V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

List Jakuba 4, 13 - 17

A teraz už vy, ktorí hovoríte: • Dnes alebo zajtra vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať - • veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; • ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne; • miesto toho, aby ste hovorili: Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto alebo tamto! • teraz sa vychvaľujete v pýche! Každá takáto chvála je hriešna. A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech. (List Jakuba 4, 13 - 17)

• V staroveku sa na mnohých miestach zakladali nové mestá. • Ak sa malo mesto rozvíjať, musel sa v ňom okrem iných vecí rozvíjať obchod. • Preto zakladatelia pozývali do nových miest ľudí, o ktorých vedeli, že sú odborníkmi v obchodovaní a že majú radi obchodovanie. • Pre obchodníkov boli takéto ponuky vítané, lebo sa im tam otvárali nové trhy. • Vyberali si z takýchto ponúk, • možno si vzali mapu a rozhodovali sa, do ktorého mesta ísť, • a robili si plány do budúcnosti a odhadovali zisky, ktoré dosiahnu.
• Mnohí z nich si boli robení plánov a pri odhadovaní ziskov príliš sebaistí, • a nevenovali sa úvahám, čo všetko môže prísť do cesty ich plánom. • Práve do takejto situácie, do príliš sebaistého rátania s budúcimi úspechmi zapadajú slová nášho textu z Jakubovho listu: „Dnes alebo zajtra vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať...“
• Autor Jakubovho listu takéto slová zrejme počul viackrát, keďže sa často opakovali. • Veľmi ho pobúrili a pokladal ich za nerozumné. • Iste nemal nič proti rozumnému plánovaniu budúcej činnosti. • Proti rozumnému plánovaniu smerom do budúcnosti nemôžeme z kresťanského stanoviska nič namietať. • Človek musí mať predsa jasnú koncepciu svojej budúcej činnosti, • musí premyslieť jednotlivé kroky • a musí brať do úvahy čím viac činiteľov, podľa možnosti všetky činitele, ktoré sú spojené s jeho plánovanou činnosťou. • To platí nielen v obchodnej oblasti, ale vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti a ľudského života.
• Ale osudovou chybou je, ak sa pri plánovaní zabudne na základnú podmienku, na základný predpoklad všetkej činnosti v prítomnosti a budúcnosti. • Len ak bude človek žiť, len ak bude zdravý, bude môcť vykonať všetko, čo si zaumienil. • Lenže život človeka nie je v rukách človeka. • Život všetkých ľudí, aj život tých, ktorí si robia veľké plány do budúcnosti, je v rukách najvyššieho Pána. • Nikto z ľudí vopred nevie, kedy nastane jeho koniec.
• Ale i ak človek bude žiť a urobí všetky opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné, nemôže si zaistiť stopercentný úspech. • Veď sa môže vynoriť toľko nepredvídaných a nepredvídateľných činiteľov a situácií! • Niektoré z nich sa môžu javiť ako nečakané, náhodné prekážky. • Ale treba rátať aj s tým, že Pán Boh zámerne zmení smer našich krokov. • Biblická kniha životných pravidiel, Kniha prísloví, upozorňuje na túto možnosť, keď hovorí: „Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.“
• Zabudnúť pri plánovaní na všetko toto, • zabudnúť na najvyššieho Pána, • zabudnúť na jeho vôľu ako základnú podmienku, základný predpoklad realizovania plánov - • to je pri plánovaní veľmi hrubá chyba. • Lebo čo sa stane s plánmi, ak tá základná podmienka nie je splnená? • Vtedy všetky plány, aj tie najprecíznejšie vypracované, žalostne stroskotávajú. • Bohatý gazda v Ježišovom podobenstve si nahromadil zásoby obilia na mnoho rokov a naplánoval si roky pohodlného, pôžitkárskeho života, • ale celkom krátko nato, čo si urobil tieto veľkolepé plány, zomrel. • A z jeho plánov nič nezostalo.
