V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Veľkej noci, Zjavenie 5, 11 - 14

Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie! A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov! Nato štyri bytosti volali: Amen! A starší padli a klaňali sa. (Zjavenie 5, 11 - 14)

Kniha Zjavenie Jánovo bola napísaná v poslednom desaťročí prvého storočia. Boli to pre kresťanov ťažké časy. Na rímskom tróne bol vtedy cisár Domicián. Vládol v rokoch 81 až 96. Domicián bol jedným z cisárov, ktorí sa pokladali za bohov a vyžadovali od svojich poddaných božské uctievanie. Tí, ktorí to odmietli, boli kruto prenasledovaní. Kresťania stáli pred ťažkou dilemou: Buď uctievať cisára ako boha a uvaliť tak na svoje svedomie ťažký pocit viny, alebo odmietnuť toto uctievanie a vziať na seba kruté následky tejto kresťanskej a zároveň občianskej neposlušnosti.
V tejto situácii a pre túto situáciu bolo napísané Zjavenie Jánovo. Ján, ktorý mal zodpovednosť za cirkevné zbory v Malej Ázii, v juhozápadnej časti dnešného Turecka, bol odsúdený do vyhnanstva na ostrove Patmos. Ani vo vyhnanstve neprestával myslieť a modliť sa za svoje cirkevné zbory. Boli mu darované vízie, ktoré zapísal, a my ich poznáme ako Zjavenie Jána. Z vyhnanstva bol tento spis zrejme nejako prepašovaný, aby sa dostal do maloázijských cirkevných zborov. Zmysel a cieľ týchto vízií je pomôcť vtedajším cirkevným zborom a jednotlivým kresťanom, ktorí sa nachádzali v ťažkom duchovnom ohrození.
Význam tejto knihy nie je však viazaný iba na to posledné desaťročie prvého storočia. Veď podobné situácie a dilemy sa v priebehu dejín cirkvi v rozličných obmenách opakovali a opakujú sa až podnes. Pomoc, ktorú Zjavenie Jána poskytlo tej dávnej generácii kresťanov, poskytovalo v priebehu dejín mnohým ďalším, a táto pomoc je aktuálna a účinná podnes. Pri jednotlivých odsekoch Zjavenia Jána si kladieme otázku, v čom táto pomoc spočívala a spočíva. S touto otázkou pristupujeme aj k odseku, ktorý sme z tejto knihy prečítali.
Keď sa dostaneme do nejakej ťažkej situácie, začína sa zužovať náš myšlienkový obzor. Stále sa nám vracajú na myseľ tie ťažkosti, uprostred ktorých sa nachádzame. Cítime sa ako v tesnom väzení, z ktorého náš pohľad nedokáže preniknúť do širšieho priestoru. Takáto situácia veľmi ochromuje sily, aktivitu, rozlet myslenia. Pomocou by v takom položení bolo, keby niekto rozbil múry tohto pomyselného väzenia a ukázal nám široký kontext, do ktorého je zasadená naša ťažká situácia. Vtedy by sme aj na svoje momentálne ťažkosti začali pozerať celkom iným spôsobom.
Práve toto radikálne rozšírenie obzoru je zmyslom a cieľom knihy Zjavenie Jána. Nepopiera ťažkosti, v ktorých sa kresťania nachádzali, naopak, vykresľuje ich drastickým spôsobom. Ale zároveň otvára nový pohľad dvoma smermi: nahor a dopredu. Pohľad nahor ukazuje, že nad situáciou, ktorá je na zemi, je iná, nadradená, suverénna skutočnosť, ktorá sa odohráva v nebi. Pohľad dopredu ukazuje, že čas nestojí, ale – hoci zdanlivo pomaly a cez prekážky – sa neprestajne pohybuje smerom k definitívnemu víťazstvu dobra a likvidácii zla. Aj v odseku, ktorý sme prečítali, sa to prejavuje výrazným spôsobom. Oba tieto pohľady sa tu dostávajú k slovu.
Stručným, ale mohutným spôsobom je tu opísaná scéna v nebi: „Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ Nebeské bytosti – anjeli, iné bytosti, starší v nespočetnom množstve – volajú na slávu Baránkovi.
