V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Kvetná nedeľa, Mt 27, 22

Pilát im povedal: Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. (Mt 27, 22)

Pilát sa nevie rozhodnúť, čo má urobiť s Ježišom. Vie, že Ježiš neurobil nič, za čo by podľa rímskeho práva zasluhoval smrť. Piláta varuje jeho žena, aby sa neprenáhlil, lebo vo sne veľa trpela pre „toho spravodlivého“, pre Ježiša. Ale Ježišovi žalobcovia naliehajú na Piláta, aby Ježiša odsúdil a dal ukrižovať. K tomu naznačujú vyhrážku, že ak nechá Ježiša nažive, obžalujú ho u cisára, že nechráni záujmy Rímskeho impéria. Zorganizovali dav, ktorý – zmanipulovaný – vykrikuje, že Ježiša treba ukrižovať. Prostredníctvom davu manipulujú aj miestodržiteľom. Nakoniec dosiahnu svoje. Pilát vydá rozkaz Ježiša ukrižovať a odovzdá ho vojakom. Potom nasleduje týranie, posmešné korunovanie, cesta na Golgotu, ukrižovanie. Pilát sa teda rozhodol, čo urobí s Ježišom. Zdá sa nám, že zo svojho rozhodnutia nemal najlepší pocit. Umýva si symbolicky ruky, aby dal najavo, že konal pod nátlakom. Uvedomme si ešte raz, čo sa tu stalo: Keď predstavitelia najvyššej židovskej rady predviedli Ježiša pred Piláta, Ježiš sa dostal do Pilátovho zorného poľa. Pilát sa od tej chvíle nemohol zbaviť problému: „Čo mám urobiť s Ježišom?“ Nakoniec sa rozhodol – dobre vieme, ako. Pán Boh rozsúdi, aký je podiel jeho viny.
„Čo mám urobiť s Ježišom?“ – to nie je iba Pilátova otázka. To bola otázka každého, kto sa v tom čase stretol s Ježišom. To je dnes otázka každého, kto sa o Ježišovi dopočuje – v kostole, v rozhovore, na stretnutiach, čítaním evanjelií, čítaním literatúry. Rozhoduje sa každý, i ak otázku neformuluje takto, alebo vôbec neformuluje. „Čo mám urobiť s Ježišom?“ – to je otázka každého jedného z nás. Rozhodujeme sa nie iba prvý raz. Život prináša mnoho takých situácií, keď nás nové okolnosti nútia, aby sme k tejto otázke znova zaujali stanovisko. Tak to bolo v živote ľudí, ktorí sa spomínajú v evanjeliách, a rovnako je to dnes s nami. Táto otázka sa dá vyjadriť aj inými spôsobmi, napríklad takto: Aké miesto zaujíma Ježiš v mojom živote? Akú dôležitosť mu prisudzujem? Akú rolu hrá v mojom živote?
Prečo je táto otázka a odpoveď na ňu taká dôležitá? Podobné otázky si môžeme klásť o každom inom človeku, ktorý nejakým spôsobom vstúpi do nášho života. Prečo práve Ježišovi a nášmu vzťahu k nemu máme venovať osobitnú pozornosť? Lebo on má celkom jedinečný vzťah k nášmu životu. On má vrcholný záujem o to, aby sa z nás stali bytosti podľa Božieho zámeru. On svojím vykupiteľským, zachraňujúcim dielom odstraňuje prekážky, ktoré sú na ceste k tomuto cieľu, prekážky, ktoré sme sami narobili svojou hriešnou myšlienkovou orientáciou a praktickým hriešnym životom. Ježiš teda chce pre nás to najlepšie. On totiž dobre vie, že pre človeka je rozhodujúce nie to, čo má, čo vlastní, čoho je vlastníkom. To je pomerne krátkodobá, časovo obmedzená záležitosť. Rozhodujúce je, čo človek je, čím sa stáva, čím je v jadre, v hĺbke svojej bytosti. Na rozdiel od majetku je toto časovo neobmedzená, večná záležitosť. My si to málokedy uvedomujeme, ale Ježiš to nosil stále na mysli. Z tohto jeho poznania pochádza Ježišovo stanovenie priorít. Absolútnu prioritu pre človeka má to, čo človek je vo svojej podstate. A Ježišovi ide práve o to, aby sme sa v tejto rozhodujúcej oblasti stali plnohodnotnými ľuďmi. Už toto je dostatočný dôvod na to, aby sme sa s plnou pozornosťou venovali otázke: „Čo mám urobiť s Ježišom?“
Okrem toho si musíme uvedomiť nasledujúcu vec: Stretnutie s Ježišom nás čaká, keď po skončení zemského úseku života prejdeme cez smrť do novej oblasti bytia. Tomuto stretnutiu sa nikto nevyhne. Toto stretnutie nie je závislé od ochoty či neochoty človeka stretnúť sa s ním. Bude to stretnutie, pri ktorom práve on zhodnotí pravdivo, absolútne pravdivo, náš život. Od nášho vzťahu k nemu, k jeho osobe, k jeho učeniu, k jeho chápaniu života a hodnôt v ňom – od toho závisí, ako sa bude vyvíjať náš život aj v tejto časnosti, ale aj vo večnom svete. To je ďalší dôležitý dôvod, ktorý nás vedie k tomu, aby sme vážne brali otázku „Čo mám urobiť s Ježišom?“ a aby sme svojím prvým rozhodnutím a všetkými ďalšími rozhodnutiami dali na ňu správnu odpoveď.
