V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Svätej Trojici, Nedeľa rodiny, 2 Tim 1, 3 - 5

Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim v šľapajach predkov, • keď sa neprestajne rozpomínam na teba v modlitbách, vo dne aj v noci • a pripomínajúc si tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby som bol naplnený radosťou, • pripomínajúc si tvoju nepokryteckú vieru, • ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide • a v tvojej matke Eunike, • ale presvedčený som, že aj v tebe. (2 Tim 1, 3 - 5)

• Tu sa hovorí o troch generáciách v jednej rodine: o starej mame, o mame a o ich synovi či vnukovi Timoteovi. • Môžeme to rozšíriť a povedať: o starých rodičoch, rodičoch, deťoch respektíve vnúčatách.
• Život v rodinách sa z generácie na generáciu mení, niečo, čo je už zastaralé, sa opúšťa a objavuje sa niečo nové. • Dnes sú tieto generačné zmeny omnoho rýchlejšie a prudkejšie ako v minulosti. • Nejdeme rozoberať, čím všetkým sú tieto rýchle zmeny podmienené a spôsobené. • Musíme si uvedomiť, že okrem dobrých vecí, ktoré generačné zmeny prinášajú, je v nich obsiahnuté aj určité nebezpečenstvo.
• Mohlo by sa stať a skutočne sa stáva, že v rámci procesu zmien sa opúšťa nielen to, čo sa prežilo, • ale že sa opúšťajú aj cenné duchovné a morálne hodnoty, namiesto ktorých sa nenašla a možno ani neexistuje primeraná náhrada. • To sa vzťahuje aj na jednotlivého človeka, aj na spoločenstvá, v ktorých človek žije – teda aj na rodinu.
• Napriek všetkým zmenám, cez ktoré prechádza jednotlivec, cez ktoré prechádzajú spoločenstvá, je nevyhnutné, aby zostali zachované určité charakteristické znaky, ktoré patria k ich podstate, ktoré tvoria ich identitu. • Keby sa nezachovala kontinuita, postupnosť podstatných znakov, ich trvalosť, stabilita, hrozilo by jednotlivcovi, hrozilo by rodine, že sa zmenia natoľko, že prestanú byť samými sebou. • To by bol nebezpečný rozklad, deštrukcia, skaza.
• Rodina Timotea, ktorému je adresovaný list, z ktorého je náš text, tento trvalý stabilný bod má. • Autor listu konštatuje, že viera prebývala v Timoteovej starej matke Loide, v jeho matke Eunike a prebýva aj v ňom, Timoteovi. • Viera v Pána Boha so všetkými dôsledkami, ktoré z nej vyplývajú, je spájajúcim článkom spomenutých troch generácií, a určite aj mnohých ďalších.
• S vďačnosťou myslíme na typ kresťanských rodín, ktorý mnohí poznáme z vlastnej skúsenosti, • totiž na rodiny, v ktorých sa viera v Pána Boha odovzdávala z generácie na generáciu. • Život viery sa pestoval spoločnou návštevou služieb Božích, • domácimi pobožnosťami so spevom, modlitbami, čítaním Biblie. • Život viery neostával obmedzený len na tieto špecificky náboženské úkony, ale zo stanoviska viery sa formoval každodenný život, • zo stanoviska viery a zodpovednosti pred Pánom Bohom sa formovali pravidlá mravného života. • Zo stanoviska viery sa pristupovalo aj k radostným udalostiam v rodine a takisto aj k utrpeniu. • Za radostné udalosti ďakovali rodiny Pánu Bohu, lebo vedeli, že od neho pochádzajú všetky dobré dary. • V ťažkostiach a utrpení prosili o jeho pomoc a silu znášať utrpenie, lebo vedeli, že aj vtedy sú v Božích rukách. • V takejto atmosfére celkom prirodzene vyrastali deti a osvojovali si taký istý spôsob života.
• Toto je vykreslené veľmi ideálne. • Pravdaže vieme, že aj v kresťanských rodinách existovali tienisté stránky, vznikali napätia a dochádzalo k prestupovaniu Božích prikázaní. • Ale vždy bolo prítomné jasné vedomie, že sa vtedy dialo niečo nesprávne, a žila túžba po náprave, po odpustení, po novom začiatku. • Pri tom všetkom ostávala zachovaná orientácia na Pána Boha.
