V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľkonočná nedeľa, Ján 20, 19 - 20

V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. (Veľkonočná nedeľa, Ján 20, 19 - 20)

V nedeľu večer sa vzkriesený Pán Ježiš Kristus zjavil svojim učeníkom a pozdravil ich slovami: „Pokoj vám“. Nielen ich pozdravil, ale pokoj skutočne vniesol do ich neľahkej situácie, vniesol pokoj do ich duší. Veľmi naliehavo potrebovali tento pokoj.
Keď im ukrižovali Pána, boli naplnení nevýslovným smútkom. I keď to vieme vysloviť, nie nám je ľahké vžiť sa do toho, čo prežívali v priebehu ukrižovania a po ukrižovaní. Množstvo ťažkých, zraňujúcich pocitov búrlivo prechádzalo ich vnútrom. Jedným z nich bol smútok z rozlúčky. Čím tesnejšie sú naše citové putá s určitou bytosťou, tým väčší je smútok, keď sa musíme s ňou navždy rozlúčiť. Niekedy si až pri poslednej rozlúčke uvedomujeme, ako tesne sme s určitým človekom spojení. Spojenie učeníkov s Ježišom bolo veľmi tesné. Lebo cítili, že On ich miluje, že im rozumie, že má záujem o ich napredovanie, že má s nimi trpezlivosť aj pri ich chybách a zlyhaniach. Vedeli veľmi dobre a každý deň sa znova presviedčali, že On nie je poškvrnený ani stopou sebectva. Preto im tak veľmi prirástol k srdcu. Preto bol ich smútok taký nesmierne veľký.
Správy žien o tom, čo zažili ráno pri hrobe, uviedli do ich sŕdc určitú nádej, ale obávali sa naplno otvoriť svoje srdcia tejto nádeji, lebo sa báli sklamania, ktoré by sa ich zmocnilo, keby sa azda ukázalo, že tie správy nie sú pravdivé. Takáto neistota, takéto kolísanie medzi nádejou a medzi neistotou, medzi nádejou a medzi zúfalstvom – to je veľmi ťažké a veľmi bolestné.
Takáto bola vnútorná, citová situácia učeníkov vo chvíli, keď vzkriesený Pán napriek zatvoreným dverám prišiel medzi nich a pozdravil ich slovami „Pokoj vám“. Jeho prítomnosť a jeho slová urobili koniec smútku, koniec neistote. Ešte nikdy predtým neprežili učeníci takú obsažnosť a účinnosť slov „Pokoj vám“. Z týchto slov vyčítali učeníci, aký je obsah a zmysel prítomnosti vzkrieseného Pána. Tieto slová im ukázali, ako majú chápať toto zjavenie. Lebo toto zjavenie by bolo mohlo v srdciach učeníkov vzbudiť aj obavy, strach. Ale slová Vzkrieseného „Pokoj vám“ hovoria celkom jednoznačne, že Ježiš chce učeníkom v ich smútku a neistote pomôcť a – ako sa ďalej ukázalo – že s nimi ráta pre ďalšiu spoluprácu. Namiesto smútku sa v srdciach učeníkov – ako výslovne hovorí náš text – rozhostila radosť. Toto platí principiálne: Kde príde Vzkriesený so svojím pokojom a kde je prijatý s otvoreným srdcom, tam smútok mizne a šíri sa radosť, veľká, čistá. Aj nám sa ponúka táto cesta od našich rozličných smútkov k veľkej a čistej radosti.
Učeníci boli naplnení nielen smútkom, ale aj veľkým strachom. Tento ich strach veľmi dobre chápeme. V ich situácii by sme aj my mali srdcia plné strachu. Veď mohli rátať s tým, že Ježišovi nepriatelia budú hľadať aj jeho prívržencov, nasledovníkov; cieľom Ježišových nepriateľov bolo predsa odstrániť všetky stopy Ježišovho vplyvu. Preto sa učeníci zatvárali a zamykali dvere. Vieme, že strach neraz ochromuje sily. Ježiš Kristus pre svoje ďalšie zámery potreboval nie strachom ochromených, ale smelo a energicky pôsobiacich ľudí. Preto bolo potrebné týchto ustrašených ľudí oslobodiť od strachu. Vzkriesenému sa to podarilo jedinečným spôsobom. Slovami „Pokoj vám“ akoby im bol povedal: Nemusíte sa báť; ja, ktorý som zvíťazil nad smrťou, som mocnejší ako všetci nepriatelia. Toto Ježišovo zjavenie a slová „Pokoj vám“ skutočne oslobodili učeníkov od strachu. Z knihy Skutkov apoštolov vieme, s akou smelosťou začali zvestovať evanjelium – v tom istom nepriateľskom prostredí. V Skutkoch apoštolov sa napríklad dočítame o tom, že tým istým ľuďom, ktorých sa predtým báli, hovoria Peter a Ján, že napriek ich zákazu budú ďalej hovoriť o Ježišovi, ukrižovanom a vzkriesenom. A neboja sa ani vyhrážok ani trestov, ba ďakujú Bohu, že boli uznaní za hodných trpieť pre Ježišovo meno. Oslobodení sú teda od strachu o budúcnosť, lebo vedia, že ich budúcnosť nezávisí od ich nepriateľov, ale že ich budúcnosť má vo svojich rukách vzkriesený Ježiš Kristus.
