V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. nedeľa po Svätej po Trojici, Marek 9, 42

Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. (Marek 9, 42)

Existuje prostredie zdravé a existuje prostredie plné škodlivín a choroboplodných zárodkov. Dnes je táto skutočnosť každému veľmi dobre známa. Každý vie, aké dôležité sú problémy ekológie a hygieny. V medicíne sa požiadavky hygieny stali samozrejmosťou. Každý sa má chrániť, nakoľko sa to len dá, aby sa nenakazil, a zároveň dávať pozor, aby on sám nenakazil druhých. Základné požiadavky hygieny sú deťom vštepované od malička. V prostredí, kde sa rešpektujú pravidlá hygieny, je omnoho menej chorôb než v prostredí, kde sa ľudia pravidlami hygieny neriadia. Z toho názorne vyplýva veľká dôležitosť hygieny.
Omnoho menej sa vie o tom, aká je dôležitá duchovná a etická hygiena. Človek je ohrozený nielen chorobami tela, ale aj chorobami ducha, chorobami, ktorými je ohrozená mravnosť, chorobami osobnosti. Nie je ťažké uviesť príklady takých chorôb: egoizmus, maskovaný aj otvorene agresívny, zločiny najrozličnejšieho druhu, individuálny zločin a organizovaný zločin, krádeže malých rozmerov, krádeže obrovských rozmerov, vandalizmus, poškodzovanie života a ničenie života, vášne, ktorými človek ničí seba a kazí život druhým, často tým najbližším: alkoholizmus, drogová závislosť, gamblérstvo, ohováranie, klamanie, podvádzanie, smilstvo a cudzoložstvo, rozbíjanie manželstiev vlastných alebo cudzích, a tak ďalej. Pri tomto všetkom ide nie o maličkosti, ale o javy, ktoré znamenajú úplné pokrivenie, deformovanie, a tak krajné ohrozenie osobnosti, a súčasne o javy, ktoré sú vážnym spoločenským problémom, javy, ktoré priamo ohrozujú spoločnosť.
Kde sa tieto chorobné javy berú? Vo veľkej miere ich môžeme odvodiť od duchovnej nákazy, duchovnej infekcie. Predstavme si dieťa alebo mladého človeka, ktorému rodičia nezaistili zdravé duchovné prostredie, takže sa v atmosfére rodiny necíti skutočne doma. Ak také dieťa či mladý človek nemá skutočný domov vo vlastnej rodine, hľadá si domov inde. Nájde si spoločnosť kamarátov. Spoločnosť kamarátov môže byť dobrá, a kiežby takých bolo čím viac, ale môže to byť aj zlá spoločnosť, a žiaľ, takýchto zlých kamarátskych spoločností býva mnoho. Od kamarátov v takej spoločnosti odkuká mladý človek zlé príklady, zlé slová, a ak nemá v sebe duchovné obranné látky, dostáva sa na zlú cestu. Ak takýto pobyt v zlej spoločnosti trvá dlho, duchovná choroba sa rozmáha, kriví sa charakter takého človeka a pre spoločnosť vznikajú z toho ťažko riešiteľné problémy. Nielen od seberovných, ale aj od dospelých sa deti a mladí ľudia učia zlým príkladom a zlým slovám. Príčin, pod vplyvom ktorých sa krivia, deformujú charaktery detí a mladých ľudí, je samozrejme viac než len zlé príklady a zvody, ale tieto nepochybne patria medzi veľmi zhubné činitele pri vývoji mladých ľudí.
Na tomto pozadí pochopíme, o akej dôležitej téme hovorí Pán Ježiš v prečítaných slovách: „Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora.“ Zmysel týchto slov je jasný: Ježiš upozorňuje, aká veľká je zodpovednosť každého, kto akýmkoľvek spôsobom sprostredkuje dieťaťu alebo mladému človeku duchovnú nákazu, a tak ho privedie na zlé cesty. Duchovná nákaza - to môže byť zlé slovo, zlý príklad alebo priame navádzanie na niečo zlého. Kto takto privedie druhého človeka na zlé cesty, toho podľa Ježišových slov čaká Boží trest, a to ťažký trest.