Tomu Baránkovi, ktorý bol týraný, ponižovaný, ukrižovaný. Tí, ktorí sa na jeho ukrižovaní aktívne zúčastnili, sa domnievali, že je načisto zlikvidovaný aj On, aj jeho učenie, aj všetky stopy jeho pôsobenia. Ale do takéhoto sebaklamu môže upadnúť len ten, kto nevidí za hranice svojho úzkeho, veľmi obmedzeného obzoru. Na Golgote a v Jeruzaleme vládne diabolská radosť z odstránenia nepohodlného Mesiáša, v nebi nespočetné zástupy volajú na slávu víťaznému Baránkovi. Slová druhého žalmu majú aj tu svoje miesto: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému: Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá! Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva.“
Ktorý z tých dvoch hlasov je rozhodujúci? Ktorý si zachová platnosť na veky vekov? Posolstvo Jánovej vízie je jednoznačné: Platné a pravdivé je to, čo sa odohráva v nebesiach. Tým, čo sa odohráva v nebesiach, je obklopené to, čo sa odohráva na zemi. Aj to, čo sa odohralo na Golgote, aj to, čoho sa dopúšťa cisár Domicián, ktorý sa vydáva za boha, a núti svojich poddaných, aby ho ako boha aj oslavovali. V tejto perspektíve majú vidieť prenasledovaní kresťania končiaceho sa prvého storočia svoju situáciu. Nesmú si dať zaplniť celé svoje zorné pole démonským vyčíňaním cisára. Ich zorné pole má byť zaplnené nebeskou víziou víťazného Baránka a jeho oslavy. I keď je prenasledovanie zo strany cisára veľmi bolestné, tak predsa celá cisárova moc sa scvrkáva, keď na ňu pozerajú vo svetle nebeskej oslavy víťazného Baránka. Ak radosť z tejto vrcholnej nebeskej liturgie zaplaví celú ich bytosť, získajú veľkú vnútornú silu na to, aby ostali pevnými aj uprostred veľkého prenasledovania.
Treba nielen vedieť o nadradenej nebeskej oslavnej liturgie, ale treba sa k nej pridať. Oslavovať Hospodina, oslavovať víťazného Baránka práve vtedy, keď je človeku veľmi ťažko, to je skrytý síce, predsa však veľmi účinný zdroj sily. Lebo kto celým srdcom spieva alebo sa modlí na oslavu Hospodina, na oslavu Baránka, ten sa v duchu prenáša medzi tie nespočetné zástupy nebeských bytostí. Takéto myslené pobudnutie v nebi medzi oslavujúcimi nebeskými bytosťami daruje človeku nový pohľad a novú silu.
Pripomeňme si jednu scénu zo Skutkov apoštolov. Na druhej misijnej ceste prišiel Pavel so svojimi spolupracovníkmi do macedónskeho mesta Filipy. Tam mestské úrady Pavla a Sílasa do krvi zbili a zatvorili do väzenia a nohy im tuho zovreli do klady. Trávia noc vo väzení, zbití a skrvavení. Čo robia? Azda nadávajú, nariekajú, preklínajú? Nie, ani zďaleka. Citujeme doslova Skutky apoštolov: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ Okolo polnoci stavajú proti všetkým silám zla oslavu Pána Boha, a to im dodalo vnútornú pevnosť a silu. To zrejme nebol výnimočný prípad, ale pravidelný spôsob, ako prekonávali väzenie zatrpknutosti a oslavovaním Pána Boha si chránili dušu pred ochromujúcim smútkom.
