V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. nedeľa po Veľkej noci, Ján 8, 21 - 30

Potom im zase hovoril: Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť. I povedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť? On im odpovedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, umriete v hriechoch. Povedali Mu teda: Kto si Ty? Ježiš im odpovedal: Som to, čo vám od počiatku aj hovorím! Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu. Ale nerozumeli, že im hovoril o Otcovi. Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil. A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu. Keď takto hovoril, mnohí uverili v Neho. (Ján 8, 21 - 30)

Raz požiadal Ježiša Krista jeden človek, aby mu pomohol riešiť otázku dedičstva medzi ním a jeho bratom. Chcel využiť Ježišovu autoritu, aby pomocou nej dosiahol u svojho brata, čo sa mu inak nedarilo dosiahnuť. Zastávame v prekvapení nad tým, na čo všetko chceli a chcú ľudia využívať Ježiša, na čo všetko chceli a chcú využívať náboženstvo. Ježiš túto požiadavku rázne odmietol. Tomu človeku povedal: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliča medzi vami?“ Súčasne využil túto príležitosť na zásadné poučenie, ktoré má všeobecnú platnosť. Okolostojacim povedal: „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku.“ Toto varovanie zdôraznil známym podobenstvom o bohatom gazdovi, ktorý mal veľkú úrodu, takže zbúral staré stodoly, postavil si väčšie uložil do nich svoje imanie a myslel si, že má zaistený život na dlhé roky. Neuvedomil si, že každú chvíľu môže prísť smrť, ktorá spochybní jeho falošnú istotu. Takto odôvodnil Ježiš svoje odmietavé stanovisko voči žiadosti onoho človeka.
Naznačil tým zároveň, že keď sa už majetkové problémy medzi ľuďmi musia riešiť, nesmú sa riešiť zo stanoviska lakomstva, ziskuchtivosti, ale podľa iných pravidiel. Zdôraznil tým predovšetkým, že On, Ježiš, prišiel na svet nie kvôli riešeniu týchto problémov, ale kvôli problémom omnoho závažnejším. Prišiel, aby vniesol svetlo a priniesol pomoc do rozhodujúcej otázky ľudského bytia. Otázka života a smrti je na vrchole všetkých otázok. Táto otázka je oblasťou jeho pôsobenia. Každodenné problémy prichádzajú a odchádzajú. Ale otázka života a smrti je otázka vždy prítomná a všadeprítomná a má rovnakú vážnosť pre ľudí vo všetkých dobách, pre všetky generácie. Ježiš Kristus, jeho zvesť a dielo, má pre nás vrcholnú dôležitosť rovnako ako pre generáciu, uprostred ktorej pôsobil vo svojich pozemských dňoch.
Každý človek sa blíži k svojej biologickej smrti. O tom Ježiš samozrejme vedel, a chápal to ako niečo, čo je dané. Naznačuje však, že jestvujú rozličné typy zomierania. Keď v texte hovorí: „zomriete vo svojich hriechoch“, chce varovať pred jedným negatívnym, priamo tragickým typom zomierania. Naznačuje zároveň, že od životného postoja človeka závisí, k akému druhu zomierania sa človek približuje. Biologická stránka smrti je napriek jestvujúcim rozdielnostiam u všetkých ľudí v podstate podobná. Ale pod týmto viditeľným povrchom sa skrývajú dva rozličné typy zomierania. Jeden zomiera s istotou zmierenia s Bohom a s istotou odpustenia, iný zomiera s výčitkami svedomia, pocitom neodpustenej viny a strachom. Jeden napriek občasným pokleskom vidí pri svojom zomieraní, že svoj život s Božou pomocou predsa len naplnil pekným obsahom, iný si s hrôzou uvedomuje, že napáchal veľké množstvo zla a vo svojich stopách zanechal mnoho sĺz a bolesti. Jeden vidí vo chvíli zomierania otvorenú náruč Spasiteľovu, iný s nevýslovným strachom hľadí do prázdnoty.
