3. nedeľa po Sv. Trojici, Skutky 14, 8 - 20
I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil. • Ten počúval Pavla, keď hovoril. • Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie, povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! • I vyskočil a chodil. • Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám. • Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom. • Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať. • Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali: • Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich, • ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, • hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. • Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali. • Prišli však Židia z Antiochie a Ikónie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel. • Ale (Pavel), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby. (Skutky 14, 8 - 20)
• V Skutkoch apoštolov sú opísané tri misijné cesty apoštola Pavla. • Je veľmi zaujímavé a poučné čítať si príslušné odseky a sledovať trasy týchto ciest na mape. • Jednotlivé príbehy nám umožňujú vidieť, do akých situácií – aj po stránke spoločenskej, aj po stránke duchovnej a náboženskej – sa Pavel so svojimi spolupracovníkmi dostával, • čo bolo obsahom jeho misijnej zvesti • a ako na jednotlivé situácie reagoval.
• Dnes sme si prečítali príbeh z prvej misijnej cesty, ktorý sa odohral v maloázijskom meste Lystra. • Toto mesto sa nachádzalo v južnej časti dnešného Turecka, nejakých 70 km od pobrežia Stredozemného mora. • Mocou Ježiša Krista uzdravil tam Pavel človeka, ktorý bol chromý od narodenia. • Vyvolalo to pochopiteľne veľký úžas u prítomných a veľkú radosť uzdraveného a jeho príbuzných a priateľov. • Stručné slová: „I vyskočil a chodil“ nám umožňujú predstaviť si túto scénu celkom názorne.
• Prítomní si túto mimoriadnu udalosť vysvetľovali na základe svojich náboženských predstáv. • Tu máme pred sebou príklad toho, že jednotlivé, najmä dôležité udalosti vo svojom živote a živote blízkych ľudí si človek okrem iných spôsobov môže interpretovať na základe svojej náboženskej viery. • O ľuďoch v Lystre čítame v texte: „Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám. • Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom.“ • Treba nám vedieť, že podľa vtedajších a tamojších náboženských predstáv bol Jupiter najvyšší, hlavný boh, • a Hermesovi pripisovali okrem iných úloh funkciu posla a hovorcu bohov. • V texte sme ďalej čítali, že sa kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, hneď ujal svojej funkcie a apoštolom chcel priniesť obeť, aká sa prináša pohanským, v tomto prípade takým vznešeným božským bytostiam. • Priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať
• Vidíme z toho, že obyvatelia Lystry boli zbožní, ale bola to pohanská zbožnosť. • Nad ich počínaním by sme sa mohli pousmiať, ale apoštolom nebolo na smiech. • Videli v tom veľmi vážnu a nebezpečnú záležitosť, • a aj my musíme na to pozerať rovnakým spôsobom. • Pavlovi a Barnabášovi chvíľu trvalo, kým si uvedomili, o čo tu ide. • Lebo tí ľudia vyjadrili úžas vo svojej materinskej lykaonskej reči. • Zrejme to apoštolom musel niekto preložiť do vtedajšej svetovej reči, do gréčtiny. • Keď si Pavel a Barnabáš uvedomili, o čo ide, zhrozili sa. • Na znak rozhorčenia si roztrhli šaty, to znamená nadrapili spodný okraj svojho rúcha. • To bol všeobecne známy spôsob, ako sa vyjadrovalo v tom čase rozhorčenie. • Potom vynaložili veľa úsilia, aby zabránili aj tomu pohanskému kňazovi aj ostatným ľuďom vykonať zamýšľaný akt obetovania privedených býkov, • a aby zabránili tým ľuďom uctievať ich, apoštolov, ako bohov. • Text hovorí, že sa im iba horko-ťažko podarilo upokojiť tých ľudí, aby im prekazili vykonať zamýšľaný akt obetovania.
