V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. pôstna nedeľa, Žalm 1

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva. A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1)

Vo svojom spise „Úpadok a obnova kultúry“ podrobil Albert Schweitzer kritickej analýze civilizáciu 20. storočia. I keď kniha bola napísaná začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia, zachováva si dodnes svoju aktuálnosť. Nejdeme teraz uvádzať obsah knihy, všimneme si len perspektívu, ktorú načrtáva. Po kritickom, zdrvujúcom zhodnotení stavu modernej kultúry a civilizácie si Schweitzer kladie otázku, aké východisko z tejto situácie prichádza vôbec do úvahy. Svoju perspektívu znázorňuje obrazom lúky, ktorá sa na jar celá zazelená. Ako k tomu dôjde? pýta sa Schweitzer. Tak, že sa zazelenajú milióny jednotlivých stebiel trávy. Toto je podľa neho cesta k obnove kultúry, civilizácie, k obnove ľudskosti: že sa veľké množstvo jednotlivcov prebudí k pocitu zodpovednosti za hlboko humánne formovanie svojho života. Tu už cítime, v čom je priama výzva na nás veriacich kresťanov: každý z nás by sa mal podobať tomu zelenému steblu trávy, a tak prispieť k tomu, aby sa celá lúka našej spoločnosti pokryla sviežou zeleňou nového, čistého, vpravde humánneho života.
Náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus nás na to upozorňuje známymi slovami: „Vy ste soľ zeme, vy ste svetlo sveta.“ „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Tieto jeho výzvy by sme mali nielen vedieť naspamäť, ale mali by sme si ich často pripomínať, o nich uvažovať, aby ony orientovali našu myseľ, náš životný program a všetko konanie smerom k ich realizovaniu.
V základnej knihe všetkých kresťanov, v Biblii, máme bohatstvo poučenia o tom, ako sa stať tým zeleným, steblom, ako sa stať soľou zeme a svetlom sveta. Žalm prvý, ktorý sme prečítali, patrí medzi takéto dôležité ukazovatele cesty. Chceli by sme si z neho vybrať niektoré myšlienky, ktoré nám môžu pomôcť pracovať na našich vlastných bytostiach v spomenutom smere, a tým prispieť, i keď len v malej miere, k obnoveniu ľudskosti, spravodlivosti, lásky.
Kresťania môžu a majú prispievať k dosahovaniu tohto veľkého cieľa svojím špecificky kresťanským spôsobom. Na prvom mieste musí stáť to, čo sa na prvom mieste nachádza v prečítanom žalme: Bázeň pred Pánom Bohom, zvrchovaný rešpekt pred Bohom, pocit absolútnej zodpovednosti pred Bohom. Zodpovednosť za všetko, čo sme a konáme, nám okrem iných biblických výrokov pripomínajú apoštolove slová z Listu Rímskym: „Nikto z nás nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.“ Toto intenzívne, každodenné pociťovanie Božej prítomnosti nás neodťahuje do abstraktného náboženského geta, kde by sme mohli zabudnúť na problémy sveta a ignorovať ich, ale naopak, uprostred problémov sveta nám to umožňuje ostať človekom, správať sa ako človek, rozhodovať sa ako človek v plnom a peknom zmysle.
Nebýva to vždy také jednoduché. Neraz sme v prostredí, ktoré je plné príkladov opačného obsahu, v prostredí, ktoré sa cynicky vysmieva z rešpektovania etických zásad. Neraz sme vlastným srdcom pokúšaní kráčať širokou, ľahkou, príjemnou cestou a zabudnúť, že tým klesáme z ľudskej úrovne na podľudskú úroveň. Keď sme takto obklopení zlými príkladmi, obklopení výsmechom a nahlodávaní vlastným pokušením, vtedy nie je ľahké zachovať si vysoký morálny a duchovný štandard. Ale kto žije vo vedomí, že je neprestajne obklopený Božou prítomnosťou, kto si pravidelne, disciplinovane pripomína rozhodujúcu skutočnosť, že nemôže uniknúť od zodpovednosti pred Pánom Bohom, ten dokáže zostať čistý aj uprostred nečistého prostredia, dokáže si zachovať postoj spravodlivosti aj uprostred nespravodlivosti, dokáže si zachovať postoj lásky aj uprostred egoizmu a nenávisti. Tu vidíme, že skutočná viera v Pána Boha má nesmierny praktický dosah.