O veci vôbec nerozhoduje, v akom prostredí človek zomiera, aký pohreb mu vystroja, ako bude upravený jeho hrob. Lazár z podobenstva zomrel opustený, možno na smetisku boháčovho domu, a prišiel do neba, do lona Abrahámovho. Boháč zomrel v parádnej izbe, obklopený najväčšou možnou opaterou, mal parádny pohreb, o ktorom sa dlho hovorilo. Ale čo z toho všetkého, keď po prekročení hraníc prišiel do pekelných múk?
Keď Ježiš hovorí „zomriete vo svojich hriechoch“, myslí na ten druhý, tragický typ smrti. Hrozné výčitky svedomia, pred ktorými sa nedá ujsť, pocit, že čas života bol premárnený, strach, pre ktorý niet utíšenia, zúfalstvo, na ktoré nieto lieku, jediný hrozný pohľad do ničivej prázdnoty. To nie je vymyslená rozprávka, to skutočne existuje a je to hrozné.
Prečo tak málo myslíme na smrť? Prečo si tak málo uvedomujeme, že existuje dvojaká možnosť odchodu z tohto sveta – na jednej strane odchod s pohľadom do novej budúcnosti, ktorý je plný nádeje a radostného očakávania, na druhej strane odchod, ktorý označuje Ježiš slovami: „zomriete vo svojich hriechoch“? Prečo tak málo pamätáme na to, že sa život môže skončiť takýmto hrozným spôsobom? Prečo si myslíme, že si môžeme žiť, ako sa nám zachce? Zrejme sa bojíme pozrieť pravde rovno do očí. Bojíme sa, že v dôsledku poznania pravdy by sme museli zaujať veľmi kritické stanovisko voči svojej minulosti, a tak by sa zrútil obraz, ktorý sme si o sebe vybudovali. Bojíme sa, že v dôsledku poznania pravdy o živote a smrti by sme museli radikálne zmeniť hodnotový systém svojho života a zmeniť svoje rozhodovanie a správanie. Z tejto tupej bezmyšlienkovitosti chce nás vytrhnúť Ježiš varovaním: „Zomriete vo svojich hriechoch.“
Ježiš prišiel síce aj na to, aby nás naučil novým spôsobom pristupovať k riešeniu našich relatívne drobných každodenných problémov, ale prišiel predovšetkým s týmto dôležitým zámerom: Odvrátiť nás, ľudí, od cesty, po ktorej neraz bezmyšlienkovite kráčame, od cesty, ktorá smeruje k beznádejnému typu smrti, a ponúknuť nám nové smerovanie života. K svojmu varovaniu pripája aj svetlo nádeje, keď hovorí: „Zomriete vo svojich hriechoch, ak neuveríte, že ja som.“ Podľa toho existuje pre človeka možnosť, aby zmenil svoj životný smer, aby prehodil výhybku na svojej životnej dráhe, a z koľaje smrti prešiel na koľaj života. V čom spočíva a ako sa uskutočňuje táto veľká zmena? V texte naznačuje Ježiš odpoveď na túto otázku: Uveriť v Ježiša, uveriť, že On je náš záchranca, uveriť, že je Boží Syn.