Pri týchto Ježišových slovách musíme myslieť na veľkú zodpovednosť tých, ktorí deti a mládež s diabolskou zámernosťou a systematickosťou odvádzali a aj dnes odvádzajú od viery v Pána Boha, od viery v Pána Ježiša Krista. Vieme, v akých širokých rozmeroch sa to v uplynulých desaťročiach dialo. Následky toho sú dnes, aj po uplynutí dlhšieho času, veľmi bolestne viditeľné a citeľné.
Osobitným problémom je otázka, koľko pokušiteľského zvádzania sa nachádza v niektorých programoch televízie a iných médií. Keby sme jeden týždeň alebo jeden mesiac monitorovali tieto programy so stálou kritickou otázkou: Čo z tohto môže byť duchovnou a mravnou infekciou pre deti a mladých ľudí?, výsledok by bol určite alarmujúci. Rodičia by mali venovať omnoho viac pozornosti tomu, akým duchovným pokrmom z televízie, internetu a iných médií sa ich deti živia. Len ak sa medzi rodičmi a deťmi vytvorí vzťah plnej dôvery, dokážu rodičia vstúpiť do tohto sveta detí a mladých ľudí a rozumne viesť deti k tomu, aby si vedeli kriticky a správne vyberať z ponúkaných programov, aby mali múdrosť a silu odmietnuť všetko, čo ich môže po duchovnej a mravnej stránke ohroziť, aby objavili krásu a hodnotu v programoch, ktoré ponúkajú príklady peknej ľudskosti a čistého života.
Keď máme na mysli rozličné zlé vplyvy, ktoré na človeka doliehajú zo všetkých strán, uvedomujeme si, že žijeme v prostredí, ktoré je z duchovného a mravného hľadiska infekčné. V oblasti medicíny je vstup do infekčného prostredia zakázaný. V oblasti duchovnej a mravnej sa v infekčnom prostredí pohybujeme bez akýchkoľvek zábran. Výsledky spravidla nedajú na seba dlho čakať. V sebe a v deťoch by sme mali vybudovať citlivú takpovediac diagnostickú schopnosť spoznávania duchovne infekčného prostredia a vybudovať zároveň vnútorné zábrany s obsahom: Pozor, infekčné prostredie, vstup zakázaný!
Ježišove slová, ktoré sme prečítali, nás vedú nielen k tomu, aby sme si z tohto hľadiska všímali prostredie, v ktorom sa pohybujú naše deti a mladí ľudia, ale vyzývajú nás aj na to, aby sa každý z nás pozrel kriticky sám na seba a položil si otázku, akým vplyvom pôsobil a pôsobí na svoje okolie, predovšetkým, akým vplyvom pôsobíme na deti a mládež. Nemali by sme sa uspokojiť s povrchnou paušálnou odpoveďou, že veď predsa nikomu nedávame nijaké pohoršenie, nijaký zvod k zlému. Nejedno slovo, nejeden spôsob správania, ktorý sa nám javí ako neškodný, nemusí byť v skutočnosti tak celkom neškodný. Preto nám treba skúmať samých seba, a to najlepšie vo svetle Božieho slova.