• Apoštolovia vedeli, že keby boli prijali tieto prejavy zbožňujúcej úcty, boli by sa dopustili veľkého hriechu. • Veľký rešpekt voči prvému Božiemu prikázaniu im jasne ukázal, ako sa majú zachovať, • a dal im aj dosť sily na to, aby vydržali v pevnom postoji. • Z ich hnevu a rozhorčenia môžeme vyčítať, ako pevne bolo prvé Božie prikázanie zakotvené v ich srdciach. • To aj nás vedie k sebaskúmajúcej otázke, aké miesto má prvé Božie prikázanie v našich srdciach, • a k otázke, či mu dovolíme, aby každý deň a v každej situácii určovalo naše postoje a reagovanie, • aby nám ukazovalo, čo si smieme dovoliť, a čo musíme za každú cenu odmietnuť.
• Mnohí ľudia, keby sa boli nachádzali v situácii týchto apoštolov, by boli podľahli tomuto pokušeniu. • Lebo je to pokušenie veľmi lákavé. • V opise prvotného hriechu v Prvej knihe Mojžišovej, hovorí had, ktorý zvádza Evu a Adama, že ak si vezmú ovocie zo zakázaného stromu, budú ako Boh. • V tom je vyjadrené a obsiahnuté nesmierne hlboké poznanie ľudského vnútra. • V srdciach mnohých ľudí je dodnes v rozličných formách a s rozličnou silou zapísaná táto túžba. • A keď sa naskytne taká príležitosť, aká sa naskytla v Lystre Pavlovi a Barnabášovi, mnohí ju radi využijú.
• Krátko pred naším textom, Skutkoch apoštolov v 12. kapitole, sa hovorí o jednom Herodesovi, že prijal oslavu ľudí, keď mu zástupy privolávali oslavné, zbožstvujúce slová: „To je hlas boží a nie ľudský.“ • Tam sa zároveň hovorí aj to tom, aký trest ho stihol za to, že prijal toto božské oslavovanie. • Božie mlyny melú niekedy pomaly, ale niekedy aj veľmi rýchlo. • V tomto prípade prišla Božia odpoveď okamžite. • V spomenutom odseku čítame: „A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu, a – žraný červami – vypustil dušu.“ • Tento Herodes je typický prípad mnohých, ktorí sa správajú podobným spôsobom. • Môžu to byť ľudia na trónoch diktátorov, tyranov, ale aj na rozličných nižších a menších trónoch. • S radosťou prijímajú božské pocty, ktoré sa im ponúkajú, • ba neraz o ne aj zápasia, vynucujú si ich. • Božie sankcie, trest, pád – nemusia prísť vždy tak rýchlo ako u spomenutého Herodesa, ale raz určite prídu v každom jednom prípade.
• Preskúmajme svoje srdce, spýtajme sa sami seba, ako sa my správame, ako zmýšľame v tejto veci. • Nemusíme priamo hovoriť, že chceme byť ako Boh, • nemusíme používať náboženskú terminológiu, • ale ak sa voči druhým správame ako boh – a to je možné za najrozličnejších okolností každodenného života – vždy ide o tú istú vec. • Aj príklad Herodesa, aj dnešný text ukazuje, že je to veľký hriech, • a zároveň, že je to pre samotného človeka, ktorý sa tak správa, veľmi nebezpečné.
• K misionárskej múdrosti apoštolov patrilo, že spoznali, v čom je boľavý, nebezpečný bod v živote ľudí, ktorým sa prihovárali, • a že práve na tento bod sústredili zvesť evanjelia. • Od pohanskej služby bohom ich chceli previesť k službe jedinému pravému Bohu. • V náboženskom, duchovnom vývoji týchto ľudí to bol nesmierne veľký krok dopredu, nahor. • Táto misijná zásada je veľmi dôležitá. • Keď chceme priniesť niekomu evanjelium Pána Ježiša Krista, mali by sme sa usilovať čím skôr objaviť, čo je boľavým bodom, čo je nevyriešeným problémom príslušného človeka, • a zvesť evanjelia by sme mali potom formulovať tak, aby evanjelium mohlo byť vnímané ako odpoveď na túto záležitosť.
