V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. nedeľa po Veľkej noci, Kazateľ 12, 1 - 8.13 - 14

Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, skôr, ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľubu. Skôr, ako sa zatmie slnko a svetlo, mesiac a hviezdy, a oblaky sa vrátia po daždi; vtedy, keď sa strážcovia domu budú triasť, silní mužovia sa zhrbia, ženy, čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo, a zatemnia sa tie, čo vyzerajú z okien; dvere na ulicu sa zavrú, keď bude tíchnuť zvuk žarnova, zvýši sa jeho hlas na vtáčí hlas a stlmia sa všetky dcéry spevu, bude sa báť aj výšin a postrachu na ceste. Mandľovník rozkvitne, kobylka oťažie a odkvitne kaparka, lebo človek odchádza do svojho večného domu a po uliciach obchádzajú trúchliaci. Skôr, ako sa pretrhne strieborný povrázok a rozbije sa zlatá čaša, skôr, ako sa roztrepe džbán nad prameňom a poláme sa koleso na studni, prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. Márnosť nad márnosti, povedal Kazateľ, všetko je márnosť.

Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.
(Kazateľ 12, 1 - 8.13 - 14)

V ľudskom živote sa striedajú rozličné obdobia. Existujú pokojné, príjemné obdobia, obdobia úspechu, keď sa človeku skoro všetko darí. Sú to roky, keď je človek plný mladistvej sily, keď pozerá dopredu, do budúcnosti a žije pod dojmom, že pred sebou má dlhánsky čas, ktorého koniec ani nedovidí. S elánom pristupuje k problémom a je plný optimizmu a presvedčenia, že hravo zvládne úlohy, problémy, ktoré má pred sebou. Ale sú aj iné obdobia: keď do života prichádzajú nepríjemnosti, ťažkosti, prekážky, neúspechy, sklamania, keď prichádzajú katastrofálne údery, ktoré až do krajnosti zaťažujú naše sily. A napokon je to posledné obdobie, keď človek musí z tohto sveta odísť.
Posledná kapitola knihy Kazateľ nás učí, ako sa správať v tých pokojných, príjemných, úspešných obdobiach. U mnohých ľudí to býva tak, že uprostred úspechov zabudnú na všetko ostatné. Ponoria sa do svojich úspechov, akoby nič iné ani neexistovalo, usilujú sa ich udržať, rozmnožiť. Ale aj do pokojného a úspešného života môžu prísť zlé dni a roky, o ktorých musí človek povedať: Nemám v nich záľubu. Vo viacerých veršoch opisuje autor básnickým spôsobom koniec úspešnosti a príchod tých zlých dní. Úspechy a blahobyt sa môžu už v priebehu života skončiť celkom nečakane.
Ale i keby celý život bol bez výnimky úspešný – a takých prípadov nie je až tak mnoho – tak koniec predsa čaká každého. Koniec pozemského života človeka vyjadruje autor knihy Kazateľ týmito obrazmi: Pretrhne sa strieborný povrázok, rozbije sa zlatá čaša, rozbije sa džbán nad prameňom, poláme sa koleso na studni. Tieto obrazy sa dajú ľahko opísať a rozviesť: Život, ktorý sa cez desaťročia podobal neprerušenému povrazu, je naraz prestrihnutý. Nádoby, ktoré slúžili desaťročia, sa naraz rozbijú. Ľudský organizmus, ktorý cez desaťročia zázračne fungoval, prestane fungovať. V obdobiach úspechu a blahobytu sa na to zabúda. Ale zabudnúť na toto, zabudnúť, že aj do najúspešnejšieho života raz zavíta smrť – to je obmedzenosť, a veľmi nebezpečná. Na tomto pozadí vtedajšej a dnešnej obmedzenosti je prečítaná kapitola, ba celá kniha Kazateľ, výzvou k životnej múdrosti. Človek by mal nielen vedieť a stále pamätať, že ťažké dni a ťažké roky môžu prísť do ktoréhokoľvek života, a že pre každého raz nastane koniec, ale mal by sa na to aj pripravovať.
Z jedného hľadiska človek s tým počíta, robí si finančné úspory a hmotné rezervy. To je, pravdaže, celkom rozumné opatrenie. U úspešných ľudí môžu takéto zabezpečovacie opatrenia dosahovať úctyhodnú výšku. Ale aj veľké opatrenia majú svoje nezvládnuteľné obmedzenia, neprekročiteľné hranice. Hovorí sa síce, že za peniaze si človek môže kúpiť všetko. Je pravda, že za peniaze si človek môže kúpiť mnoho. Ale určite nie je pravda, že si môže kúpiť všetko. Kto pozná život, vie, že tieto okrídlené slová sú veľkým, oslepujúcim sebaklamom. Veď sú problémy a situácie, v ktorých sú peniaze, čo ako veľké, úplne bezmocné.