Čo to znamená uveriť v neho? V tejto otázke musíme mať jasno, keďže je to otázka, na ktorej sa rozhoduje o našom živote a smrti. Uveriť v Ježiša, to znamená v plnom rozsahu a hĺbke pochopiť, že Ježiš má pre nás bezpodmienečnú dôležitosť. Viera je svetlo, je poznanie, ktoré sa objaví a usadí hlboko v duši človeka. Čo sídli hlboko v jadre našej bytosti, to pôsobí na nás veľkou silou. Ak sa na tomto dôležitom mieste objaví viera v Ježiša Krista, viera, že on má zo všetkého, čo poznáme, najväčší význam pre náš život, tak táto viera prenikne celú našu bytosť. Táto viera odstráni z nás všetko, čo je napadnuté mravnou hnilobou, všetko, čo má v sebe zárodok duchovnej smrti. Viera má preto také závažné účinky, lebo to nie je neutrálne poznanie, ale je to sám Pán Ježiš Kristus, ktorý pôsobí v nás. On nám prináša zmierenie a odpustenie, on odbúrava hnilobné javy z nášho života, on nás učí konať to, čo má trvalú cenu, on nám dáva istotu, že sme v Božích rukách. Nosiť takúto vieru celý život v srdci, stávať sa pod jej účinkami novým človekom, to je opravdivá príprava na smrť. Kto s takouto vierou čaká posledné chvíle života, musí síce tiež vziať na seba biologickú smrť, tá mu však bude prechodom do večného života.
Prečo Ježiš môže vzbudiť a vykonať v nás všetko toto? Lebo prišiel k nám zo sveta, ktorý sa má stať naším novým domovom. Povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ Pozná ten vyšší svet, vie, ako vyzerá, vie ho porovnať s týmto naším svetom. Vie povedať jasne a presne, čo nás k tomuto novému svetu približuje, a čo nás od neho odďaľuje. Snaží sa prebudiť v nás túžbu po tomto novom svete. Umožňuje nám skúsiť niečo z hodnôt toho nového sveta. Napríklad pokoj v Bohu, radosť v Bohu, krásu lásky. V tom všetkom je Ježiš Kristus naším vodcom k večnosti. Kto iný má taký kontakt s večným svetom? Kto iný by nám mohol otvoriť cestu k nemu? Preto môže povedať, že bez viery v neho zahynie človek vo svojich hriechoch.
Tak ako človek môže zmeškať vlak alebo premeškať životne dôležitú príležitosť, tak sa mu môže stať, že z vlastnej viny premešká rozhodujúcu príležitosť svojho bytia. Keď odmietne vieru, keď odmietne Ježišovu ponuku, zatvorí si cestu do večného života, a tak zo svojej vlastnej viny, hoci by nemusel, rúti sa do smrti toho zlého typu, do smrti, ktorá je v prečítaných slovách označená ako smrť v hriechoch. Pán Ježiš v našom texte naznačuje, že existuje aj neskoré poznanie, neskorá ľútosť, a toho by nás chcel ušetriť. Sú ľudia, ktorí odmietajú vážne sa zaoberať otázkou viery a hovoria: A čo, ak to všetko nie je pravda? Načo sa mám s tým zapodievať? My musíme odpovedať: A čo, ak to všetko je pravda a ty to ignoruješ? Pomyslel si si na dôsledky svojho odmietania? Túto otázku predkladáme s vysokým stupňom vážnosti, pretože sme presvedčení, že všetko to, čo na túto tému hovorí Ježiš, je pravda a že sa to týka najzávažnejšej otázky nášho ľudského bytia v tomto čase a vo večnosti.
Každé Ježišovo slovo snaží sa z novej strany vniknúť do hĺbky našej duše. Dnes nás chce Pán Ježiš varovať pred takou smrťou, ktorá je spojená s následkami neodpusteného hriechu. Zároveň vzbudzuje v nás túžbu po opravdivom, plnom živote, ktorý je cestou k inému, pozitívnemu chápaniu a prežívaniu smrti. Plná, totálna viera v neho je cesta k takémuto vyvrcholeniu života, ktoré sa potom stáva bodom prechodu k vyvrcholeniu života vo večnosti. On, Ježiš Kristus, sa chce stať naším dobrým Pastierom a vodcom k večnosti. Nik nemôže odhadnúť, u koľkých ľudí tieto jeho slová nájdu hlbokú ozvenu, lebo to je udalosť skrytá v ľudskom srdci. Ale jedno môžeme povedať s istotou: Ktokoľvek tieto slová dobre pochopí, a objaví v sebe vieru v Ježiša Krista, stane sa veľmi šťastným človekom.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.