Máme aj inú starosť: Ako ochrániť svoje deti pred duchovnou nákazou? Nemôžeme ich predsa zatvoriť do skleníka a vytvoriť pre ne umelé duchovne hygienické prostredie. Skôr alebo neskôr sa tak či tak stretnú s duchovne zamoreným prostredím, skôr alebo neskôr budú sa aj na nich snažiť pôsobiť zvody k zlému. Treba ich pripraviť aj na tieto stretnutia, treba sa postarať, aby voči zlým vplyvom, voči duchovnej nákaze boli odolné, imúnne. Ako to môžeme dosiahnuť? Predovšetkým sa treba postarať a neprestajne starať o to, aby sa v rodine cítili skutočne doma, aby v rodine bolo vytvorené pokojné ovzdušie, ovzdušie dôvery. S tým súvisí, že príklady, ktoré na deti pôsobia v rodine, by mali byť skutočne duchovne bohaté a duchovne hygienické. Kresťanská sebadisciplína by nás mala viesť k tomu, aby sme hovorili len slová, za ktoré by sme sa nemuseli hanbiť pred verejnosťou. Nikdy by sme nemali klamať, ani vo veľkých, ale ani v zdanlivo bezvýznamných veciach. Vo všetkom by sme sa mali riadiť zásadami spravodlivosti a lásky. Mali by sme sa vynasnažiť postaviť deťom pred oči ako normu skvelý príklad Pána Ježiša Krista, ktorý ostal dokonale čistý, hoci sa pohyboval uprostred nečistoty.
Prvé dojmy dieťaťa v živote majú rozhodujúci význam. Príklady hovorenia a správania, ktoré deti získajú v rodine, povyšujú automaticky na kritickú normu svojho hodnotenia a správania. Podľa toho, uprostred čoho žili a žijú v rodine, budú deti hodnotiť všetky slová a všetky druhy správania, s ktorými sa stretávajú. Preto nesmierne záleží na tom, ako sú deti vystrojené na tejto štartovacej ploche, ktorou je rodina. Musíme si uvedomiť, že aj tu a predovšetkým tu platia Ježišove slová z nášho textu: „Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora.“
Pán Ježiš nepokladal za beznádejné ani prípady tých ľudí, ktorí podľahli duchovnej nákaze a dali sa na cestu krikľavých hriechov. Pokladal ich síce za chorých, ale seba pokladal za ich lekára a skutočne bol ich lekárom a podnes je lekárom všetkých, ktorí upadli do duchovných chorôb a túžia po uzdravení. Povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“ Toto je krásna kapitola Ježišovho pôsobenia. Mali by sme sa podrobne oboznámiť s jeho sústavnou premyslenou pomocou nešťastným hriešnikom, ktorí sa sami nedokázali vymaniť zo svojich nebezpečných životných koľají. Ale dnes v stredobode našej pozornosti je ochrana pred duchovnou nákazou. Lebo Pán Ježiš ako múdry lekár pokladal za dôležité predchádzať duchovnej nákaze a duchovnému ochoreniu. Existuje predsa krásna možnosť pozitívneho, budujúceho, tvorivého pôsobenia na deti, na mladých ľudí. Ježišove slová nás na to vyzývajú. V pojme duchovnej hygieny sú obsiahnuté dve veci: Chrániť seba a chrániť druhých pred duchovnou nákazou, byť sám imúnny voči duchovnej infekcii a nespôsobovať duchovnú nákazu vo svojom prostredí. Súčasne je potrebné vkladať pozitívne, dobré duchovné impulzy, popudy do svojho prostredia. Vieme, že v našom prostredí existuje množstvo zlých impulzov, zlých popudov. Osobnou záležitosťou každého kresťana by malo byť, aby dobrými popudmi prispel čím viac k vyváženiu a podľa možnosti preváženiu toho množstva zlých popudov. Nariekanie a bedákanie nepomôže, ale pomôcť môže vyžarovanie dobrého životného príkladu do svojho prostredia. Možno ten okruh vyžarovania nebude veľmi veľký, ale keby sa všetci alebo aspoň mnohí kresťania spojili do tejto veľkej práce, muselo by sa to nejako prejaviť jednak v samotnej cirkvi ale vplyv toho by sa prejavil aj v ostatnej spoločnosti. A na to sme aj my povolaní, aby sme okolo seba šírili dobré svetlo. Poznáme predsa Ježišove slová: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je v nebesiach.“

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.