Oddá sa všimnúť si pozornejšie, za čo je Baránok oslavovaný. Citujeme z textu: „Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ Každé z týchto siedmich slov je nositeľom dôležitého obsahu. Zdôrazňujeme ešte raz: Všetky tieto dôležité veci má Baránok napriek tomu, že bol zabitý, napriek tomu, že bol ukrižovaný. Lebo proti Božej sile, múdrosti a vôli ľudská zloba a diabolské machinácie nič nezmôžu. Baránok má moc. Presne tak, ako on sám povedal pri rozlúčke s učeníkmi: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ Baránok má moc, takže môže uskutočniť a uskutoční všetky svoje zámery s plným realizovaním Božieho kráľovstva, ktorého základy položil svojím pôsobením na zemi. Má bohatstvo. Môže nám dať to, čo nám nemôže dať nikto z ľudí, čo si nemôžeme kúpiť ani za najväčšie peniaze. Pri pohľade na jeho bohatstvo, na jeho hodnoty sa nám veta, že za peniaze si možno kúpiť všetko, javí ako smiešna, naivná, primitívna, stupídna. On nám zadarmo ponúka zo svojho veľkého bohatstva tie najcennejšie hodnoty. Má múdrosť. Pozná všetky Božie tajomstvá. Pozná cesty života, vie rozoznať bludné a správne cesty. Z tejto múdrosti ponúka každému, kto má o ňu záujem. Má silu, silu, ktorou sa môže postaviť proti diablovi. I keď sily zla ešte stále pôsobia, tak predsa sile ukrižovaného a vzkrieseného baránka nebudú môcť nakoniec odolať. Je len otázkou času, kedy sa sila Baránka aj viditeľne rozvinie v plnom rozsahu. Jemu patrí česť. Jeho veriaci mu už teraz majú preukazovať česť oslavou a novým životom, ktorý pochádza z neho. Jemu patrí česť, veď premýšľajúci človek spoznáva, že budúci svet pokoja, spravodlivosti, lásky sa dá vybudovať jedine na duchovných a etických hodnotách, ktoré priniesol Ježiš a ktoré boli potvrdené jeho vzkriesením. Má slávu. Má slávu už v tom zmysle, že po vykonaní svojho zemského poslania sa vrátil do nebeskej slávy, z ktorej prišiel do nášho zemského sveta. Má slávu, to znamená, že má božskú, najvyššiu dôstojnosť. Preto sa v našom texte spomína spolu so Sediacim na tróne, to je s Hospodinom: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov.“ Jemu patrí dobrorečenie. Dobrorečenie je uznaním toho a poďakovaním za to, že On všetko, čo mal k dispozícii, postavil do služby diela na záchranu ľudí. Preto všetci, ktorí si to uvedomujú, ktorí majú otvorené oči pre túto veľkú vec, mu vzdávajú dobrorečenie. Všetko toto majú na mysli nebeské bytosti, keď oslavujú Baránka, a všetko toto by sme mali mať na mysli my, kedykoľvek sa pridávame k tejto oslave a dobrorečeniu. Nestrácajme z pamäti, že táto oslava má zmysel aj sama osebe, pretože je to akt poďakovania za všetko, čo Baránok pre nás urobil a koná, ale zároveň je to závažná protiváha proti útokom cisára Domiciána, protiváha proti všetkému, čo by nás chcelo uvrhnúť do ochromujúceho smútku a depresie, protiváha proti všetkým pokušeniam, ktoré by nás chceli pripútať výlučne na zemské hodnoty a odviesť našu pozornosť od nebeských hodnôt.
S týmto pohľadom nahor je spojený pohľad dopredu, pohľad na to, že čas neprestajne postupuje a blíži sa k definitívnemu cieľu, keď všetko a všetci budú musieť uznať zvrchovanosť Hospodina, zvrchovanosť Baránka. Vyplýva to zo slov v našom texte, ktoré vyjadrujú túto univerzálnosť oslavy Pána Boha: „A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov.“ Teraz to ešte tak nie je, ale čas postupuje smerom k tomuto všeobecnému uznaniu zvrchovanej vlády Hospodina a Baránka.
Pohľad nahor a pohľad dopredu. Ak ich naplníme bohatým obsahom, ktorý nám ponúka prečítaný text a mnohé ďalšie biblické texty, získame nové hodnotenie všetkých vecí, novú silu, nový pokoj. Kto to vyskúša a prijme veľké oslobodenie, obohatenie, ten sa už nikdy s týmito dvoma navzájom spojenými pohľadmi nebude chcieť rozlúčiť.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.