Veľký piatok, Lukáš 23, 33, kázeň z rozhlasových služieb Božích z Nového kostola
Keď prišli na miesto, ktoré sa menovalo Lebka, t.j. Golgota, tam Ho ukrižovali. (Lukáš 23, 33)
Milí bratia, milé sestry, vážení poslucháči Slovenského rozhlasu.
Symbol kríža nás sprevádza od narodenia až po hrob. Už keď sme sa narodili, boli sme pokrstení a nad naším začínajúcim životom pri krste urobili kríž. Niektorí zbožní rodičia prežehnávajú svoje deti. S krížom ich vyprevádzajú na cesty a do manželstva a s krížom sa s nimi s radosťou zvítavajú. Kríže sú na kresťanských kostoloch, na pamätných miestach, na bohoslužobných knihách. Kríže sú na hroboch našich zosnulých. Dnes pozeráme na kríž krížov. Kristov kríž nám pripomína, prečo je kríž označením nie len utrpenia a smrti, ale aj nádeje a potešenia. Udalosť Veľkého piatka nám pripomína, ako veľmi v našich krížoch potrebujeme Spasiteľa, Pána Ježiša.
Evanjelista hovorí, že na Golgote Ježiša ukrižovali. Je to krátke konštatovanie. Ale nedá sa vypovedať, koľko je za touto jednoduchou vetou na jednej strane bolesti a na druhej strane surovosti. Pána Ježiša na kríži držia tri klince. Venujme im pozornosť.
1. Napred si všimnime klinec cez pravú ruku. Musel to byť silný klinec, ktorým
pribili Pánovu pravicu na kríž. Veď vieme, že Jeho pravica mala mimoriadnu moc. Pán Ježiš svojou pravicou utíšil rozbúrené more. Keď Pán svojou pravicou uchopil ruku mŕtvej Jajrovej dcéry, dievčatko sa prebudilo k životu. Keď sa touto rukou dotkol očí slepcov, tieto sa otvorili a videli. Keď Pán položil pravú ruku na malomocných, boli z hroznej choroby uzdravení. A Pán Ježiš so svojou pravicou robil aj mnohé ďalšie predivné skutky.
Už v Starom zákone žalmista ospevuje Božiu pravicu: Pravica Hospodinova je vyvýšená! Pravica Hospodinova dokázala silu! To je pravá ruka Pánova: je divotvorná, je mocná. Koľkí z vás, bratia sestry, i vy, ktorí nás počúvate v rozhlase, ste tiež skúsili moc Božej pravice: Možno ste boli ťažko chorí. - A Pán sa vás uzdravujúco dotkol. Boli ste v nebezpečenstve. - Ale keď ste volali k Spasiteľovi, vytrhol vás z ohrozenia a zachránil. Mali ste mocného nepriateľa, nestačili ste sami na jeho intrigy. - Ale Božia pravica zasiahla vo váš prospech a vy ste boli z nepriateľovej zloby zachránení. Niektorí ľudia v svojom nešťastí vedia, že z ich biedy, chorôb, blízkosti nešťastia a smrti ich už nezachráni nik. Len Božia pravica im môže pomôcť. Ona dáva istotu a pokoj, ktorý nik iný nedá, len Pán Ježiš. Len Pánova pravica môže zachrániť, upokojiť, uzdraviť, spasiť.
Na Veľký piatok Pánovu pravicu priklincovali na kríž. Zdalo by sa, že tejto silnej ruke je koniec. Že jeden klinec je mocnejší, ako Božia pravica. Ale veci sa majú inak: Práve, keď sa zdá, že Kristova pravá ruka je celkom bezmocná, práve vtedy koná najslávnejší a najmocnejší čin. Berie najväčšie bremeno: Hriechy celého sveta. Vo chvíli zdanlivo najväčšej bezmocnosti, pravica Pána Ježiša borí najväčší múr, ktorý nik iný ani nemôže zboriť, ani prekročiť: Múr medzi hriešnikmi a Bohom. Práve na Golgotskom kríži pravica Božieho Syna platí najväčší dlh: Dlh našich zlyhaní, omylov a hriechov oproti Bohu i oproti blížnym. Od chvíle priklincovania Ježišovej pravice na kríž, majú v nej pomoc všetci: chorí, trpiaci, chudobní, väzni, hriešnici, umierajúci.
Toto sa dá pochopiť len vierou. A každý veriaci v Pána Ježiša Krista, napriek stavu, v akom je, môže vyznávať: Ježišova pravica ma vytrhla z Božieho hnevu, z odsúdenia a večného zahynutia.
2. Teraz venujme pozornosť klincu cez ľavú ruku. Vieme, že srdce má bližšie
k ľavej ruke, ako k pravej. Akú úlohu mala ľavá ruka Pána Ježiša? Svoju ľavú ruku používal pri mimoriadnych činoch lásky. Keď k Nemu prinášali maličké deti, svojou ľavou rukou si ich privinul k hrudi a pravou ich požehnával. Keď umýval učeníkom nohy, ľavou si nohy pridŕžal a pravou ich umýval. Pán Ježiš svoju pravicu používal k mocným divom, ale svojou ľavou rukou preukazoval lásku. Na Veľký piatok však táto láskavá Ježišova ľavá ruka je priklincovaná na kríž. A vtedy sa zdalo, že klinec nad ňou triumfuje, že najväčšia láska na svete - zomiera.
