V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Deviatnik, Skutky 8, 26 - 35

Jeden veľmi zbožný muž, známy svojou svätosťou, žil v hlbokej jaskyni. Celý deň presedel ponorený do hlbokého rozjímania a stále myslel na Boha.
Jedného dňa, keď svätý muž zasa rozjímal, vyliezla z úkrytu myška a začala mu ohrýzať sandál. Nahnevaný pustovník otvoril oči.
„Prečo ma vyrušuješ, keď rozjímam?“
„Som hladná,“ zafňukala myška.
„Zmizni, ty odporné myšisko!“ zahučal zbožný muž. „Ako sa opovažuješ obťažovať vo chvíli, keď hľadám spojenie s Bohom?“
„Ako sa chceš spojiť s Bohom,“ spýtala sa myška, „keď sa nevieš spojiť / so mnou?“
Spojenie s Bohom a spojenie s ľuďmi, to nám všetkým bratia a sestry, dá poriadne zabrať. Ako na to, aby sme kvôli hľadaniu spojenia s Bohom neutláčali človeka? Ako na to, aby sme
kvôli človeku nezabúdali na Boha? Kde je hranica medzi tým, o čo nás žiada všedný deň a zmyslom, ktorý potrebujeme, aby sme tie všedné dni nežili márne?
Dá nám táto nedeľa, čas v tomto chráme, táto kázeň nejaké odpovede? Budeme múdrejší, lepší, keď sa nám podarí prísť na stopu Bohu, alebo akceptovať človeka? Ako to všetko spolu súvisí?
Mohli by sme klásť otázky do nekonečna... a tak dlho by sme mohli čakať aj na odpovede. Ak by sa aj nejaké objavili, zase by sme mohli uvažovať, ktorá z nich je tá správna.
Pán Boh nemá záujem na tom, aby sme boli na pochybách. Svoje dielo medzi nami konal a koná tak, aby sme mohli rozumieť. Otázkou ostáva len to, či Mu rozumieť chceme.
Prečítame si Božie slovo, ktoré je napísané v Skutkoch svätých apoštolov 8,26-35.

„Tu anjel Pánov hovoril Filipovi a riekol: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá. I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoran etiópskej kráľovnej kandáky, správca celého jej pokladu, ktorý bol prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha, vracal sa domov, sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu! Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš? Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel na voz a prisadol si k nemu. Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá a neotvorí úst. Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je odňatý zo zeme. Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe a či o niekom inom? Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc od tohto Písma zvestoval mu Ježiša.“ (Skutky 8, 26 - 35)

