Jer 23, 16 - 29
Takto vraví Hospodin mocností: Nepočúvajte slová prorokov, ktorí vám prorokujú a balamutia vás. Vidinu vlastnej mysle zvestujú, a nie to, čo je z úst Hospodinových. Stále hovoria tým, ktorí pohŕdajú slovom Hospodinovým: Budete mať pokoj! A každému, kto chodí so zatvrdnutým srdcom, hovoria: Nepríde na vás pohroma! Veď kto stál v rade Hospodinovej, aby videl a počul Jeho slovo, kto dával pozor na Jeho slovo a začul ho? Hľa, strhla sa povíchrica Hospodinova plná hnevu, a búrka vírivá znesie sa na hlavu vinníkov. Neodvráti sa hnev Hospodinov, kým nesplní a nevykoná úmysly svojho srdca. V posledné dni jasne pochopíte! Neposlal som týchto prorokov, oni však utekajú; neprehovoril som k nim, oni však prorokujú. A keby boli stáli v mojej rade, zvestovali by moje slová môjmu ľudu, odvrátili by ich od zlej cesty a od ich zlých skutkov. Či som ja Bohom zblízka - znie výrok Hospodinov - a nie aj Bohom zďaleka? Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? - znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? - znie výrok Hospodinov. Počul som, ako si povrávajú proroci, ktorí v mojom mene prorokujú lož: Mal som sen, mal som sen! Dokedy to bude v srdci prorokov, ktorí prorokujú lož a klam vlastného srdca, ktorí zamýšľajú u môjho ľudu do zabudnutia priviesť moje meno svojimi snami, ktorí si navzájom rozprávajú, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baala? Prorok, ktorý má sen, rozpráva sen, ale ktorý má moje slovo, verne hovorí moje slovo. Čo má slama spoločné so zrnom? - znie výrok Hospodinov. Či nie je moje slovo ako oheň - znie výrok Hospodinov - a ako kladivo, ktoré rozráža skalu? (Jer 23, 16 - 29)
V dávnom Izraeli existovali proroci prinajmenšom dvojakého druhu. Na jednej strane to boli proroci, ktorí boli do prorockej služby povolaní Hospodinom. Niektorí z nich sa zdráhali prijať toto poverenie, lebo si boli vedomí, aké ťažkosti budú s tým spojené, a báli sa, či zvládnu prorocké povolanie. Jeremiáš, z ktorého knihy je náš text, patril medzi nich. Na začiatku knihy sa hovorí o tom, ako sa vyhováral, že je mladý, ale nakoniec, na Hospodinovo naliehanie prijal prorockú službu. Konal ju verne, ale aj tá miera prenasledovania a utrpenia, ktoré musel znášať ako prorok, bola veľká.
Existovali - a to práve aj v Jeremiášovej dobe - aj iní proroci, proroci, ktorí neboli Hospodinom povolaní do prorockej služby, a ktorí prorockú činnosť predsa vykonávali. V prečítanom odseku z knihy proroka Jeremiáša sa hovorí o nich, a to veľmi kritickým spôsobom. Kriticky sa o nich hovorí jednak preto, že si osvojili prorocké postavenie sami od seba - boli to samozvaní proroci. Ale Hospodin ich Jeremiášovými ústami kritizuje hlavne pre obsah ich posolstva. Chceli by sme si všimnúť obe tieto veci.
Najprv sa pozrieme na motívy falošných prorokov: ako sa vôbec dostali k tomu, že sa ujali prorockej činnosti? Mohli by to byť aj podvodníci, ktorí si boli vedomí, že konajú na vlastnú päsť, a že tým chceli niečo získať pre seba. Možno im šlo o získanie popularity, a preto svoju tzv. prorockú zvesť prispôsobovali želaniam svojim a želaniam ľudu, aby ich ľudia chválili, prijímali a možno aj odmeňovali.
