Veľký piatok, Evanjelium podľa Jána 14, 30 - 31
Ježiš povedal učeníkom: Už nebudem mnoho hovoriť s vami, lebo prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho, ale aby svet poznal, že milujem Otca a činím tak, ako mi Otec prikázal: vstaňte, poďme odtiaľto. (Veľký piatok, Evanjelium podľa Jána 14, 30 - 31)
Dnešný deň, Veľký piatok, nám pripomína vyvrcholenie pašiového príbehu, príbehu Ježišovho utrpenia. Myslíme na jeho modlitbu v Getsemanskej záhrade, na Judášovu zradu a zatknutie Ježiša, na vyšetrovanie pred židovským synedriom, na proces pred Pilátom a odsúdenie, na ponižovanie, na úsilie zbaviť Ježiša všetkej dôstojnosti, na ukrižovanie spojené s príšernou fyzickou bolesťou, na jeho smrť a pohreb.
Toto neľudské zaobchádzanie ostro kontrastuje s Ježišovou nenaštrbenou, absolútnou mravnou čistotou, s jeho nevinou, s jeho ochotou pomáhať trpiacim, s jeho čistým učením, ktorým chcel vniesť lásku, pokoj, ohľaduplnosť do vzťahov medzi ľuďmi. Práve takúto osobnosť si ľudstvo ukrižuje. On nie je jediný, s kým ľudstvo takto nakladá. Ale ten kontrast, ten protiklad u nikoho nie je taký absolútny ako práve u Ježiša. Toto robí Ježišovu smrť na Golgote takou jedinečnou.
Okrem vonkajšieho príbehu jeho utrpenia a smrti, ktorý si pripomíname čítaním pašií, je dôležitá aj otázka zmyslu Ježišovho utrpenia a smrti. To je téma na rozsiahle teologické uvažovanie a náboženskú meditáciu. Teraz nebudeme v celej šírke hovoriť o tejto dôležitej téme. Podrobnejšie by sme si chceli všimnúť jednu stránku tejto veci, ktorá je vyjadrená v krátkej vete v prečítanom texte. Ide o tieto Ježišove slová: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“ „Knieža sveta“ je jedno z biblických označení Satana. Ježiš chce teda povedať, že v ňom, v Ježišovi, – v jeho živote, v jeho duši, v jeho myslení a správaní – nie je absolútne nič, čo by patrilo Satanovi, o čom by Satan mohol povedať: Toto je moje, toto patrí mne.
Nikto z ľudí to v takomto výlučnom zmysle nemôže povedať o sebe. Veď v kom z nás sa nenachádza niečo zlé? Kto môže povedať, že sa ešte nikdy nepohrával s nejakou zlou, deštruktívnou myšlienkou, zámerom, úmyslom? Kto môže povedať o sebe, že nikdy nič zlého nepovedal, neurobil? V nejednom prípade ide nie o maličkosti, ale o závažné veci. Neraz ide nie o jednorazové, krátkodobé zlé zvyky, ale o dlho pretrvávajúce zlé veci, od ktorých sa nevieme oslobodiť. Kto z nás môže povedať, že sa ešte nikdy nedal opantať pominuteľnými hodnotami tohto sveta a že kvôli nim nezanedbal omnoho dôležitejšie večne platné duchovné hodnoty?! O týchto zlých postojoch v nás môže Satan povedať: Toto je moja pôda, toto je sféra môjho vplyvu, tu mám ja domovské právo.
Na tomto pozadí nám treba počuť a rozumieť Ježišove slová: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“ O ničom, ani o najmenšej veci v Ježišovom živote, v jeho bytosti, nemohol Satan povedať: Toto je moje, toto je moja pôda, toto je moja sféra vplyvu. Absolútne o ničom to nemohol povedať. Ukázalo a potvrdilo sa to v priebehu Ježišovho života, potvrdilo sa to v plnom rozsahu v tých ťažkých hodinách na Ježišovom kríži.