Bolo by zaujímavé sledovať všetkých ľudí, ktorí sa podľa správ evanjelií a ostatných novozmluvných spisov stretali s Pánom Ježišom, sledovať, aké odpovede oni dali na kľúčovú otázku: „Čo mám urobiť s Ježišom?“ Pozrieme sa aspoň na niektorých. Taký Šimon Peter sa stretol s Ježišom pri Galilejskom jazere. Peter bol rybár a Ježiš ho pozval, aby sa stal rybárom ľudí, teda misionárom, ktorý by ľudí privádzal k Ježišovi. Petrova odpoveď na nevyslovenú otázku „Čo urobím s Ježišom?“ bola jednoznačná: nechal svoju prácu a nasledoval Ježiša. V evanjeliu sa Peter spomína ako prvý človek, ktorému bolo dané spoznať, že Ježiš je Mesiáš. Vyjadril to v krásnom vyznaní pri Cezarei Filipovej, keď povedal: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Toto bola jedinečná odpoveď na otázku, ktorá je dnes večer v popredí našej pozornosti. Aj inokedy bol Peter postavený pred túto otázku. Raz mnohí ľudia odišli od Ježiša, lebo neboli ochotní prijať jeho slová, ktoré označili ako tvrdé: „Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?“ Ježiš sa vtedy spýtal Dvanástich, či aj oni chcú odísť. To bola iná forma tej istej klasickej otázky. Peter odpovedal slovami, nad ktoré si krajšie ani nevieme predstaviť: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ Sú aj smutnejšie odpovede v Petrovom živote. Keď Ježiša zatkli v Getsemanskej záhrade, Peter šiel za ním a keď bol na nádvorí veľkňazovho paláca, trikrát odznelo zo strany okolostojacich upodozrievanie, že aj on je z Ježišových ľudí. Aj vtedy stál Peter pred otázkou: „Čo mám urobiť s Ježišom?“ Veľkú rolu hrala vtedy v Petrovej mysli atmosféra strachu, a pod tlakom strachu Peter trikrát zaprel a povedal, že Ježiša nepozná. Keď kohút zakikiríkal a Pán sa pozrel na neho, veľmi rýchlo si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Slzy trpkého plaču boli vtedy jeho momentálnou reakciou. Že bol z tohto pádu veľmi nešťastný, netreba ani osobitne zdôrazňovať. Vzkriesený Pán mu pomohol dostať sa z tohto bolestného stavu, keď sa ho trikrát spýtal, či ho naozaj miluje. To bola pre Petra nová forma tej istej otázky: „Čo mám urobiť s Ježišom?“ Určite vložil celú svoju dušu do slov, ktorými odpovedal na túto otázku: „Pane, ty vieš, že ťa milujem, Pane, ty vieš všetko.“ Pán prijal túto odpoveď a potvrdil to novým povolaním do apoštolskej práce: „Pas moje ovečky“.