Ale je celkom možné, že aj oni sami boli subjektívne presvedčení, že ich do prorockej služby posiela Hospodin. V takom prípade oni sami žili v sebaklame. Mysleli si, že ich posiela Pán Boh, ale v skutočnosti ich On neposlal. Mysleli si, že to, čo hovoria ľuďom, je Božie slovo, ale v skutočnosti to nebolo Božie slovo. Mysleli si, že vo svojich snoch dostávajú Božie posolstvo, ale v skutočnosti to nebolo Božie posolstvo. Z toho vidíme, že človek môže byť subjektívne, vo svojej mysli, presvedčený, že k nemu hovorí Boh, a že to nemusí byť v každom prípade pravda.
Toto nebezpečenstvo je aj dnes akútne. Aj dnes sú ľudia, ktorí tvrdia: Pán mi povedal toto a toto. Vždy si musíme položiť kritickú otázku: Je naozaj pravda, že im to Pán povedal? Či to nie sú len ich myšlienky, ktoré oni vo vlastnom sebaklame vydávajú za Božie myšlienky? Človek by mal byť veľmi kritický voči svojmu subjektívnemu presvedčeniu, že myšlienky, ktoré pokladá za Božie vnuknutie, sú skutočne myšlienky od Boha. Upadnúť do takéhoto sebaklamu nie je nevinné poblúdenie, ale je to hriech pred Pánom Bohom, lebo pozadím tohto postoja býva egocentrické tiskanie seba samého do popredia. Zodpovednosť sa ešte zväčšuje, keď človek takéto myšlienky prednáša druhým ako posolstvo Božie, hoci to nie je posolstvo Božie. Lebo človek vtedy už zavádza nielen seba samého, ale aj mnohých iných ľudí.
Tu sa nachádzame pred určitou ťažkosťou. Ako rozlíšiť, či ide o sebaklam alebo o Božie poslanie a Božie posolstvo? Veľkou pomocou pri tomto probléme je pohľad na obsah posolstva takýchto ľudí. Prorok Jeremiáš, obdarený od Hospodina jasným pohľadom, videl, že národ sa v dôsledku svojich hriechov nachádza pred katastrofou, ktorá je už veľmi blízko. Naproti tomu falošní proroci ubezpečovali: Všetko je v najlepšom poriadku, je pokoj a bude pokoj. Veľmi výstižne je to vyjadrené v našom texte: „Stále hovoria tým, ktorí pohŕdajú slovom Hospodinovým: Budete mať pokoj. A každému, kto chodí so zatvrdnutým srdcom, hovoria: Nepríde na vás pohroma.“ To boli nezodpovedné a pre izraelský národ nebezpečné slová. Veď kto by po takomto uisťovaní, upokojovaní bral ešte vážne výzvu na pokánie? Takéto ubezpečujúce slová k pokániu nikoho neprivedú. A bez radikálneho pokánia – tak zdôrazňoval pravý, Hospodinom povolaný prorok Jeremiáš – príde na národ katastrofa. Tu máme teda pred sebou jeden dôležitý poznávací a rozlišovací znak. Proroci skutočne poslaní Hospodinom začínajú svoju zvesť volaním k pokániu. Tak to vidíme u Izaiáša, u Jeremiáša, u Jonáša ako aj u ostatných skutočných prorokov, tak to vidíme u Jána Krstiteľa, ba aj u samotného Ježiša Krista: Aj Krstiteľovo aj Ježišovo verejné účinkovanie sa začína slovami: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“
Zvesť o pokoji, odpustení, záchrane a novom začiatku nachádzame síce aj u pravých prorokov, ale dôležité je vidieť, v akej súvislosti. Až keď v tvrdej Božej škole prešiel izraelský národ k poznaniu svojho hriechu, svojej viny, až keď sa dal priviesť k pokániu, až potom zaznieva radostná zvesť. Falošní proroci však túto potešujúcu zvesť prinášali bez tohto dôležitého predpokladu, bez naliehavej výzvy na pokánie.