• Autor Jakubovho listu veľmi naliehavo upozorňuje na krehkosť, pominuteľnosť ľudského života. • Život jednotlivého človeka je ako para, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne. • Koľko je ľudí, ktorí zomierajú v pomerne mladom veku! • Koľkí zomierajú na vrchole činnosti, uprostred čulej aktivity! • Koľko je ľudí, ktorí sú z tohto života odvolaní celkom nečakane! • Kto si robí plány do budúcnosti, mal by si uvedomiť, že sa jemu môže prihodiť to isté. • Takáto je odjakživa reálna situácia ľudského života. • Človeka, ktorý to neberie na vedomie, nazval Ježiš bláznom. • V spomenutom podobenstve o bohatom gazdovi sú slová: • „Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba, a čo si pripravil, komu to zostane?“
• Toto všetko sú tvrdé slová a nejedného človeka by mohli znechutiť a priviesť k tomu, že si povie: • Keď sa veci tak majú, radšej na budúcnosť nejdem vôbec myslieť a budem žiť zo dňa na deň. • To by však bolo veľké nepochopenie prečítaných slov. • Autor listu nemá ani najmenej v úmysle priviesť ľudí k takejto nečinnosti. • Ide mu len o to, aby človek ku každému svojmu plánu, malému či veľkému, doložil dôležité slová: • „Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto alebo tamto."
• Niekto to môže pokladať za formalitu. • Lenže formalitou to nesmie byť. • S týmito slovami má byť pri každom plánovaní spojená myšlienka: • Pri uskutočňovaní týchto svojich plánov som plne závislý od Pána Boha. • S týmito slovami „Ak Pán bude chcieť...“ sa spája celkom iná myšlienková atmosféra plánovania a uskutočňovania plánov. • Veriaci človek má robiť a realizovať svoje plány v stálom vedomí závislosti od Boha.
• Ani tým nie je daná záruka, že sa všetky naše plány uskutočnia. • Pán Boh nás môže kedykoľvek odvolať, aj ak s touto možnosťou rátame • – veď v onej vete „Ak Pán bude chcieť...“ práve túto myšlienku vyslovujeme a s takouto možnosťou rátame. • Nemali by sme sa cítiť prekvapení, zaskočení, sklamaní, ak sa niečo také prihodí. • Aj uprostred najaktívnejšej činnosti by sme vždy mali byť pripravení na to, že nás Boh môže kedykoľvek odvolať.
• Dôležité je uvedomiť si, že vo vete „Ak Pán bude chcieť ...“ je vyjadrené ešte niečo viac. • Kto povie a opakuje túto vetu, ten dáva najavo, že pri všetkých svojich podujatiach ráta s Pánom Bohom. • Cíti, že pri jeho podujatiach je na neho stále upretý Boží pohľad. • Pri uskutočňovaní plánov bude rešpektovať Božie prikázania. • Za svoje úspechy bude ďakovať Pánu Bohu. • V tých istých slovách je vyjadrená aj bezhraničná dôvera, že z Božích rúk nás nemôže nikto a nič vytrhnúť, • a to ani smrť, ani nečakaná smrť. • Keď nás Pán Boh vo svojom slove pred niečím varuje, vždy nám namiesto toho ponúka niečo dobré, cenné, pozitívne.
• Všimneme si záverečnú vetu textu: „A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ • Pri prvom počutí sa zdá, že táto veta nejako nepasuje do celého kontextu. • Na jednej strane je pravda, že táto veta má aj dôležitú všeobecnú platnosť, • ale aj v súvislosti nášho textu má veľmi dobré miesto. • Ide o to, že tí obchodníci teoreticky veľmi dobre vedeli o svojej závislosti od Boha – veď šlo o Židov, Jakubových súkmeňovcov. • Ale toto poznanie nechali kdesi v teoretickej oblasti, • a v oblasti svojho praktického života, praktického plánovania nebrali ho vážne do úvahy. • Teoreticky vedeli, ako sa treba aj v tejto situácii správať, ale prakticky toto poznanie neuplatňovali. • Preto sa na nich veľmi dobre hodia slová: „A tak kto vie dobre činiť a nečiní, hriech má.“ • Toto však platí nielen o tých niekdajších židovských obchodníkoch, • ale platí to aj dnes o všetkých, ktorí si robia plány a neberú pritom do úvahy svoju totálnu závislosť od Boha.
