Božiemu slovu v Biblii boli ochotní obetovať svoj život. ● Pamiatka Majstra Jána Husa je jasný, svetlý bod, ktorého intenzita sa nezmenšuje ani po stáročiach.
● Pamiatku vierozvestov Cyrila a Metoda, pamiatku Majstra Jána Husa využívame jednak na to, aby sme za týchto ľudí Pánu Bohu úprimne poďakovali. ● Lebo osobnosti, ktoré vnášajú nové svetlo do cirkvi, do spoločnosti, do sveta, sú veľké dary od Pána Boha. ● Popri úprimnej vďake chceme uvažovať – nadväzujúc na ich úctu a vernosť Božiemu slovu – o tom, aký poklad aj my máme v Božom slove, a k čomu nás zaväzuje to, že máme Bibliu.
• Posolstvo o Pánu Bohu, správy o Ježišovi Kristovi môžeme mať preto, že toto posolstvo odovzdávala jedna generácia generácii nasledujúcej. • Niečo z tejto postupnosti je naznačené v prečítanom texte z Prvého listu Korintským. • Tam píše apoštol o tom, že on sám prijal podstatné časti kresťanského učenia a posolstva a že ich odovzdal a odovzdáva ďalej. • Takto vzniká dlhá reťaz tých, ktorí toto dôležité posolstvo prijímajú a potom ho odovzdávajú ďalej. • Človek musí najprv prijať a až potom môže odovzdať. • Človek nie je tvorcom posolstva o Pánu Bohu, o Pánu Ježišovi Kristovi, ale jeho prijímateľom. • Kto toto dôležité posolstvo prijme, ten je povinný odovzdať ho ďalej. • Lebo tu nejde o nejaké vedľajšie, nadbytočné, luxusné záležitosti, • ale ide o to, čo sa človeka bezpodmienečne týka, čo rozhoduje o jeho bytí a nebytí. • V prečítanom biblickom texte sú použité obe dôležité slová: „Odovzdal som vám, čo som aj sám prijal.“ • Do tejto dlhej reťaze prijímanie a odovzdávania patria aj Cyril a Metod. • Jeden úsek tejto reťaze si môžeme nakrátko načrtnúť: • Ježiš Kristus – jeho učeníci – prvý kresťanský zbor v Jeruzaleme – šírenie kresťanstva v bližšom a ďalšom okolí – Pavlovo stretnutie s osláveným Ježišom Kristom pri Damasku – Pavlove misijné cesty – Pavlovo pôsobenie v Tesalonike-Solúne – v Solúne cez stáročia generácia generácii odovzdáva toto posolstvo – v deviatom storočí ho prijímajú aj dvaja bratia Konštantín a Metod – dostávajú poverenie ísť na Veľkú Moravu – prekladom Písma svätého sa dôkladne pripravia na odovzdanie tohto rozhodujúceho posolstva – a v priebehu svojho pôsobenia na Veľkej Morave ho odovzdávajú.
• V dobe Majstra Jána Husa, v 14. a 15. storočí, si vážni kresťanskí myslitelia uvedomujú, že do interpretácie Písma svätého a do jeho uplatňovania v cirkvi sa dostali mnohé deformácie. • V záujme čistého odovzdávania tohto dôležitého posolstva sa múdre a odvážne osobnosti postavia na obranu jeho čistoty. • Hus je ochotný v záujme poznanej pravdy nasadiť a obetovať aj svoj život. • Dnes by sme mali premyslieť, uvedomiť si, vnútorne prežiť celú hĺbku, dosah a význam tohto rozhodného postoja zodpovednosti. • Bolo by, pravdaže, možné uviesť aj viaceré ďalšie osobnosti, ktoré sa s plnou rozhodnosťou postavili na obranu a obnovu čistého chápania a odovzdávania slova Božieho, • ale dnes sa sústreďujeme práve na tie postavy, ktorých pamiatku si pripomíname v tieto dni.
• Čo to teda je, to Božie slovo, ktorému títo ľudia venovali toľko práce, námahy, obetí? • Toto Božie slovo je každému z nás prístupné v knihe, ktorá sa volá Biblia. • Čo všetko v nej máme? • Aký význam môže mať pre náš život, aký prínos môže pre nás znamenať? • Aspoň čiastočne by sme sa chceli pokúsiť odpovedať na tieto otázky.
• Je v nej posolstvo o tom, že my ľudia nie sme dielo náhody, ale výsledok premysleného zámeru Stvoriteľa. • To má nesmierne veľký dosah pre sebapochopenie človeka. • Keby sme sa museli chápať ako produkt náhody, museli by sme pozerať na seba ako na zanedbateľný a nezmyselný prášok vo vesmíre. • Ale keď prijmeme posolstvo Biblie, že nás Stvoriteľ chcel a chce, mení sa tým radikálne naša situácia, náš status: • s radosťou si uvedomujeme, že napriek svojej priestorovej nepatrnosti máme zmysluplné miesto v obrovskom vesmíre.