• Nie všetky rodiny, ktoré sa hlásili formálne ku kresťanstvu, žili takýmto intenzívnym náboženským životom. • Ale rodiny, v ktorých bola viera v Pána Boha živou, usmerňujúcou silou a zdrojom viery – takéto rodiny naozaj existovali • a určite mnohí z nás máme tieto skúsenosti v rodinách, v ktorých sme vyrástli, • a ďakujeme za ne Pánu Bohu, • a ďakujeme za ne svojim rodičom a starým rodičom. • Aj dnes také rodiny existujú – a za ne sa takisto patrí Pánu Bohu poďakovať.
• Ale dnes nielenže je takých rodín menej, • ale existujú aj rozkladné tendencie, ktoré tvrdia, že manželstvo ako základ rodiny a rodina toho typu, akú sme zdedili od predchádzajúcich generácií, že to je už vraj zastaralé a že treba hľadať niečo nové. • Toto je veľmi nebezpečná tendencia, lebo búra to, čo sa osvedčilo a neposkytuje rovnocennú náhradu, alternatívu. • O nijakom lepšom spôsobe spolužitia než je pevná, stabilná rodina, nevieme. • Ako kresťania vychádzame z Biblie, ktorá predpokladá pekný rodinný život ako Bohom chcené základné spoločenstvo ľudí.
• Ale do úvahy prichádzajú aj ďalšie argumenty. • Každý normálny človek chce, aby z detí vyrástli pevné, duševne i duchovne bohaté osobnosti. • Kto toto nechce, kto túto východiskovú tézu ignoruje, je nenormálny, nebezpečne nenormálny. • Keď prijmeme túto zásadu, že z detí majú vyrásť pevné, pokojné, stabilné, duchovne bohaté osobnosti, kladieme si otázku, aká je najlepšia cesta k tomuto cieľu. • Odpoveď je jednoznačná: Je to duševne a duchovne zdravá, kompletná rodina, v ktorej sa o výchovu a vedenie dieťaťa zodpovedne starajú otec a mama. • Všetko iné je polovičaté, nedostatočné.
• Uvedomíme si to najjasnejšie, keď si predstavíme, ako trpia deti, ktoré žijú v rozbitých, rozvrátených rodinách, • deti, ktoré sú z viny niektorého z rodičov polosiroty alebo siroty žijúcich rodičov. • Také deti subjektívne strašne trpia, • a takéto detstvo a mladosť zanecháva trvalé stopy na ich charaktere, s ktorými sa potom len ťažko vyrovnávajú. • Keď ich porovnáme s deťmi, ktoré sa tešia z harmonického domova a z lásky oboch rodičov, vidíme, že rozdiel je ohromný.
• Rodičia, ktorí privedú dieťa na svet, stávajú sa – obidvaja – od chvíle počatia zodpovední za dieťa, zodpovední pred Pánom Bohom Stvoriteľom. • Čaká ich prísna Božia otázka: Čo ste urobili s dieťaťom, ktoré ste priviedli na svet? • Wilhelm Busch – polohumorne, ale súčasne veľmi vážne – formuloval vetu: „Vater werden ist nicht schwer, Vater sein dagegen sehr.“ • Stať sa otcom nie je ťažké, ale riadne ťažké je byť otcom, byť otcom a fungovať ako zodpovedný otec za roky a desaťročia. • To sa samozrejme vzťahuje rovnako i na matku. • Rodina je to najlepšie, optimálne prostredie, v ktorom sa dá urobiť zadosť tejto zodpovednosti.
• Niečo o charakteristike kresťanskej rodiny sme si už povedali. • Všimneme si osobitne význam dobrej kresťanskej rodiny pre dieťa a jeho duševný a duchovný rast. • Dobrá rodina je miesto, kde sa dieťa po prvý raz stretáva s láskou. • Je to predovšetkým materinská a otcovská láska, ktorá je priamo genetickým, stvoriteľským vystrojením rodičov, stvoriteľským opatrením.
• Okrem toho si kresťanskí rodičia a starí rodičia vo viere uvedomujú, že sú Pánom Bohom milovaní. • Žijú z tejto lásky, lebo aj dospelý človek potrebuje mať istotu, že je akceptovaný a milovaný absolútnou láskou. • Okrem spontánnej rodičovskej lásky majú kresťanskí rodičia a starí rodičia svojim deťom a vnúčatám sprostredkovať istotu, že aj ony sú Pánom Bohom takto absolútne milované a akceptované. • To má pre stabilitu duševného a duchovného života človeka neopísateľne vysoký význam.
