V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. pôstna nedeľa, Lukáš 22, 31 - 34

Milí bratia, milé sestry,
začína sa obdobie pôstu. Je to čas skúmania, príležitosť k tomu, aby sme si dali záležať na tom, ako vyzeráme. Nie zvonku, ale zvnútra.
Na to, aby sme vedeli, čo so sebou, k akej zmene chceme dospieť, je nevyhnutné, aby sme poznali svoj terajší stav, aby sme reagovali na Božiu otázku, ktorá znie stratenému človeku dodnes: Kde si?
Kde teda som? Ako som spokojný s tým, čo hovorím, ako konám? Kde je prameň mojich problémov, nepokojov? Kam idem?
Nech by sme sa na tieto otázky snažili odpovedali akokoľvek poctivo, ešte stále sme nepreklenuli riziko, že to, aký obraz máme sami o sebe, nemusí byť pravda.
Preto, aby bolo naše sebaskúmanie objektívnejšie, otvárame aj dnes Božie slovo. Ak ho otvárame s tým, že o pravdu máme záujem, Pán Boh nám rád vyhovie.
Prečítali sme si časť rozhovoru Pána Ježiša s Petrom. V mnohých rysoch je vzorcom nášho premýšľania a reakcií.
Ten, kto je vtedy v aktuálnom dianí v úplnom obraze, Ježiš Kristus, začína rozhovor ako prvý.
Dôverne známeho učeníka Šimona Petra upozorňuje Ježiš na blížiacu sa inváziu zla. Diabolskému útoku sa nevyhne ani ten, ba práve ten, kto je Ježišovi taký blízky!!
„Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu“, hovorí Ježiš. Spomenieme si na vyrývačné reči v zákulisí na začiatku Jóbovho príbehu? Tam stelesnené zlo kladie Bohu otázku: „Či Jób je zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmohol v krajine. Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očú rúhať?!“
Teraz je na rade Peter: učeník, ktorý svojho Pána obdivuje, žasne nad Jeho dobrotou - ten, ktorý je presvedčený, že Ježiš Kristus je Mesiášom, Záchrancom. Satan sa sústreďuje na človeka, ktorý zanechal všetko a išiel za svojím Pánom. Prežil zlovestnú búrku na mori, chodil po vode, zažil nasýtenia, uzdravenia, počul slovo zmierenia, videl Ježišovo premenenie... Tým všetkým bol Peter úprimne ohromený. Jedinou jeho snahou bolo, aby sa len Ježiš držal, aby bol v akcii a to, čo začal, rozvíjal ďalej.
Veď všetko bolo na najlepšej ceste. Peter cítil požehnanie, pokoj, milosť, radosť – nuž – čo tomu chýbalo? Tak to malo ostať.
Keď sa Ježiš zmienil o prichádzajúcom utrpení - o kríži, je to Peter, ktorý chce skazu krásneho Božieho diela stopnúť v zárodku a hovorí: Pane, ale to sa Ti nesmie stať! S tým, čo si tu na zemi rozbehol, kríž predsa vôbec nesúvisí! Tvoja práca je fantastická! Sleduješ, ako ľudia reagujú? Nevidíš, ako dlho na Teba čakali? To s utrpením hádam nemyslíš vážne...
Teraz zas Peter počuje slová, ktoré vyjadrujú pochybnosť o jeho oddanosti... Je to možné?! Ježiš chce prosiť za mňa? Aby nezanikla MOJA viera? Veď všade okolo sú húfy ľudí, ktorí Ho zďaleka tak nepoznajú, ktorí od Neho vôbec nič neočakávajú, lebo s Ním zďaleka neprežili toľko, ako JA!
Peter reaguje: Neboj sa Pane, na mňa sa môžeš spoľahnúť. Lebo JA som tu - pripravený urobiť všetko, čo treba. JA som pripravený ísť s Tebou aj do rizika - do väzenia a na smrť. Ja sa nevzdávam. S mojou podporou môžeš počítať.
Ježiš je však opatrný - Ach, Peter, nikdy nehovor nikdy. Teraz ani nevieš, čo hovoríš. Tvoje hrdinstvo je smiešne – prestaneš si za ním stáť v prvom ohrození. Tvoja oddanosť v slovách nestačí.
Zľakneš sa – a prispôsobíš. Budeš hovoriť tak, aby si sa zachránil sám. Ak sa ma zmocnia, ani ty nebudeš veriť, že sa situácia zvráti.
A to všetko sa stane ešte dnes. Tvoje snaženia, vyznania, Tvoje cítenie je naozaj momentálne. Hovoríš len na základe toho, čo prežívaš teraz.
Viera je viac. Viera dokáže čakať na zvrat, ktorý sa nedá predpokladať – ba ktorý sa dá na základe momentálneho diania celkom vylúčiť.
Viera je, Peter, niečo, čo sa môže zakolísať. Tvoja viera je ešte krehká, môže sa roztrieštiť, ak pocítiš nebezpečie. Ale ja budem za teba prosiť.
Budem prosiť, Peter, a budem dúfať, že sa po skrate a zaváhaní dokážeš vrátiť. Verím, že ťa len úzkosť a strach o seba prinútia urobiť, čo by si normálne naozaj neurobil.
Verím, že aj keď ma zaprieš, nájdeš silu, aby si sa vrátil.
Milí bratia, milé sestry,
Ježiš by mohol takto prehovoriť s každým jedným z nás.
Aj my sme si niekedy poznaním Ježiša a poznaním samých seba takí istí, že
nepočúvame, neprijímame nič, čo nám na obraze samých seba alebo na obraze Ježiša Krista nesedí.
