V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Prvá kniha Samuelova 2, 1 - 10

I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. · Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. · Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. · Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. · Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. · Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. · Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. · On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. · On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. · Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného. (Prvá kniha Samuelova 2, 1 - 10)

Stať, ktorú sme prečítali, nazýva sa chválospev Anny. · Anna bola za dlhé roky bezdetná a v židovskom národe sa to považovalo za veľké nešťastie a hanbu pre ženu. · Vytrpela si preto mnoho posmechu a môžeme sa len domnievať, koľko zármutku prežívala kvôli tomu vo svojej duši. · Raz, pri návšteve svätyne vo svojej modlitbe prosila o dieťa a urobila sľub, že ak sa jej narodí chlapec, zasvätí ho Hospodinovi na službu. · Po nejakom čase sa jej narodil chlapec, Samuel. · Anna dodržala svoj sľub, dala svojho syna na výlučnú službu Hospodinovi, a Samuel zohral dôležitú úlohu v dejinách izraelského národa. · Toto je príbeh, v rámci ktorého sa nachádza prečítaný chválospev. · Svojím chválospevom teraz už šťastná matka Anna ďakuje Pánu Bohu za narodenie syna.
· Tento chválospev je svojím obsahom veľmi pozoruhodný, lebo ďaleko presahuje hranice tejto osobnej veľmi potešiteľnej udalosti. · Anna pravdaže vyslovuje poďakovanie za to, v čom vidí osobný Hospodinov zásah do svojho života. · Tomu sú venované prvé slová chválospevu: · „Plesá mi srdce v Hospodinu, ... ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z tvojej pomoci.“ To pokladáme za celkom prirodzené. · Ale ďalšie slová chválospevu otvárajú pred nami široký a hlboký pohľad na veľkú, neprevýšiteľnú moc Hospodinovu. · Anna myslí s vďačnosťou aj na to, čo pre ňu osobne urobil Hospodin, · ale súčasne si uvedomuje, s akou veľkou múdrosťou a mocou pôsobí Hospodin vo svete, v minulosti a prítomnosti, ďaleko za hranicami jej osobného života.
· Chválospev tohto typu nie je v Biblii ojedinelý. · Stretávame sa s ním viackrát, a to pri príležitostiach, keď do života jednotlivého človeka alebo do života spoločenstva viditeľne a vnímateľne zasiahol Hospodin zachraňujúcim a tvorivým spôsobom. · Prečo je to tak? · Lebo v takomto zásahu zjavuje sa Hospodin človeku zvlášť silným spôsobom, · a veriaci človek si musí uvedomiť veľkosť a múdrosť Hospodinovu omnoho neodolateľnejšie ako v dobe, keď život tečie tichým, pravidelným, pomerne jednotvárnym tokom. · Skoro by sme mohli povedať: keď vstúpi do ľudského života veľké šťastie, či vyprosené mnohými modlitbami, či nečakané, · je to pre človeka osobitná príležitosť, keď sa mu Hospodin zjavuje zvlášť mocným spôsobom.
· Existujú veľké udalosti Božieho zjavenia, ako sú zjavenia skrze prorokov a predovšetkým zjavenie skrze Ježiša Krista, · a prostredníctvom Biblie sa môžu o nich dozvedieť ľudia na mnohých miestach a v rozličných dobách aj po odstupe tisícročí.
· Ale okrem toho existujú udalosti osobného Božieho zjavenia pre jednotlivých ľudí, · a zážitok veľkého šťastia je jednou z takých udalostí. · V porovnaní s tým, čo vie o Pánu Bohu z Biblie, nedozvedá sa síce obsahove nič nového, · ale to, čo dovtedy o Pánu Bohu vedel, začína vnímať novým spôsobom. · Na sebe samom osobne cíti prítomnosť a pôsobenie Božie, · začína si mocne uvedomovať pravdivosť toho, čo o Pánu Bohu hovorí zjavenie, o ktorom sa môžeme dozvedieť z Písma svätého. · Pre Annu znamenalo darovanie syna taký mohutný zážitok, že si Božiu moc, múdrosť a lásku začala uvedomovať s takou silou ako nikdy predtým. · Akoby sa jej v duši naraz rozsvietilo veľké svetlo, v ktorom pocítila, prežila, uvedomila si nesmiernu veľkosť Hospodina, · akoby bola zdvihnutá do výšin a odtiaľ pozerala na všetko, ako Hospodin vedie a riadi svet vo veľkých rozmeroch i v životných príbehoch jednotlivých ľudí.
· Uvedomila si nesmiernu nadradenosť Hospodina nad všetko a všetkých vo svete. · Pohľad na ľudskú moc a na pýchu vysoko postavených ľudí ju už nefascinoval – uvedomila si, že títo ľudia sú z Božieho, a teda z pravdivého hľadiska celkom maličkí. · Pohľad na ľudskú biedu a utrpenie už nespochybňoval jej istotu o Božej láske - z Božieho hľadiska videla, že Hospodin ani uprostred ich veľkej biedy na nich nezabúda. · V zážitku osobného Božieho zjavenia našla odpoveď na mnoho otázok, ktoré ju dovtedy znepokojovali.