• Takto každodenne za dlhý čas detstva a mladosti zakusovaná, prežívaná láska je pre dieťa a mladého človeka tou najopravdivejšou školou lásky. • Len kto je skutočne milovaný čistou láskou, naučí sa aj sám milovať čistou láskou. • Len keď dieťa vidí na príklade svojich rodičov, ako sa oni vo svojom manželstve majú radi, odnesie si od nich pre svoje budúce manželstvo taký istý vzorec lásky. • Deti, ktoré opravdivú lásku v rodine nezažili a vzor pekného manželského života svojich rodičov nevideli, • budú mať ťažšiu cestu, ak sa vo svojom manželstve budú chcieť dopracovať k peknému spolužitiu v láske. • Ako si kresťanské rodiny majú odovzdávať z generácie na generáciu štafetu viery v Pána Boha, • tak si z generácie na generáciu majú odovzdávať aj štafetu lásky, ktorej originálnym zdrojom je takisto Pán Boh. • Toto je jeden z mnohých bodov, na ktorom sa jasne ukazuje, aká dôležitá je rodina. • Na tomto poznaní absolútne nič nemení skutočnosť, že žijeme v 21. storočí s búrlivo postupujúcimi vedeckými, technickými, spoločenskými zmenami.
• Vzájomná láska všetkých členov rodiny je predpokladom rešpektovania ľudskej dôstojnosti všetkých členov rodiny. • V nás ľuďoch existujú choré snahy egoistického povyšovania seba a ponižovania druhých. • Egoizmus a egocentrizmus je zapísaný v našom srdci, o ktorom Pán Ježiš povedal, že práve to, čo vychádza zo srdca, poškvrňuje človeka. • Ale tieto nezdravé a škodlivé tendencie sa majú rozbíjať na pevných hradbách prijímanej a požadovanej lásky. • V každom členovi rodiny treba vidieť Božie dieťa a podľa toho sa k nemu aj správať. • To sa musí prejaviť vo všetkých vzťahoch a realizácii kontaktov v rodine. • Voľba slov, spôsob reči, spôsob správania, komunikovania – všetko to má mať na sebe pečať rešpektovania dôstojnosti všetkých členov rodiny – najmenších detí takisto ako starých rodičov vo vysokom veku.
• Zodpovednosť rodičov za deti má mnoho stránok. • Okrem iného si treba vypestovať vzťah dôvery, aby sme ako rodičia mohli sledovať, aké vplyvy sa dostávajú do zorného poľa dieťaťa. • Dnes je to omnoho ťažšia úloha, lebo dnes je tých vplyvov neporovnateľne viac ako v minulosti, • prístup k nim je ľahučký, • schopnosť detí využívať elektroniku je taká veľká, že sa my dospelí môžeme od nich učiť. • Medzi vplyvmi, ktoré sa cez médiá dostávajú k deťom, sú aj dobré, ale medzi nimi je aj veľké množstvo zlých, nebezpečných a veľmi nebezpečných. • Len tam, kde je vypestovaný vzťah dôvery medzi rodičmi a deťmi, • môžu sa rodičia a deti o týchto vplyvoch pokojne porozprávať • a aj pokojne, ale presvedčivo varovať deti pred tým, čo im môže veľmi uškodiť a spôsobiť rany na duši.
• Pán Ježiš povedal krátko pred svojou smrťou: „Otče, z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ • Chcel tým povedať, že pre svojich učeníkov, ktorých chápal ako ľudí zverených mu nebeským Otcom, urobil všetko potrebné, aby z nich vyrástli pevné, duchovne bohaté osobnosti. • My by sme boli šťastní, keby sme mohli pri bilancovaní svojho života povedať: • Nebeský Otče, ďakujem ti, že si mi dával múdrosť a silu, aby som pre svoje deti a ostatných ľudí, ktorých si mi dal za blízkych, mohol urobiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby sa z nich stali opravdiví, v teba veriaci, teba rešpektujúci ľudia. • Prosíme Pána Boha, aby nám v tom pomáhal.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.