Potvrdilo sa to v Ježišovom pokúšaní na púšti. Tam pokušiteľ vzbudzoval v ňom pochybnosti, či je naozaj Božím Synom, tam ho nahováral, aby svoju osobitnú moc využil sebecky pre seba, tam ho chcel priviesť k tomu, aby si namiesto svojho životného poslania vyvolil nejaký populistický program, aby sa s použitím diabolských metód usiloval o získanie politickej moci, aby svoju moc využil na predvádzanie senzačných atrakcií. Keby bol Ježiš pristúpil čo len na jeden bod z tejto príťažlivej pokušiteľskej ponuky, bol by tým narušil svoj vzťah k nebeskému Otcovi. To by bol býval triumf Satana. Satan by bol mohol povedať: Konečne sa mi podarilo získať pozíciu v Ježišovom živote. Lenže nič také sa nekonalo, nič také sa nestalo. Ježiš ostal pevný, Ježiš ostal čistý. V plnom rozsahu sa potvrdila Ježišova veta: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“
V priebehu Ježišovho života prichádzali ďalšie pokúšania. V Evanjeliu podľa Lukáša je to výslovne naznačené. Niektoré z nich sa v evanjeliách spomínajú. O výsledku všetkých platí to, čo o prvom: Satanovi sa napriek všetkému úsiliu nepodarilo získať ani to najmenšie miesto v Ježišovej bytosti a jeho živote. Bilanciu všetkých týchto pokúšaní zhrnul Ježiš do slov: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“
Úsilie Satana získať v Ježišovej bytosti aspoň nejakú sféru vplyvu pokračovalo a vyvrcholilo na golgotskom kríži. Ježiš trpí nesmierne bolesti a znáša posmech tých, čo pozerajú na jeho muky. Ako bude reagovať? Vedeli by sme si predstaviť aj iný spôsob reagovania, než aký zaznamenali evanjelisti. Človeku raz predsa dôjde trpezlivosť. Boli by sme azda veľmi prekvapení, keby Ježiš bol v tejto chvíli preklial všetkých, čo mu spôsobili tieto muky a toto poníženie? Keby bol preklial židovskú radu, Piláta, zmanipulované zástupy, vojakov, ktorí vykonávali popravu? Možno by nám to pripadalo celkom normálne. Takúto reakciu z Ježišovej strany by bol veľmi uvítal Satan. Bol by si mohol povedať: Tak predsa sa mi podarilo zasiať moje metódy do jeho srdca! Ale nič také sa na kríži nedeje. Na hroznú bolesť a veľké poníženie reaguje Ježiš tak, že sa modlí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Priveľmi sme si zvykli na tieto slová, takže nám neraz uniká ich hlboký obsah. Na Veľký piatok by sme sa mali usilovať preniknúť do ich hĺbky. Okrem iného táto Ježišova modlitba znamená, že Satan pri dobýjaní Ježišovho srdca utrpel ďalšiu drvivú porážku. Touto modlitbou potvrdil Ježiš tú dôležitú vetu: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“
Ježišovi, trpiacemu na kríži, sa posmievali za všetko, čo v priebehu svojho života urobil z lásky pre druhých. „Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť!“ To bol výsmech zo všetkých jeho činov lásky. Ako by na takýto výsmech reagovali mnohí iní? Asi tak, že by si boli povedali: Pre tých ľudí sa mi naozaj neoddalo urobiť nič dobré. Druhý raz by som to už určite neurobil. Takéto reagovanie by sme dokázali v plnej miere pochopiť. Ale Ježiš svoj bohatý program lásky neodvolal a nič z neho neľutoval, a to ani napriek tomu, že ho takto mučili a že sa mu z jeho lásky vysmievali. Naopak, ešte aj na kríži pokračuje vo svojom diele lásky. Myslí na svoju matku a zveruje ju do starostlivosti jedného učeníka. A okrem toho koná na kríži pastorálnu a spasiteľskú službu, keď prijíma spoveď kajúceho lotra a hovorí mu tie najkrajšie slová, aké človek vôbec môže počuť: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Toto je Ježišova odpoveď na výsmech z jeho lásky: Ďalšie krásne činy lásky. Je to krásne naplnenie biblických slov: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé.“ Satan by bol plesal, keby Ježiš bol ľutoval a odvolal svoj program lásky. Ale namiesto toho utrpel ďalšiu porážku. Ježiš veľkolepým spôsobom pokračuje na kríži vo svojom programe lásky. Tak podal ďalšie potvrdenie slov: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“
Dali by sa uviesť ďalšie prejavy Ježišovho víťazstva nad Satanom. Pri každom z nich by sa vždy viac a viac upevňovala naša istota: Zmyslom Ježišovej smrti na kríži je okrem iného absolútne víťazstvo nad Satanom, nad démonskou deštruktívnou mocou. Práve toto je dôvod, že prvotná cirkev okrem iných titulov označovala Ježiša slovami „Christus Victor“, „Kristus – Víťaz“. Že toto víťazstvo bolo vrcholným spôsobom potvrdené úžasnou udalosťou Kristovho vzkriesenia – to si budeme pripomínať na veľkonočné sviatky.
Symbol kríža obsahuje mohutné posolstvo. Mali by sme z neho poznať čím viac. To, o čom sme hovorili dnes, patrí medzi jeho najdôležitejšie body. Pri pohľade na symbol kríža by sa mala v nás objaviť myšlienka: Kristus na celej čiare zvíťazil nad Satanom. Na celej čiare platí jeho veta: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“ Je to zároveň ponuka pre nás, ponuka, ktorá znie takto: Po Kristovom totálnom víťazstve nad Satanom máš aj ty, človeče, možnosť s pomocou tohto Víťaza odbúravať zo svojho myslenia a života satanské pozície. Treba nám ich najprv objaviť, jasne ich poznať a pomenovať ich ich skutočným menom, a potom ich postupne likvidovať. Až keď sa toto cudzie, okupačné diabolské vojsko začne z nášho života sťahovať a jeho miesto čím ďalej tým viac bude zaujímať Kristus Víťaz, Christus Victor, budeme sa aj my približovať k charakteru Kristovej čistoty vyjadrenej slovami: „Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho.“ Potom budeme môcť vyznať: Pane Ježiši, Tebe patrí celý môj život. Chcem, aby si Ty bol navždy mojím Pánom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