Radi vidíme to, čo vidieť chceme. Radi sa poznávame tak, ako sa spoznať chceme. A aj na záchranu, zmierenie, upokojenie máme svoj - univerzálny kľúč.
Pán Boh vie však viac. Dokonale nás pozná. Vie, čoho všetkého sa od nás môže dočkať. On sa na veci nepozerá iba z našej perspektívy. Pozná naše motívy, prostredie, naše rezervy – všetko.
Keby sme sa vedeli viac utíšiť - a nehovoriť, nepredpovedať, čo hovoriť a predpovedať nevieme, boli by sme užitočnejší.
Aj Bohu aj ľuďom sú príjemnejší ľudia, ktorí nepôsobia tak, že vedia, majú a môžu všetko. Veď veľmi dobre vieme, že to nie je pravda.
Je isté, že pred ľuďmi nemôžeme zverejniť celkom všetko. Zneužili by to. Aj oni nás skúmajú, odhaľujú naše slabosti. Robia to žiaľ väčšinou preto, aby nás mohli účinnejšie použiť pre svoj cieľ. Sme teda zvyknutí, že to, čo je v nás citlivé, boľavé, radšej nechávame tak ako je. Skryté - celkom kdesi hlboko v našom vnútri.
A to tak nemusí byť.
Boh nie je ako človek. On nás nebude biť. On nás nebude zneužívať. Pred Ním sa nemusíme skrývať – hlavne s tým, čo potrebujeme očistiť, uzdraviť.
Človek nevie byť citlivý, pretože mu vždy ide najprv o seba.
Ale Boh je iný. On prichádza, aby hľadal a spasil, čo by muselo zahynúť.
Človek hľadá, čo je v nás slabé a problematické, aby nás pokoril, ale Boh sa o nás zaujíma so zámerom iným. Chce nás uzdraviť, presvedčiť o tom, že sme milovaní. Neprestáva tvrdiť, že sme Mu vzácni a neľutuje, že dal za nás svojho Syna, aby sme Mu začali dôverovať.
Ježiš dodnes prosí za každého z nás, aby naša viera nezanikla. Ani vtedy, ak v praxi zaprieme to, čo vieme pekne teoreticky vyznať. Prosí za nás, aby sme nemuseli pestovať reťaz klamstiev a maskovať tak to, čo sme nezvládli.
Ježiš prosí, aby naša viera nezanikla, keď sme neurobili všetko, čo sme chceli, mohli alebo vedeli a už sa to nedá napraviť.
Ježiš prosí, aby naša viera nezanikla.
Viera je darom. A nie je daná všetkým. Tak sme to počuli v dnešnej epištole /2.Tes 3,1-5/ Pavel pozýva tesalonických, aby sa modlili za to, nech sa slovo Pánovo šíri a oslávi. Aj nám treba prosiť, aby sme sa vedeli chrániť od nečestných a zlých ľudí. To je naozaj často nad naše sily. Ale Pán je verný, On nás zachová od zlého. On nám bude viesť srdce k láske Božej a trpezlivosti Kristovej.
Láska a trpezlivosť je dokladom o vernosti bohabojných ľudí.
To je kombinácia, ktorá nám pomôže prečkať čas vlastného zlyhania, aj čas, v ktorom cítim, ako mňa zradili tí, ktorým som dôveroval.
Láska a trpezlivosť sú darmi Božieho ducha. Živili vieru zraneného Jóba, aby ho nezdrvili necitlivé rady a výčitky takzvaných priateľov.
Láska ako základný postoj k človeku a trpezlivosť ako čas milosti sú Ježišove zbrane, ktoré majú moc dodnes.
Láska a trpezlivosť viedla Pavla, Jána, Štefana a mnohých iných svedkov Kristovej milosti, aby napriek obetiam a zapieraní samých seba vládali očakávať na to, k akému cieľu, zmyslu dospejú ľudia, ktorým slúžia, ktorým Pánovom slovo rozsievajú.
Mohli byť ponížení, zastrašovaní a mučení, ale tam, celkom hlboko vo svojom vnútri cítili POKOJ, o ktorý ich nikto nepripravil. Vedeli, akí sú odkázaní na to, aby Pán prosil, aby ich viera nezanikla.
Za všetkých to vyznáva Peter v rozhovore po vzkriesení, keď sa Ho Ježiš pýta: Či ma miluješ? Už netvrdí tak ako pred utrpením: Samozrejme, pravdaže, aj umriem s tebou, ale uznáva: Ty vieš, že ťa milujem.
Nie JA, ale Ty, Pane, ma poznáš a presne vieš, čo ma nadchýna, povzbudzuje, ale aj to, o ma bolí, kde som schopný a kde sa tak ľahko nechám zlomiť. Nie ja, ale Ty hodnotíš, na základe čoho vidím Teba, samého seba i druhého človeka. Ty vieš všetko.
Dovoľ mi, aby som sa Teba vedel spoľahnúť vtedy, keď dianie, vzťahy a situácie nejdú podľa mojich predstáv. Odpusť mi moju sebaistotu a všetky amatérske pokusy zachrániť samého seba.
Toto je, bratia a sestry, obrat. Toto je zmena, ak sa z môjho sebaistého „JA zariadim, splním, zachránim“ rodí dôverujúce „Ty, Pane urob, zachráň - tak ako treba.“
To je to správne poznanie – nie „JA to mám pod kontrolou“, ale – „Ty, Pane, urob ako myslíš. Ty si ma vykúpil. Pomôž mi, aby som to vedel prijať a aby bolo zo mňa cítiť, že som svoje JA odovzdal do Tvojich rúk.
Pomôž mi, milostivý Pane, aby bolo na mne túto zmenu vidieť a cítiť, aby priniesla úžitok.“

Amen

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.