Pretože im Vzkriesený priniesol posolstvo „Pokoj vám“, už sa nebudú báť výsmechu. Výsmechu síce zažijú dosť a dosť. Výsmechu z kresťanskej viery a kresťanského životného postoja je aj dnes mnoho. Ale kto vie, aký poklad má vo vzkriesenom Pánovi, kto každý deň žije z jeho pokoja, kto z vlastnej skúsenosti aj z myšlienkového spracovania vie, že neexistuje krajšia možnosť, krajšia alternatíva chápania a formovania života ako exkluzívna, výlučná orientovanosť na Vzkrieseného, ten bude obrnený, dokonale imúnny voči každému výsmechu. Nanajvýš urobí taký výsmech predmetom svojho psychologického a teologického skúmania, a tak sa ešte viac upevní vo svojom kresťanskom postoji. Taký istý účinok mal pozdrav Vzkrieseného „Pokoj vám“ aj na učeníkov. Nech by sa im z ich posolstva a z toho, že sa verne pridŕžajú Ježiša, vysmieval ktokoľvek, oni teraz už vedia, že niet nič, čím by toto posolstvo mohlo byť prevýšené, a že vzkriesený Ježiš Kristus je nekonečne nadradený nad všetky plazivé výsmechy sveta.
Vzkriesený priniesol učeníkom pokoj, a tak urobil z nich zdroj pokoja pre mnohých ďalších ľudí. Oni osobne sa stali poslami a tvorcami pokoja pre mnohých ľudí, s ktorými sa stretali po tomto ich základnom stretnutí so Vzkrieseným. Ľudia cítili: títo apoštolovia prežili niečo veľké, čo ich poznačilo, čo im dalo silu a pokoj, o ktorý sa môžu podeliť. A evanjeliá, ktoré boli napísané na základe ich skúsenosti s Ježišom, sú dodnes nevyčerpateľným zdrojom pokoja, lebo prostredníctvom nich sa dostávame do blízkosti Ježiša Krista, ktorý je pôvodným, originálnym zdrojom skutočného pokoja. Evanjeliá sú formulované tak, že v nich cítiť túto pečať stále živého pokoja. Tam sa aj my môžeme stretnúť so vzkrieseným Pánom, tam aj my pre seba môžeme prijať jeho slová „Pokoj vám“ slová, ktoré nám treba chápať ako adresované priamo nám. Lebo aj my bývame, alebo skoro vždy sme v situáciách, v ktorých naliehavo potrebujeme Boží pokoj.
Kristov pokoj nás môže oslobodiť od nášho smútku, ktorý sa tak veľmi podobá smútku učeníkov. Len sa treba stíšiť, dať Vzkriesenému príležitosť, aby pôsobil svojím pokojom na naše smutné srdcia, a určite ten jeho pokoj pocítime. On premení náš smútok na radosť.
Kristov pokoj nám môže darovať silu k pravde a k dôstojnému ľudskému bytiu napriek nášmu strachu. Ježiš Kristus nikdy nepovedal, že nás oslobodzuje od utrpenia, že nás oslobodzuje od prenasledovania pre vieru v neho. Ale on pretvára naše srdcia, aby dokázali zachovať vernosť aj uprostred ťažkých situácií. Len je potrebné, aby sme pri každom novom útoku strachu prišli do blízkosti Vzkrieseného, stíšili sa, počuli jeho slová „Pokoj vám“ a dali týmto slovám na seba pôsobiť. Pohľad na Vzkrieseného už mnohým v dávnej i nedávnej minulosti dodal pokoj, odvahu a silu vydržať aj utrpenie pre vernosť Trojjedinému Bohu.
Slová Vzkrieseného „Pokoj vám“ oslobodzujú nás od strachu o budúcnosť. On nám síce nesľubuje, že naša budúcnosť bude iba ružová, ale sľubuje nám, že ani v najťažších situáciách nebudeme opustení a že nás od Božej lásky nič na svete nebude môcť odlúčiť.
Slová vzkrieseného „Pokoj vám“ chcú priniesť pokoj do našich rodín, domácností. Sú domácnosti, v ktorých vládne ovzdušie nepokoja, napätia. Sú domácnosti, v ktorých sa hádajú kvôli malichernostiam alebo v rámci boja o nadvládu. Aj do týchto domácností prichádza vzkriesený Pán a prináša posolstvo pokoja „Pokoj vám“. Problémom je, či ho tam pre tie hádky a napäté ovzdušie vôbec počujú. Mali by sa stíšiť, mali by sa započúvať do veľkonočného posolstva, mali by sa dať oslobodiť od svojich malicherností a primitívností. Napäté ovzdušie v rodine a pravidelné hádky – to je peklo pre detskú dušu. Dospelí sú často takí bezohľadní, že na deti pri svojich hádkach ani nepomyslia. Vzkriesený Ježiš chce však aj deťom priniesť svoj pokoj – veď vieme, aký pozitívny bol jeho vzťah k deťom. Ktokoľvek bráni tomu, aby sa tento Kristov pokoj dostal k deťom, ten sa bude musieť veľmi ťažko zodpovedať na Božom súde. Porozmýšľajme o tom, aké zmeny by Kristov pozdrav „Pokoj vám“ mal vniesť do našich domácností.
Je mnoho ďalších situácií, do ktorých zaznieva pozdrav Vzkrieseného „Pokoj vám“. Dajme si tú myšlienkovú námahu, že si položíme otázku: Čo Kristov pokoj znamená pre mňa v tejto a tejto mojej situácii? Ak vytrváme pri tejto otázke, ak ju budeme vyslovovať aj vo svojich modlitbách, nájdeme odpoveď. A ak potom túto odpoveď uvedieme do života, pocítime, že Kristovo vzkriesenie má oživujúcu, obnovujúcu, tvorivú silu pre človeka ako jednotlivca, pre naše manželstvá, rodiny, pre všetky spoločenstvá, v ktorých sa nachádzame. Kristov pozdrav „Pokoj vám“ by nám mal neprestajne znieť v duši, aby sme boli poznačení jeho pokojom, a aby sme sa aj my stali nositeľmi, šíriteľmi, tvorcami jeho pokoja.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.