Osobitná pozornosť sa v prečítanom žalme venuje Božiemu zákonu, Božiemu slovu. Za blahoslaveného, skutočne šťastného je tu vyhlásený človek, ktorý na jednej strane odmieta príklady hriešnych ľudí, ktorý odmieta posmech cynikov, ktorým nič nie je sväté, ktorý na druhej strane žije v každodennom kontakte s Božím slovom. Každý deň potrebujeme čistiť svoj myšlienkový svet od všetkého nečistého, čo doň vniklo, každý deň potrebujeme napĺňať svoj myšlienkový svet novým, bohatým obsahom, každý deň potrebujeme upevňovať v sebe dôveru v Pána Boha, aby sme aj uprostred ťažkých skúšok mali pevný životný bod, ktorého sa môžeme zachytiť, každý deň potrebujeme upevňovať v sebe morálne normy ako pravidlá vlastného správania v najrozličnejších situáciách. Na všetko toto nám bolo darované Písmo sväté. Dostatočne si ani neuvedomujeme, aký poklad máme v tejto knihe. Uvedomovali si to ľudia v dobách, keď Biblia bola nedostupná alebo len ťažko dostupná, keď patrila medzi zakázané knihy a ľudia sa všemožne usilovali dostať sa k nej. Dnes je Písmo sväté v našej spoločnosti bez problémov dostupné každému a každý by ho mal čím viac využívať. Ono i dnes môže formovať každého človeka smerom k láske, spravodlivosti, pokoju.
Človek, ktorý sa týmto spôsobom zverí pod Božie vedenie, je v našom žalme prirovnaný k stromu, ktorý má stály zdroj životodarnej vody. Je to strom, ktorý nikdy nesklame, ale v primeranom čase prináša svoje ovocie. Takýto strom je symbolom všestranne tvorivého života. Byť tvorivý v práci každého druhu, byť tvorivý pri formovaní rodinného života, byť tvorivý pri výchove detí, byť tvorivý pri vedení a formovaní života celej spoločnosti – toto všetko a mnoho iného je vyjadrené obrazom stromu, ktorý pravidelne prináša svoje ovocie. Takýto život je zmysluplný aj sám osebe, je zmysluplný pre mnohých iných ľudí, je zmysluplný pred hodnotiacim súdom Hospodinovým. Takýto život je opravdivou alternatívou ku konzumnému štýlu života, ktorému sa človek v dnešnej dobe tak ľahko a tak rád oddáva. Strom plný ovocia - krásny to obraz, ktorý by nás mal každý deň nanovo motivovať a priťahovať.
Toto všetko je krásny cieľ a krásna úloha, a my sme na ňu neraz veľmi slabí. Preto nemôžeme pri nej nemyslieť na toho, o ktorom apoštol z vlastnej skúsenosti povedal: „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ Na neho, nášho Pána a Spasiteľa, nám treba myslieť stále, a najmä teraz, v tichej pôstnej dobe. On nám svieti ako jedinečný príklad pravého ľudského bytia. Jeho láska, láska k nám, dosiahla najvyššiu možnú mieru. On nám dovolil prosiť o pomoc, keď klesáme pod bremenom dňa a bremenom pokušenia. On prisľúbil: Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Pod jeho vedením a s jeho pomocou môžeme dosiahnuť aj tú veľkú vec, že budeme soľou zeme a svetlom sveta, že budeme stromom, ktorý načas prináša ovocie, že budeme steblom trávy, ktoré sa zazelená a prispeje k tomu, aby v našej vlasti prišla jar pokoja, spravodlivosti, lásky, ľudskosti. Pán Boh nám dáva túto veľkú možnosť. Jeho veľký dar stáva sa súčasne našou veľkou úlohou.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.