2. nedeľa po Svätej Trojici, Ev. podľa Matúša 10, 34 - 39
Ježiš Kristus povedal: • Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; • nepriniesol som mier, ale meč. • Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. • A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. • Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, • a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. • A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. • Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Ev. podľa Matúša 10, 34 - 39)
• Tieto slová pôsobia pri prvom počutí tak, akoby cieľom Ježišovho pôsobenia na zemi bolo vyvolávať nepokoj medzi priateľmi a v rodinách. • Mnohých tieto slová prekvapujú a kladú si otázku, prečo to Ježiš povedal a ako to myslel. • Odpovieme hneď: Ježišovým zámerom určite nebolo, aby medzi ľudí vnášal nepokoj, svár, roztržky, • naopak on veľmi zdôrazňoval význam pokoja a prinášal pokoj. • Na neho sa vzťahuje jedna starozmluvná predpoveď, ktorá obsahuje titul „Knieža pokoja“.
• Pán Ježiš veľmi prízvukoval dôležitosť pokoja. • Svojím nasledovníkom ponúkol pokoj slovami: • „Pokoj vám zanechávam. Svoj pokoj vám dávam. Nie ako svet dáva; vám ja dávam. Nech sa vám srdce nermúti a nestrachuje.“ • Keď sa po svojom vzkriesení stretol s učeníkmi, pozdravil ich slovami: „Pokoj vám“. • Medzi skutočne šťastných zaradil tých, ktorí tvoria pokoj: • „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať.“ • Keďže v Ježišovom myslení a posolstve nebolo vnútorné protirečenie, nemôžu jeho vysokému hodnoteniu pokoja protirečiť ani jeho slová, ktoré sme prečítali na začiatku. • A ani neprotirečia.
• Ich zmysel pochopíme, keď si uvedomíme, že ľudia zaujímajú voči Ježišovmu evanjeliu rozličné, neraz veľmi rozdielne stanoviská. • Niektorí ho prijímajú s celým srdcom, • iní ho odmietajú tiež s celým srdcom. • Tí, ktorí ho prijímajú, by chceli aj ostatných priviesť k tomu, aby Ježišovo posolstvo prijali, • tí ktorí ho odmietli, chcú aj tých, čo prijali, odviesť od prijatia a od viery v Pána Ježiša. • Ak sa takí dvaja stretnú v kruhu priateľov alebo v rodine, vedie to neraz k napätiu, • a to je práve to napätie a rozbroje, ktoré tu opisuje Ježiš.
• Dajú sa tieto napätia obísť? • Dajú sa nejako odstrániť? • Dali by sa, keby ustúpil jeden alebo druhý. • Iste by bolo pekné, keby sa z rodín, ktoré sú v tejto veci rozpoltené, stali rodiny, v ktorých všetci členovia s jedným srdcom a jednou mysľou nasledujú a oslavujú Pána Boha, Pána Ježiša Krista. • Kdekoľvek vidíme, že sa tak stane, musíme mať z toho veľkú radosť, • lebo podľa slov evanjelia je v nebi veľká radosť z každého človeka, ktorý nájde cestu k Pánu Bohu. • Ale i keď je to veľmi želateľné, skutočnosť je iná. • Rozdielne stanoviská v mnohých prípadoch ostávajú, napätia ostávajú.
• Ešte sa pamätáme na to, že v tejto veci boli napätia nielen v rámci rodín, ale v rámci celého štátu, celej spoločnosti. • Existoval tlak, aj ideologický, aj mocenský, donucovací, keď sa od ľudí žiadalo, aby sa rozišli s náboženstvom. • V tejto situácii sa nachádzali mnohí a museli sa nejakým spôsobom rozhodnúť. • Politické zriadenie sa síce odvtedy zmenilo, ale situácie, v ktorých je človek nútený rozhodovať sa v tejto veci, sa v rozličných obmenách vyskytujú aj dnes. • Také situácie sa môžu vyskytnúť v rámci rodín, v kruhu priateľov a známych. • Jedným nátlakovým nástrojom je napríklad výsmech, keď nám s postojom zdanlivej nadradenosti povedia: A ty ešte veríš v Boha? • Ty ešte čítaš Bibliu? • Či si neuvedomuješ, aký si s tým zaostalý? • To je situácia, v ktorej sa človek musí nejako rozhodnúť.