• Cenné je pre nás posolstvo Biblie, že sme Bohom chcení, prijímaní, akceptovaní, • inými slovami: že nás Boh miluje absolútnou láskou, teda láskou, ktorá pochádza z neho samého. • Kto prijme pre seba toto posolstvo a žije v hlbokom presvedčení, že je obklopený Božou láskou, ponorený do Božej lásky, ten získava tým predpoklady zdravého duchovného vývoja, • predpoklady hlbokého, neotrasiteľného pokoja.
• Na základni istoty o zmysluplnosti vlastnej existencie, na základni istoty o Božej láske dá sa vybudovať pekný, ľudskej dôstojnosti zodpovedajúci životný program. • V živote jednotlivých ľudí sa realizujú všelijaké životné programy, medzi nimi aj mnoho nízkych, primitívnych, škodlivých, deštruktívnych. • Ale Boh, ktorý nás stvoril, premyslel, pravdaže, aj to, ako má vyzerať dobrý, pekný program ľudského života. • Dal nám o tom aj príslušné informácie. • Opäť ich máme v tej istej knihe, v Biblii. • Všetko, čo v nej môžeme zaradiť do rubriky s nadpisom „zákon“, • či sú to už state Božieho zákona v Mojžišových knihách, • či výroky o Božej vôli v takej Knihe prísloví alebo v Žalmoch, • či zdôraznenie jednotlivých Božích požiadaviek v knihách prorokov, • ale predovšetkým Ježišova interpretácia Božieho zákona • a výroky o konkrétnych Božích požiadavkách v ostatných biblických knihách • – to všetko sú vyjadrenia toho, aký program má mať podľa Božej vôle náš život. • Kto dňom nocou premýšľa o Božom zákone – ako to čítame v prvom žalme – • a v súlade s tým stanoví aj veľké ciele svojho života a formuje aj drobné stránky svojho každodenného života, • ten žije skutočným, autentickým životom, ktorý vedie k oprávnenému pocitu naplnenosti.
• Biblia je v jedinečnom zmysle zrkadlom, v ktorom môžeme poznávať samých seba. • Nech čítame ktorúkoľvek časť Biblie, vždy si môžeme a máme položiť otázku: Ako je to so mnou práve v tej veci, o ktorej čítam? • Tak môžeme získať dôležité poznatky o sebe, o svojom duchovnom stave. • Tak sa môžeme oslobodzovať od sebaklamov, ktorými sa tak často obklopujeme. • Jedine pravdivé poznanie o nás samých nám môže pomôcť dopredu. • A keďže Biblia môže slúžiť ako pravdivé zrkadlo o nás samých, mali by sme ju intenzívne využívať aj v tomto zmysle.
• Biblia, predovšetkým evanjeliá v Novej zmluve, sú neoceniteľným sprostredkovaním stretania s Ježišom Kristom. • Evanjeliá nám podávajú nielen informácie o jeho živote a pôsobení, ale umožňujú nám stretnúť sa s ním. • Nie síce v telesnej podobe, ako ľudia v jeho dobe, predsa však účinne, so všetkými dôsledkami jeho blízkosti, jeho vplyvu na náš život. • Pri sústredenom čítaní evanjelií a meditatívnom ponorení sa do nich môžeme prežívať jeho lásku k nám, ako prežívali ľudia v jeho dobe, • môžeme a máme vnímať jeho kritiku na pokrivené stránky nášho života, ako si ju museli vypočuť ľudia v jeho dobe, • môžeme prijímať jeho ponuku nového životného smeru, ako ju prijali ľudia, s ktorými sa priamo stretával. • Môžeme sa tam stretnúť s ním ako so zdrojom pokoja, ktorý chce žiariť a pôsobiť do našich situácií strachu a vnútornej rozorvanosti. • Môžeme prijímať jeho odpustenie, keď si sami nevieme dať rady s pocitom viny a výčitkami svedomia. • Môžeme sa zahĺbiť do toho, ako on prežíval svoje utrpenie • a súčasne si uvedomiť, že po ukrižovaní nasledovalo vzkriesenie, • a tak aj pri našich stretnutiach so smrťou prijímať ako účinné potešenie nádej večného života.
• Uviedli sme niektoré dôležité stránky toho, čo pre nás môže znamenať Biblia. • Tá Biblia, ktorú nám v zrozumiteľnej reči priniesli Cyril a Metod, • tá Biblia, o čistú interpretáciu ktorej sa tak veľmi zaslúžil Majster Ján Hus. • Spomienka na nich nás zaväzuje, aby táto kniha bola aj dnes pre nás živou knihou. • A to nie iba z mechanickej zotrvačnosti a z formálnej úcty k minulosti, • ale predovšetkým zo stanoviska hlbokého poznania, že vo svojom slove, v Biblii, nám Pán Boh daroval vždy aktuálnu, pre nás mimoriadne dôležitú knihu. • Tak by sme si pôsobenie tých veľkých osobností pripomínali nielen v ich pamätné dni, ale stopy ich pôsobenia by sme cítili aj pri každodennom stvárňovaní svojho života.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.