Milí bratia a sestry,
ak je reč o misii, myslíme obyčajne na ďaleké krajiny, kam chodia misionári, aby Boh ľuďom tejto zeme / ďalekým neostal.
Je dôležité, aby ľudia, ktorí sú pre misiu obdarení a poslaní, vedeli ľuďom rozumieť. Až potom k nim budú vedieť hovoriť. Preto s nimi
žijú, snažia sa im prispôsobiť: učia sa ich reč, pozorujú ich spôsoby života.
Biblický text hovorí o tom, akým spôsobom si Pán Boh získava pozornosť človeka, ktorý žil doteraz bez Neho. On hľadá príležitosť, prostriedky a človeka na spoločnú reč.
Filip, diakon, sa objavuje v správnom čase na správnom mieste. Týmto slovným spojením dnes označujeme to, o čom Božie slovo hovorí: Anjel Pánov hovoril Filipovi a riekol: Vstaň a choď na cestu... a Filip vstal a išiel.
To, aby sa celá situácia - aby sa stretnutie obyčajného človeka Filipa s vplyvným mužom uskutočnilo, je v réžii Boha samého. On však k tomu dáva zrozumiteľné inštrukcie ... konkrétnemu človeku. To je práca Božieho Ducha – otvárať nám oči pre poznanie zmyslu / obyčajných stretnutí.
Boží Duch pôsobí, aby sme boli ochotní pýtať sa: Koho poslal Pán Boh do môjho života, aby ma oslovil, aby mi dal najavo, ako Mu na mne záleží?
Ku komu a s akým posolstvom posiela Pán Boh mňa?
To je prvý predpoklad poznania Boha, že začneme reagovať na podnety Božieho Ducha.
Vedie nás k tomu, aby sme začali klásť otázky.
K Bohu iste každého človeka vedú určité snahy o kontakt - možno výchova, možno tradícia a možno aj zvedavosť. Ale náš záujem o Neho sa veľmi často redukuje na zoznamy, čo by sme od Neho očakávali, alebo na výčitky, čo všetko ešte nezariadil. A to je málo. Skutočný záujem o Boha kladie otázky ale aj dopustí, aby mnoho situácií ostalo dlho a možno aj bolestivo ... otvorených.
Boží anjel, posol, sprostredkovateľ viedol teda Filipa tam, kde ho dvoran potreboval. Nebolo ľahké sa mu priblížiť. Bol dôležitým úradníkom kráľovnej kandáky, kráľovskej matky, ktorá sa starala o niektoré úlohy namiesto kráľa. Dvoran s celým sprievodom sa práve vracal z Jeruzalema, kde bol vzývať Boha. Zo stretnutia veriacich si nesie zvitok, na
ktorom je zapísané Božie slovo – slovo proroka. Číta si ho nahlas – tak ako je v jeho dobe zvykom. Filip ho pritom počuje a pripojí sa. Filip celý sprievod nestopne, aby mohol prednášať. Ide istý čas s nimi.
Keď sa dnes ľudí okolo opýtate, či si svoj vzťah s Bohom živia, či sa na Boha, Božie slovo vôbec pýtajú, najčastejšie povedia, že na to nemajú čas.
Skôr, ako si o tom pomyslíme svoje, skôr, ako ich začneme súdiť alebo im prednášať, skúsme im / len rozumieť.
Veľmi veľa ľudí sa dnes ocitá v takom víre povinností, úloh, že aj oddychovať, čerpať novú silu chce sám, so svojou rodinou a rýchlo, aby sa v žiadúcej rýchlosti a obrovskej výkonnosti mohol vôbec kdesi zaradiť.
Ak túto skúsenosť nedostatku času hneď spochybníme, dočkáme sa najskôr odmietnutia a vzdoru. Je to celkom normálne.
Filip začal misiu celkom inak. Priblížil sa k vozu dvorana a rozprával sa s ním cestou - za jazdy.
Ktovie, či nám aj týmto príbehom Pán Boh dnes nedáva najavo, aby sme sa ľuďom pokúsili priblížiť – možno práve v tej ich rýchlosti! Keby sme sa aspoň pokúsili vnímať ich zaťaženie a rozumieť im...
Je možné, že nás Boží Duch vedie len k tomu, aby sme im dali trochu viac najavo, že im rozumieť CHCEME, že ich časť ich cesty chceme sprevádzať. Ktovie, či by to nebol vhodný spôsob ako reč o Bohu, zmysle celej tej námahy vôbec začať...
Dvoran Božie slovo číta. Mnohému nerozumie.
Aj dnes ľudia o Pánu Bohu, o Ježišovi všeličo vedia. Mnohé im však nesedí. Ako táto realita, tento život, tempo, výkon, neustály tlak a stres súvisí s milosťou, obeťou, láskou a milosrdenstvom? Ako? Veď najskôr nájdeme to, čo sa úúúplne vylučuje.
A v tom môže byť, bratia a sestry, k svedectve o Bohu / paradoxne dobrý vstup.
Kráľovský dvoran číta o trpiacom, poníženom človeku ... ale nerozumie: koho tým prorok myslí?
Tí, ktorí už medzi nami prežili viac, vedia, ako ľahko sa človek stane obeťou. Keď už človek nevládze bežať a nevie sa prispôsobiť, je vydaný na milosť a nemilosť silným ľuďom, drsne reálnym okolnostiam. Kto z nás sa už neocitol v roli bezmocného, ktorého len súdia? Dvoran číta o takom človeku.
Aj nás prekvapujú odsúdenia, postihuje nespravodlivosť. A kto si k nám vtedy sadne, aby nás vypočul a vysvetlil, / keď veciam, ľuďom, vplyvom nerozumieme, keď všetko musíme iba rešpektovať .../ a to nás stojí toľko mučivých úvah, toľko trápenia?
Ak sa k nejakému človeku priblížime, určite príde situácia, aby sme sa ich mohli opýtať ako Filip: Či rozumieš, čo čítaš? Rozumieš tomu, čo o Bohu vieš? Hľadáš tú prístupovú cestu, ktorú Pán Boh vymyslel, vytvoril pre TEBA?
Dvoranova otázka znie: Kto je ten obžalovaný, odsúdený človek, ktorého prorok spomína? Ako to s ním skončí?
Teraz má Filip šancu hovoriť priamo. Môže hovoriť o Ježišovi Kristovi, o Mesiášovi, Záchrane. Boh sem prichádza v človeku. Robí všetko, aby sa mi priblížil, aby si ma našiel. Do nemilosrdnej reality hovorí slovo milosti - ak som klesol, dvíha ma na nohy - živí ma, keď vidí môj nedostatok. Ak však príliš vzrastiem, príliš silniem, presne vie, ako ma dať do poriadku, uzemniť, aby som si nenamýšľal.
Dobre vie, že naše JA chce byť stále veľké.
Vie, že JA mám o záchrane predstavy iné. Ja by som chcel stáť, mať, byť a víťaziť. A nech mi v tom Pán Boh pomáha.
Kým bratia a sestry, človek neprejde životom tak, aby pochopil, že Ježiš musel zomrieť, veľmi ťažko bude Bohu rozumieť. Kým v Bohu vidí len moc, ktorá mu bude fandiť, aby sa vyhol krížu konfliktov, krížu slabostí a kríz, nenájde Ho.
Boh neprichádza, aby ma očaril a zmanipuloval. Neprichádza, aby ma preniesol ponad všetky pozemské problémy. On ma chce nimi viesť. Bude so mnou trpieť, bude so mnou skúmať, bude si ma chrániť, bude so mnou žiť i umierať. A v tom všetkom mi bude dávať nádej, že môj život je veľmi veľmi potrebný. Jeho slabosť je moím víťazstvom. S Ním zistím, že Jeho moc sa prejavuje v mojej slabosti.
Ježiš Kristus zomrel, ale vstal z mŕtvych, aby som ja dnes mal priame spojenie, živý kontakt s Bohom života
On prešiel peklom odmietnutia, zrady, pomsty, ktorú vyprodukovala ľudská pretvárka a falošná zbožnosť. Nikto mi nebude rozumieť tak ako ON.
Filip je pre dvorana kľúčom k porozumeniu toho, čo sa deje a čo sa ešte len má stať.
Boh svojím Duchom, svojím slovom a svojím človekom pripravuje dvorana, aby nielen čítal a počúval, ale slovu porozumel, a Božiu záchranu pre svoj život prijal.
Je čas, aby sme sa zaujímali: čo mi chýba, aby som Bohu rozumel? Duch – inšpirácia? Slovo – súvislosť alebo človek?
Božie dielo je kvalitné a originálne. Ak objavím, že Bohu ide o mňa, určite nájdem spôsob, ako Mu povedať, dať najavo svoje „áno.“
Nebude stačiť vyjadriť ho raz. My sami potrebujeme veriť, že Boh je ten, kto nám dáva nový život a novú hodnotu, že my o sebe nemusíme pochybovať, my sa nemusíme spoliehať na to, čím sme, koľko máme a koľko vládzeme, lebo sme Boží. Túto vieru môže živiť iba Božie slovo prijaté v Jeho Duchu.
Božia ponuka milosti a záchrany zaznela každému z nás v krste. Odpovedajme na ňu /nielen svedectvom úst ale svedectvom života, z ktorého bude jasne, zrozumiteľne vidieť, / že vieme, KOMU sme uverili.