• Môžeme sa pýtať: Ako je možné, že teoreticky toto poznanie mali, ale nebrali ho vážne na vedomie, neuplatňovali ho? • Mohlo to mať a dnes to môže mať prinajmenšom dve príčiny. • Jednou príčinou je snaha držať svoj život vo vlastných rukách. • Myšlienka závislosti od Pána Boha je mnohým ľuďom nepríjemná, a tak ju prakticky radšej ignorujú, • hoci vedia o pominuteľnosti a krehkosti ľudského života • a hoci možno boli informovaní o náboženskej myšlienke, že človek je vo všetkom od Boha závislý. • Takýto postoj sa však rovná hriechu proti prvému Božiemu prikázaniu, lebo pri tomto postoji sa človek sám chce stať bohom svojho života. • A to je takisto priestupok proti prikázaniu „Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ • V tom má zmysel Jakubova veta: „Kto vie dobre činiť a nečiní, hriech má.“
• Druhým dôvodom ignorovania závislosti od Pána Boha môže byť toto: • Pri robení plánov človeku ide o to, aby jeho zisky boli čo najväčšie. • Ale pri dosahovaní čo najväčších ziskov neraz sú prekážkou Božie etické prikázania. • V záujme čím väčších ziskov sa človek v nejednom prípade dopúšťa klamstva, podvodu, krádeže, defraudácie. • To všetko je prestupovanie Božích prikázaní. • A tak človek stojí neraz pred voľbou: Rešpektovať Božie prikázania a uskromniť sa • alebo sa upriamiť na čo najväčšie zisky a dosahovať ich aj za cenu prestupovania Božích prikázaní. • Preto sa človek – neraz sa nám zdá, že celkom podvedome – rozhoduje takpovediac „pozabudnúť“ na Pána Boha, aby mu myšlienka na jeho prikázania neprekážala v ceste za vytýčeným cieľom. • Aj tu majú platnosť slová nášho textu: „Kto vie dobre činiť a nečiní, hriech má.“
• Slová z nášho textu „Ak Pán bude chcieť“ sú také dôležité, že dostali osobitné pomenovanie. • Nazývajú sa „jakubovskou podmienkou“, po latinsky "Conditio Iacobea“. • Jakubovská podmienka, „Ak Pán bude chcieť“, mala by sa stať pevnou a stálou súčasťou nášho myslenia. • Pri všetkom, čo plánujeme do budúcnosti, v ekonomickej, vedeckej, umeleckej, spoločenskej, ale aj čisto osobnej oblasti, • pri všetkom tom by sme si mali povedať alebo pomyslieť „Ak Pán bude chcieť“. • Tým by sa postupom času upevňoval v nás pocit, že sme vo všetkom závislí od Boha. • Mali by sme sa naučiť pozerať na túto závislosť nie s odporom, • ale byť vďační za to, že sme závislí od dobrého, múdreho, láskavého nebeského Otca. • Mali by sme s vďačnosťou, s poďakovaním prijímať všetky úspechy, všetko dobré, čo nám dáva, • mali by sme pri všetkom svojom konaní čím viac rešpektovať jeho etické prikázania. • Vzdorovať Bohu - to nikdy neviedlo k ničomu dobrému, • ale s pochopením, radosťou a vďačnosťou prijať jeho vedenie nášho života - to vedie k pokoju a skutočnému šťastiu.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.