Inak prebiehali odpovede na tú istú otázku u Saula-Pavla. Bol vynikajúcim rabínskym študentom v Jeruzaleme u chýrneho rabína Gamaliela. Je samozrejmé, že bol informovaný o Ježišovi, jeho učení, o ukrižovaní, aj o tom, že Ježišovi nasledovníci tvrdili, že bol vzkriesený. To všetko bola aj pre Pavla ostro formulovaná otázka: „Čo mám urobiť s Ježišom?“ Odpoveď bola jednoznačne negatívna: prenasledovať všetkých, u ktorých sa nájde akákoľvek stopa Ježišovho pôsobenia, prenasledovať spoločenstvo mladej kresťanskej cirkvi a jej prívržencov, kdekoľvek sa s nimi stretne alebo ich vystopuje. Prejavom tejto ničivej, deštruktívnej odpovede bola jeho cesta do Damasku, lebo tam chcel vysliediť kresťanov a urobiť príslušné zákroky. Na tejto ceste sa mu celkom nečakane zjavil vzkriesený Pán a spýtal sa ho: „Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Túto Ježišovu otázku pretavil Saul do osobnej otázky: „Čo mám urobiť s Ježišom?“ Odpoveď dal svojím rozhodnutím a celým ďalším životom. Na základe celého jeho apoštolského pôsobenia by sme mohli jeho odpoveď formulovať napríklad takto: „Pane, dávam ti odteraz k dispozícii celého seba, všetok svoj čas, všetky svoje sily a hodnoty intelektuálne, vôľové, emocionálne, fyzické, ekonomické.“ Vykonal obrovské dielo v Pánovej službe, a v tejto práci on sám vyrástol na jedinečnú, plnohodnotnú kresťanskú osobnosť. Z jeho skúsenosti môžeme odvodiť všeobecné principiálne pravidlo, či priamo zákonitosť: Čím viac sa človek dá k dispozícii Ježišovi Kristovi, tým zrelšou, plnohodnotnejšou osobnosťou sa on sám stáva.
„Čo mám urobiť s Ježišom?“ To je otázka, ktorá stojí pred nami. Pomocou nej môžeme hodnotiť svoj doterajší vzťah k Pánu Ježišovi: Čo som doteraz urobil s Ježišom? Aké miesto on doteraz zaujímal a zaujíma v mojom živote? Prijal som jeho odpustenie? Prijal som jeho odpustenie ako základňu, na ktorej môžem a mám vybudovať svoj nový život? Prijal som ho ako svojho najvyššieho Pána, najvyššiu autoritu, podľa ktorej hodnotím všetkých a všetko, čo sa mi z tohto sveta ponúka ako autorita? Prijal som ho ako najvyšší vzor svojho života, podľa ktorého hodnotím seba a korigujem svoj životný smer? Alebo môj vzťah k nemu je úplne povrchný? Je mi jeho meno iba sviatočnou pozlátkou na vyvolanie sviatočných nálad pri rodinných príležitostiach? Stačí mi spomenúť si na neho dvakrát do roka, na Štedrý večer a na Veľký piatok, alebo sa uspokojím s návštevou kostola v nedeľu a inak si žijem, akoby Ježiša Krista ani nebolo? Je to tak, že sa nedám znepokojovať jeho prikázaniami lásky, pravdovravnosti, odpúšťania? Je potrebné, aby každý našiel čím dôkladnejšiu a presnejšiu odpoveď na túto osobnú otázku.
To je však nielen hodnotiaca otázka o našom doterajšom vzťahu k Pánu Ježišovi. „Čo mám urobiť s Ježišom?“ – to je pre nás v tejto chvíli aktuálna otázka. Negatívne odpovede by nás mali varovať. Z bohatstva biblických pozitívnych odpovedí by sme si mali osvojiť čím viac. Zopakujeme niektoré z tých, ktoré sme počuli: Pán Ježiš, Ty si pre mňa Mesiáš, Syn Boží. Ďakujem za odpustenie, ktoré si svojou obeťou na kríži získal aj pre mňa. Voláš ma k sebe a ja Ťa chcem nasledovať. Ku komu inému by som mohol ísť? Ty máš slová večného života a ja som uveril a poznal, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží. Pane, milujem Ťa, Ty vieš o mne všetko. Dávam Ti k dispozícii celý svoj čas, lebo Tvoj pohľad na mňa upretý budem cítiť nielen v kostole, ale aj v práci v zamestnaní, v manželstve, v rodine, a nech sa kdekoľvek pohybujem. Každý môže a má pridať ďalšie časti odpovede, ktoré sa týkajú osobne jeho. Táto odpoveď by mala byť formulovaná nielen slovami, ale mala by sa realizovať v celom našom živote.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.