Ale veci sa majú inak: Práve vo chvíli najväčšej bezmocnosti koná táto ruka najväčšie dielo lásky. Raz bol Pán Ježiš povedal: Nikto nemôže viacej milovať, ako keď položí život za svojich priateľov! Tu však, na kríži, na Golgote, koná ruka Božieho Syna ešte väčší skutok lásky: Pán Ježiš kladie svoj život ako obeť aj za svojich nepriateľov. Nič a nik, ani silný klinec, ani surovosť tých, ktorí ho zatĺkli do najláskavejšej ruky, nemôže zastaviť Božiu lásku! Ba práve v tejto chvíli sa ukazuje jej pravá plnosť. Na kríži Pána Ježiša je dostatok Božej lásky pre každého, kto si ju žiada, kto prosí o zmilovanie, - pre každého, kto sa chce zmeniť, kto chce patriť celkom Bohu, hoci sa Mu predtým posmieval, hoci predtým Ho zrádzal a zaprel, hoci ubližoval a šiel cestou hriechu. Na kríži je dostatok lásky Božej pre každého, kto si ju úprimne žiada.
3. Všimnime si aj klinec cez nohy. Musel to byť silný klinec, ktorým pribili nohy
Pána Ježiša na kríž. Pri pohľade na umučené telo Pánovo visiace na kríži sa zdá, že sú bezmocné, že klinec, ktorý ich drží s nimi skoncoval. Ale spomeňme si, aké to boli nohy: Vykonali mnoho ciest v službe človeku. Prekonali diaľky za tými, ktorí potrebovali Pánovu pomoc. Prešli únavnú cestu z Galiley až do Betánie k Lazarovmu hrobu, aby Pán mohol vzkriesiť mŕtveho priateľa a potešiť jeho najbližších. Tieto Pánove nohy kráčali aj po vlnách rozbúreného Genezaretského jazera, aby prestrašeným učeníkom priniesli pokoj a vieru, že v Ježišovi je s Nimi sám Boh. Nohy niesli Pána Ježiša za chorými, za trpiacimi, ale aj za namyslenými a hriešnymi ľuďmi. Všade, kde Pán Ježiš prišiel, prinášal potešenie, uzdravenie, pomoc. Pán prichádzal za ľuďmi aj preto, aby ich pozval k pokore, k pokániu, k zrieknutiu sa hriešneho spôsobu života, aby prinášal evanjelium... A nakoniec nohy Pánove kráčali vedome aj do Jeruzalema, v ústrety zrade - a potom šli s krížom až na Golgotu, aby sa nevinný Pán Ježiš obetoval za hriešnikov. -Teraz tieto nohy pribili silným klincom na kríž. Zdalo by sa, že tento klinec ukončil všetky cesty Pána Ježiša. Ale to je len zdanie. Práve vo chvíli svojej najväčšej bezmocnosti a smrti, sa Pán Ježiš stal pre nás jedinou cestou k Bohu. On povedal o sebe: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. A apoštol Pavel hovorí o Ježišovi: V Ňom máme prístup k Bohu. - Pán Ježiš je cesta, o ktorej hovorí prorok Izaiáš, že: idúc po nej ani hlúpy nezablúdi.
A tak aj dnes Pán Ježiš Kristus chodí po tejto zemi. Prichádza za tými, ktorí si Ho žiadajú. Prichádza, aby uzdravoval chorých, aby potešoval smútiacich, aby dával nádej a život umierajúcim. Pán Ježiš prichádza, aby sa zastával prenasledovaných, aby dával novú odvahu tým, ktorí sa usilujú o pravdu a spravodlivosť. Pán prichádza, aby sme sa vedeli v Jeho sile zbavovať hriechu, nemravnosti a nemorálnosti, ktorá sa čím ďalej tým viac rozmáha. Pán ide s odpustením za pokornými, s múdrosťou za tými, ktorí sa rozhodujú a prosia si Jeho pomoc. Pán Ježiš ide s požehnaním aj k tebe, brat, sestra, milý poslucháč. On vie, čo najviac potrebuješ. Pozná tvoje trápenia a aj tebe chce byť Spasiteľom. Pán sa však nikomu nevnucuje. Vchádza len k tomu, kto Ho pozve, kto je hladný po Jeho požehnaní, kto verí, že Ježiš je Spasiteľ pre jednotlivcov, rodiny, národy a spoločnosť vôbec.
Dnes na tejto zemi nemá Spasiteľ iné ruky a iné nohy, len tie tvoje, brat, sestra. Pros svojho Pána, aby si sa stal/stala Jeho pravicou, pomáhajúcou, ochotnou, vytrvalou. Pros, aby si teba Pán Ježiš použil i dnes, ako svoju ľavú ruku, aby si vedel nezištne poslúžiť, preukázať odpustenie, lásku a poskytnúť Božie potešenie. Pros, aby Pán Ježiš chodil na tvojich nohách. Aby s tebou vchádzal tam, kde sa nachádzaš a prinášal svoje dary cez tvoju ochotu. Pane, pomôž nám, aby Tvoja smrť bola pre nás silou k novému životu.
Amen.
Boris Mišina
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