· Čítajme si doma niekoľkokrát pozorne, pomaly tento chválospev, aby sme vnútorne spolu s Annou prežili niečo z toho, čím ona bola vo chvíli veľkého šťastia vo svojom vnútri naplnená, · a aby sme sa súčasne naučili podobným spôsobom prežívať chvíle svojho šťastia. · Lebo nie každé šťastie vedie automaticky k takému zážitku Božej prítomnosti, k takému poznaniu veľkej Božej sily. · Mnoho šťastia posiela Pán Boh do ľudských životov a mnoho z toho prežívajú prijímajúci ľudia celkom tupo. · Môžu byť síce citovo vzrušení, ale nemožno povedať, že by to boli pre nich chvíle Božieho zjavenia. · Boh síce svoje osobné zjavenie ponúka každému, ale ak v človeku niet postoja, ktorým sa toto zjavenie prijíma, ostáva toto zjavenie nepočuté, nevidené. · Ten postoj, ktorým jedine možno Božie zjavenie, či už to všeobecné, či osobné, vnímať, sa menuje viera. · Bez viery človek síce prijíma šťastie od Boha, ale nedovidí až na Darcu. · To je veľké sebaochudobnenie, lebo radosť z Boha, ktorý nám šťastie dáva, by mohla a mala byť vždy väčšia ako radosť z daru, ktorý nám dáva. · Bez veriaceho prijatia toho osobného zjavenia Hospodina ochudobňuje sa človek o to najcennejšie, čím ho chce mocný Boh obohatiť.
· Azda to, čo tu hovoríme o Anne, nie nám je také neznáme. · Azda sme už neraz pri zážitkoch šťastia prežili niečo podobného, s väčšou či menšou intenzitou. · Ak áno, máme za čo ďakovať Pánu Bohu. · Ak nie, treba nám tento text pochopiť ako upozornenie na niečo cenného, čo nám v duchovnom živote treba ešte len objaviť. · Cesta k tomu je celkom jednoduchá. · Pri každom šťastí, ktoré vstúpi do nášho života, by sme si mali nájsť tiché miesto a tichú chvíľu a ďakovať Pánu Bohu, · či už vlastnými slovami, či slovami niektorého ďakovného žalmu, či slovami tohto chválospevu alebo iných biblických chválospevov. · Zotrvať trochu dlhšie pri takej ďakovnej modlitbe, viackrát sa k nej vrátiť, · a čoskoro by sme zbadali, že sa nám duša začína nalaďovať na prijímanie Božieho osobného zjavenia. · Pre toho, kto to skúsil alebo skúsi, nie je ani potrebné argumentovať, aké svetlo, aké otvorenie očí, aký pokoj sa tým získava.
· Ak ešte chvíľu zostaneme pri Anninom šťastí, máme možnosť si uvedomiť, že pohľad na malé deti – tento úžasný stvoriteľský zázrak Boží – môže sa nám stať príležitosťou osobného zjavenia Božieho, · ak nepreletíme ponad tento zázrak povrchne, ale uvedomíme si, aký nekonečne múdry, neobmedzene mocný, aký tajomný musí byť Ten, ktorý ako Pôvodca stojí za tým všetkým.
· Ak sa nám srdce stane vnímavým na Božiu veľkosť pri takomto pohľade, prenesie sa táto vnímavosť na množstvo iných zážitkov, ktorých je v našom živote a okolo nás tak nesmierne mnoho. · Kedykoľvek budeme stáť pod silným dojmom veľkej Božej moci a nepoškvrnenej čistoty, budú nám spontánne vychádzať zo srdca slová biblického chválospevu: · „Svätý, svätý, svätý Hospodin mocností, plné sú nebesá a zem jeho slávy.“
· Nielen veľké šťastie a zážitok krásy je príležitosťou osobného zjavenia Božieho, · ale aj veľké utrpenie. · Najznámejším príkladom je Jóbov životný príbeh. · Nejdeme to teraz rozvádzať do podrobností - táto vec si zaslúži osobitnú úvahu. · Len stručne spomenieme, že cez veľkú bolesť a utrpenie, · cez dlhé, mučivé doby Božieho mlčania a nášho pochybovania, · cez bezsenné noci plné nezodpovedaných otázok, · cez putovanie na samom okraji priepasti zúfalstva – · cez toto všetko vedie Boh človeka k osobnému zjaveniu. · Jób priznáva, že cez to hrozné osobné utrpenie dostal sa k celkom novému, neporovnateľne hlbšiemu poznaniu Hospodina.
· To je niekoľko myšlienok, ktoré nám majú pomôcť uvedomiť si, že Pán Boh si hľadá rozličné cesty, aby mohol osobne čím viacerým ľuďom osobne zjaviť svoju moc, veľkosť, múdrosť, lásku. · Cesta šťastia, cesta utrpenia cesta dotieravých, neodbytných otázok, cesta filozofického hľadania... · Tým všetkým klope na dvere nášho srdca, lebo vie, že bez neho, bez Pána Boha, nemôžeme byť šťastní. · Tu musíme myslieť na veľké existenciálne poznanie Augustínovo: „Bože, stvoril si nás tak, že patríme k Tebe, a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v Tebe.“ · Musíme myslieť najmä na veľké slová zo Zjavenia Jánovho: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“ · Sme schopní uvedomiť si, o aké veľké pozvanie tu ide? · Je veľkou tragédiou, ak ho človek natrvalo odmieta. · Je nesmiernym šťastím, ak toto pozvanie v plnom rozsahu prijmeme. · Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.