Vtedy človek cíti, že potrebuje pomoc celkom iného druhu, celkom inej kvality. Ukazuje to aj dnes príklad mnohých ľudí, ktorí si v extrémne ťažkých situáciách spomenú na Boha, obracajú svoju myseľ k nemu, objavujú alebo nanovo objavujú modlitbu a Bibliu. Šťastní sú všetci, ktorým sa podarí túto cestu nájsť a nadviazať kontakt s Pánom Bohom, na ktorého dávno zabudli. Ale otázka je, či sa to podarí každému. Je veľmi riskantné pri myšlienke na ťažké dni, ktoré môžu prísť, povedať si: Veď nejako bude. Ak v tých extrémne ťažkých situáciách nenájde človek cestu k Pánu Bohu, je to pre neho veľmi, veľmi zlé.
Preto sa prihovára k nám múdry, veľmi múdry autor tejto knihy. Jeho múdrosť spočívala okrem iného v tom, že si pred ničím, čo je obsahom ľudského života, nezatváral oči. Bral do úvahy realitu, celú realitu ľudského života. Bral do úvahy aj jeho radosti, ale aj všetky tienisté stránky. Z nadhľadu pozeral na všetko, a zo stanoviska tohto múdreho nadhľadu usiloval sa nájsť zásady rozumného vedenia života. K nim patria aj slová na začiatku našej kapitoly: „Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, prv ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: nemám v nich záľubu.“ „V dňoch svojej mladosti" znamená: vo svojich úspešných obdobiach, keď si plný sily, keď sa ti všetko darí, keď si plný mladíckeho elánu, keď sa ti zdá, že celý svet je tvoj, vtedy, práve vtedy pamätaj na svojho Stvoriteľa a vážne počítaj so svojím Bohom, a tak si pripravuj železnú duchovnú zásobu na zlé dni a zlé roky. Je to veľmi múdra rada a kto sa ňou riadi, bude omnoho lepšie pripravený zvládnuť aj tvrdosti a ťažkosti života.
Je to veľmi múdra rada, ale jej uplatnenie stavia na človeka veľké požiadavky. Pamätať na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti znamená brať Pána Boha vážne uprostred všetkých svojich úspechov. Nie všetci úspešní ľudia sú ochotní správať sa podľa tejto rady. Mnohí si povedia: Ja toho Boha vlastne ani nepotrebujem, veď za svoje úspechy vďačím svojim silám a svojmu rozumu. Načo by som ešte mal ďakovať Bohu, keď som si sám kováčom svojho šťastia? Takto uvažovať je veľký sebaklam, veď od Pána Boha sme v každej chvíli svojho života úplne, totálne závislí.
Druhá výhrada proti vážnemu braniu Pána Boha do úvahy uprostred úspechov je v tom, že človek cíti: Ten Boh ma určite chce regulovať pri dosahovaní úspechov, bohatstva, kariéry. V honbe za úspechmi a ziskom človek prestupuje nejedno Božie prikázanie, nejednu etickú zásadu. Ale kto berie Pána Boha vážne, nesmie si to dovoliť. A tak si úspešný človek môže povedať: Veď ten Boh by nakoniec bol brzdou na mojej ceste k ďalším úspechom. Preto je dosť takých, ktorí odmietajú radu nášho textu: Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, v dňoch svojich úspechov. Áno, to je pravda, že Pán Boh žiada aj od úspešného človeka, aby kráčal cestou pravdy, spravodlivosti, lásky. Len pri zachovávaní týchto zásad môže človek získať skutočné požehnanie a opravdivé šťastie. Komu je ťažké zmieriť sa s touto myšlienkou, mal by si uvedomiť, že raz sa bude na najvyššom fóre vyhodnocovať aj jeho obdobie úspešnosti. Na to sa v našom texte upozorňuje: „Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. Vážne počítať s Pánom Bohom, ďakovať mu za všetko dobré, čo dáva do nášho života, rešpektovať aj uprostred úspechov jeho mravné prikázania, nedovoliť, aby sa nám úspechy stali bohom, ale aj uprostred úspechov nachádzať v Hospodinovi svoju najvyššiu radosť. dôverovať jeho láske, múdrosti, vernosti, modlitbou a čítaním jeho slova pestovať s ním každodenný kontakt, stať sa nástrojom jeho lásky pre druhých ľudí – to je duchovne bohatý život, a to je aj príprava duchovnej železnej zásoby na ťažké dni, ktoré by mohli prísť i do nášho života.
Svoju múdrosť a lásku prejavil nám Pán Boh najjasnejšie v Pánu Ježišovi. Svojím životným príkladom a svojím učením stal sa Ježiš Kristus vodcom mnohých ľudí, ktorí ho prijali. Po úzkej ceste viedol ich k skutočne požehnanému životu. V životných ťažkostiach stal sa týmto ľuďom pevným záchytným bodom. Tak, ako udržal nad hladinou Petra, ktorý sa už topil, tak udržal nad hladinou mnohých, ktorým vo veľmi ťažkých situáciách hrozilo stroskotanie. Pán Boh nám ho dal, aby nám aj v dňoch mladosti a v dňoch úspechov bol životným vodcom, aby nám ukazoval správnu cestu a viedol nás po nej a aby nás aj v našich ťažkých dňoch, aj pri našej smrti, viedol do nového, večného života. Nech sa nachádzame v akejkoľvek životnej situácii, mali by sme mať na mysli túto veľkú Božiu ponuku. A boli by sme šťastní, keby sme ju v plnosti prijali.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.