• Nejde pritom len o formálne priznanie sa alebo zrieknutie sa viery v Pána Boha, v Pána Ježiša Krista. • Viera sa totiž prejavuje nielen ústnym stanoviskom, ale prejavuje sa celým spôsobom správania, • etickými postojmi v najrozličnejších situáciách života. • Človek by napríklad mohol dosiahnuť v hmotnej oblasti viac, keby nerešpektoval Božie prikázania, keby sa bez zábran dopúšťal podvodov. • Ak Božie prikázania do dôsledkov rešpektuje, ak sa podľa nich rozhoduje, môže sa dočkať výsmechu, • alebo niekedy môže dôjsť k napätiam v rodine.
• Na jednom seniorálnom stretnutí mládeže - bolo to pred viacerými rokmi, - kde bolo možné klásť po prednáške anonymné písomné otázky, • prišla zo strany jedného mladého človeka otázka: • Ako sa mám zachovať, keď ma rodičia nútia, aby som šiel niečo ukradnúť? • Mladý človek, ktorý uveril v Pána Boha, ktorý sa usiluje žiť podľa Božích prikázaní, dostáva sa takto do konfliktu: Koho mám poslúchnuť? • Má azda poslúchnuť rodičov, i keď mu kážu urobiť niečo, čo je v zrejmom rozpore s Božími prikázaniami?, • alebo i proti ich vôli rešpektovať Božie prikázania? •• Alebo sa môže napríklad stať, že keď sa ohlási neželaná návšteva, žiada rodič od dieťaťa, aby povedalo, že otec či mama nie sú doma. • Zdanlivo drobná, neškodná lož, ale v skutočnosti hrozný precedens, keďže týmto spôsobom sa dieťa od rodičovskej autority prakticky dozvedá, že v nepríjemných situáciách je možné klamať. • A ak si dieťa už obľúbilo Ježiša Krista • a rešpektuje jeho slová, že naše áno má byť naozaj áno a naše nie má byť naozaj nie • a ak v dôsledku toho odmietne klamať, hoci to od neho žiadajú, • hneď je oheň na streche.
• Len mimochodom upozorníme na to, že rodičia, ktorí kážu deťom kradnúť, alebo klamať, a dokonca ich k tomu nútia, • dopúšťajú sa hrozného výchovného zločinu voči deťom. • Zlé ovocie takej výchovy budú žať oni a žiaľ aj ich deti, • a to v súlade so slovami apoštola: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“
• Podobných situácií, do ktorých sa dostávajú nielen deti a mládež, ale aj dospelí, môže byť v rozličných obmenách mnoho. • Takéto situácie má v prečítaných slovách Pán Ježiš na mysli, • a v tomto zmysle nám treba tieto slová aj rozumieť. • Kto v situácii napätia, vnútorného konfliktu v otázke vernosti Pánu Ježišovi dá prednosť niekomu inému, hoci najbližšiemu človeku, nie je hoden Ježiša Krista. • Ježiš celkom jednoznačne a rozhodne žiada, aby človek v podobnom položení dal prednosť jemu.
• Ale vieme dobre, čo to znamená, aké to má následky. • Kto sa rozhodne dať v podobných situáciách prednosť Ježišovi Kristovi, • kto sa aj napriek kritike a výsmechu prizná k viere v neho, • kto bude pri každom rozhodovaní rešpektovať jeho etické požiadavky, • ten musí byť pripravený na bremeno kritiky, výčitiek, vyhrážok, výsmechu, nevýhod, prenasledovania. • Počítal Ježiš s týmto bremenom, keď od svojich nasledovníkov žiadal, keď aj od nás žiada takýto pevný postoj? • Určite počítal, čo vidíme z toho, že v spojitosti s touto jasnou a jednoznačnou požiadavkou povedal aj slová o nesení kríža. • Kto chce naozaj nasledovať Ježiša Krista, ten by sa mal pripraviť na znášanie všetkých následkov, ktoré sú s tým spojené.