• Práve toto robí apoštol v našom texte. • Nadväzuje na to, ako sa Pán Boh už dovtedy prejavoval v ich živote, i keď oni o tom nevedeli. • Hovorí, že svet, v ktorom sa pohybujú, v ktorom žijú, nevznikol náhodou a nevznikol sám od seba, ale je premysleným dielom Stvoriteľa, • a to napriek tomu, že im to dovtedy neprišlo na myseľ. • Dážď a úrody zeme – to je každoročne sa opakujúce dobrodenie toho istého Boha Stvoriteľa, i keď na to nemysleli. • Nadväzuje teda na niečo, čo Pán Boh v ich živote robil a robí. • O každom jednom človeku môžeme a musíme povedať, že každý nosí na sebe a na udalostiach svojho života stopy a dôsledky Božieho pôsobenia. • Boh pôsobí nezávisle od toho, či si to ľudia uvedomujú alebo nie. • Je toľko Božieho pôsobenia vo svete a v ľudských životoch, ktoré má charakter inkognito. • Stopy, vplyvy, účinky Božieho pôsobenia nesú na sebe aj tí, ktorí v Pána Boha neveria, • Pán Boh aj tým dáva slnko a dážď, • aj tých obsýpa darmi svojej prírody, • aj tých v mnohých situáciách chráni. • Predovšetkým vo svojom vlastnom živote by sme mali objavovať stopy Božieho pôsobenia, pri ktorých sme si zatiaľ jasne neuvedomovali, že pochádzajú od Pána Boha. • Tak by sme sa omnoho lepšie pripravili na to, aby sme boli schopní pomáhať aj druhým objavovať Božie pôsobenie v ich životoch – ako to robí apoštol vo svojej zvesti v Lystre.
• Toto je východiskový bod, za ktorým v misijnej zvesti vždy nasledovalo pokračovanie. • Nech sa už zvesť apoštolov začala na ktoromkoľvek bode, vždy vyústila do jednej a tej istej témy: do zvesti o Ježišovi Kristovi. • V nej dával apoštol ľuďom najavo, že im Pán Boh prejavuje lásku nielen svojím obdivuhodným stvoriteľským dielom, • ale aj tým, čo sa odohralo v celom diele, utrpení, smrti, vzkriesení Ježiša Krista. • Otváral im oči nielen pre poznanie Boha, ale aj pre pravdivé poznanie ich vlastných ľudských bytostí, • pre pravdivé poznanie ich situácie pred Pánom Bohom. • Otváral im oči pre poznanie zodpovednosti pred nebeským Otcom, • pre poznanie vlastných hriechov, • vzbudzoval v nich túžbu po odpustení a po novom živote. • Ukazoval zároveň, že odpoveďou na tieto opravdivé túžby je dielo Ježiša Krista. • Apoštol mohol pritom hovoriť jednak o Ježišovom pôsobení, ako ho poznáme z evanjelií, • ale cenné bolo, že mohol hovoriť aj na základe svojej osobnej skúsenosti, ktorú mal s Ježišom Kristom, • na základe toho, aký veľký zachraňujúci a tvorivý zásah urobil Ježiš Kristus do jeho života. • Zo znenia nášho textu nedokážeme odhadnúť, koľko z tohto posolstva si dokázali ľudia v Lystre pri tejto prvej príležitosti osvojiť. • Ale jasné je, že semeno bolo zasiate. • Platí o ňom známe Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi a štvorakej pôde. • Neskôr, na druhej misijnej ceste, ponavštevoval Pavel cirkevné zbory, ktoré vznikli jeho pôsobením v priebehu prvej misijnej cesty. • Vedel totiž – hovoríme jeho vlastnými slovami – že semeno treba nielen zasiať, ale aj polievať. • Vo svojej misijnej práci sa riadil touto zásadou.
• Výzvy, ktoré sa dajú formulovať na základe prečítaného textu, majú večne aktuálnu platnosť: • Je to predovšetkým výzva na absolútne rešpektovanie prvého Božieho prikázania: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ • Výzva objavovať, čo všetko Pán Boh vykonal a koná v našom živote. • Pomáhať druhým objavovať stopy Božieho pôsobenia v ich živote. • Ďakovať za vrcholný akt Božej zachraňujúcej a tvorivej lásky a milosti v diele Ježiša Krista. • Zachovať si celoživotný sústredený túžobný pohľad na cieľ vo večnosti, ku ktorému aj nás chce náš nebeský Otec priviesť.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