Amen.

Otče náš nebeský,
v Tvojej moci je všetko,
naša sila i naša slabosť,
výsledky našich snažení i odkázanosť na iných
naše nadšenie z Tvojej blízkosti
ale aj všetka boľavá pochybnosť, že sme sami a stratení
Nerozumieme mnohým slovám, ľuďom ani udalostiam, ktoré sa dejú.
Pomôž nám, Pane, nestrácať vieru, že Ty zo všetkého dokážeš tvoriť svoje dielo,
že ŤA nikdy nedobehne, nezahanbí žiaden produkt
ľudskej pýchy a ješitnej nezávislosti.

Spoliehame na tvoju milosť, že nájdeš spôsob, ako nám dať vedieť, že aj naše trápenia majú zmysel, že odkrývajú našu nahotu pred Tebou.

Prosíme, vyuč nás, posilni, aby sme dokázali čakať a správne porozumieť tomu, čo hovoríš. Pomôž nám vidieť ľudí, ktorí nás potrebujú a prijať pomoc tých, ktorí nás nachádzajú zranených.

Ty si Pane niesol všetky naše viny,
v tom je naša záchrana a naša nádej,
že za ne nemusíme znášať trest, ale očakávať na slovo odpustenia.
Vieš, Pane, že ani o to nevieme stáť,
čo nám dávaš bez toho, aby sme si to museli zaslúžiť.
Pomôž nám prosíme nachádzať odvahu prosiť o čisté srdce a pevného ducha.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.