• Niekomu by sa mohlo zdať, že je to fanatická požiadavka, ktorá neberie dosť vážne do úvahy reálny život, • že je to idealizmus, ktorý má veľmi ďaleko od skutočnosti. • Na to musíme odpovedať, že takéto hodnotenie vychádza z veľmi obmedzeného pohľadu. • Z pohľadu, ktorý vidí iba maličký výsek skutočnosti, maličký výsek momentálnej prítomnosti, a aj to veľmi povrchným spôsobom. • Pán Ježiš vidí celok, jeho poznanie je veľmi nadradené, • a z tohto vysokého stanoviska ukazuje, prečo je správne práve to, čo on požaduje od svojich nasledovníkov.
• Keby sa človek v situáciách napätia, ktoré sme pred chvíľou opísali, rozhodol odísť od Ježiša kvôli tomu, aby si zaistil priazeň, pochvalu, hmotné a spoločenské výhody, • mal by sa v povrchnom zmysle za nejaký krátky čas dobre. • Lenže to by bolo šťastie klamlivé a povrchné • a okrem toho časovo veľmi obmedzené. • Otázkou krátkeho času je, kedy sa takéto šťastie pominie - • o tom nás učí každodenná skúsenosť, i keď si to neradi pripúšťame do vedomia. • Šťastie sa pominie, a čo nám potom zostane? • Len tragické vedomie, že kedysi, keď sme mali urobiť jedno z vážnych rozhodnutí života, sme sa rozhodli celkom prevrátene. • Ak sa rozhodneme pre tú širokú cestu, pre falošný pokoj a rozličné výhody • a ak kvôli tomu všetkému odmietneme Ježiša Krista, • odmietame jedinú cestu k skutočnému, plnému, trvalému, skutočne šťastnému životu.
• Ak na druhej strane zostaneme verne pri Pánu Ježišovi i za cenu znášania rozličného utrpenia, ktoré je s tým spojené, • budeme v jeho blízkosti i pod bremenom utrpenia vnútorne rásť. • A tak, hoci sa nám bude zdať, že v tých vonkajších veciach niečo alebo aj mnoho strácame, • v skutočnosti získame veľa, pokiaľ ide o naše duchovné bytie. • To je zmysel zdanlivo záhadných Ježišových slov v našom texte: • „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.“ • Práve vtedy, keď človek trpí pre Ježiša, keď znáša výsmech, prenasledovanie v akejkoľvek forme, práve vtedy, práve skrze toto utrpenie rastie. • Vonkajší pozorovatelia to nevidia, svet to nevidí. • K Božím metódam patrí, že pod rúškom poníženia, pokorenia rodí sa niečo naozaj nové, vzácne. • To nové, čo sa rodí týmto spôsobom, nie je plytké, ale hlboké, • nie je to nafúkaná bublina, ale veľké vnútorné bohatstvo, • nie je to pominuteľné, ale napriek všeobecnej pominuteľnosti si to zachováva trvalú platnosť.
• My všetci sme už iste boli v mnohých situáciách, ktoré sa podobali tým, čo opísal Pán Ježiš v našom texte.• Zahľaďme sa kriticky do svojej minulosti a pripomeňme si, ako sme sa v nich rozhodli. • Za všetky nesprávne rozhodnutia nám treba v zmysle prečítaných Ježišových slov robiť pokánie. • Ak na druhej strane môžeme konštatovať, že sme sa v mnohých situáciách rozhodli zotrvať pri Pánu Ježišovi, • ak sme sa nebáli k nemu priznať napriek výsmechu a prenasledovaniu, • máme mu za čo ďakovať. • A prosme ho, aby nám dal silu, aby sme mohli pri ňom vytrvať až do konca.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