My vieme dnes viac, než čo mohol vedieť Jeremiáš vo svojej dobe. Medzitým sa totiž odohralo to veľké, veľkorysé dielo Božej záchrany skrze Božieho Syna Ježiša Krista. Jeho vykupiteľská, zmierujúca obeť je predpokladom zvesti skutočného pokoja v tom najhlbšom a najplnšom zmysle.
My sa však ešte vraciame k varovaniu pred falošnými prorokmi. Lebo prečítaný text je určený jednak falošným prorokom, aby sa spamätali, aby si uvedomili, akého hriechu sa dopúšťajú, ale súčasne je to varovanie pre celý národ, aby sa mal na pozore pred falošnými prorokmi. Podobne pred falošnými prorokmi varoval aj sám Ježiš Kristus: „Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich.“ Okrem toho kritéria, ktoré sme odvodili z Jeremiášovho textu, máme tu teda ďalšie dôležité kritérium na hodnotenie nielen prorokov, ale všetkých zvestovateľov Božieho slova: Pozrieť sa na ich život, všimnúť si, či Božie slovo, ktoré zvestujú, ich samých nejako pozitívne ovplyvnilo a ovplyvňuje, či účinok zvestovaného slova vidno na ich každodennom živote, na ich správaní, na ich rozhodnutiach. Božie slovo totiž, ak je skutočne počuté a prijaté, nikdy neostáva neúčinné, ale vždy pôsobí, a to silne pôsobí. Krásne a mocne je to vyjadrené v našom texte: „Či nie je moje slovo ako oheň? - znie výrok Hospodinov - a ako kladivo, ktoré rozráža skalu?“
Dôležitým meradlom na hodnotenie všetkého, čo k nám prichádza s nárokom, že je to Božie slovo, je samotné Písmo sväté, Biblia. Ale tu situácia nie je taká celkom jednoduchá. Biblia je veľmi obsažná, bohatá kniha s veľmi pestrým obsahom. Biblia sa nám meradlom a kritériom prednášaného posolstva môže stať len za predpokladu, že ju veľmi dobre poznáme. Bez dôkladného poznania celkového ducha Písma svätého hrozí nebezpečenstvo, že sa zo súvislosti budú vytrhovať jednotlivé slová, že sa budú všelijako prekrúcať, že sa im bude dávať význam, ktorý im je ďaleký alebo aj celkom cudzí. Čím lepšie, hlbšie a presnejšie vnikneme do posolstva Biblie, tým väčšiu istotu budeme mať pri stretnutí s rozličnými posolstvami a mienkami. Toto je jeden z vážnych dôvodov, ktorý by nás mal viesť k pravidelnému čítaniu, ba intenzívnemu študovaniu Písma svätého.
Z celého tohto textu dýcha na nás nesmierna vážnosť Božieho slova a veľká zodpovednosť každého, kto Božie slovo zvestuje. Je to slovo živého Boha, mocného Boha. On sleduje, ako sa jeho slovo vo svete zvestuje, a nenechá bez trestu a bez následkov nikoho, kto jeho slovo prekrúca a falšuje. Je to slovo, ktoré aj dnes kritizuje, karhá, napomína, vedie k pokániu, ktoré na druhej strane prináša radostnú zvesť o Božej láske. Ale nikdy by nemalo dôjsť k tomu, aby táto milosť vyzerala ako lacná milosť – ako to bolo u tých falošných prorokov. Treba vždy vidieť situáciu človeka alebo spoločenstva, ktorému je Božie slovo hovorené. Tento prístup vidno najkrajšie vo zvesti Ježiša Krista. Pyšným hriešnikom hovoril prísne slová kritiky, na druhej strane zúfalcom prinášal posolstvo o Božej láske. Vždy mu šlo o to, aby rozrazil tvrdý kameň pýchy alebo tvrdý kameň zúfalstva a priniesol nový život. V záujme nového života sú kritizovaní falošní proroci, v záujme nového života posiela Hospodin svojich pravých prorokov, v záujme nového života prišiel na svet Pán Ježiš Kristus. Novému životu má slúžiť každé naše stretnutie s Božím slovom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
