5. nedeľa po Zjavení, Matúš 7, 24 - 27
Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. · A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. · A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. · A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. (Matúš 7, 24 - 27)
· V tomto všeobecne známom Ježišovom podobenstve je vyjadrená jedna základná zásada staviteľstva: · Každý dom, každá budova, každý stavebný útvar musí byť postavený na pevnom podklade a musí mať pevné základy, ak má ostať pevný aj vo veľmi ťažkých situáciách. · Pravidlá stavebnej činnosti sú dnes prepracované do podrobností a stále sa objavujú nové a lepšie. · Napriek tomu sa i v 21. storočí stáva, že sa zrúti dom, most, že sa preborí strecha, čo má skoro vždy katastrofálne následky. · Z toho vidno, o akú dôležitú a naliehavú vec pri staviteľstve a architektúre ide. · Ježiš hovoril z vlastnej skúsenosti, keďže tesárske remeslo jeho otca a zrejme aj jeho samého sa netýkalo len tesárskej práce v úzkom zmysle slova, ale viacerých činností spojených so stavbou domov.
· Svoje skúsenosti zo stavebnej činnosti použil ako podobenstvo o ľudskom živote. · Život človeka, bytosť človeka sa dá pripodobniť k stavbe domu. · Rovnako ako dom, aj osobnosť človeka potrebuje pevné základy, ak má obstáť, ak si človek má zachovať svoju ľudskú identitu aj v ťažkých a vo veľmi ťažkých podmienkach.
· Zatiaľ čo staviteľské a architektonické pravidlá sú dnes podrobne rozpracované a rešpektujú sa, · architektúra ľudského života žalostne zaostáva. · To videl Ježiš na ľuďoch svojej doby, to vidí na nás, dnešných ľuďoch. · Každý dom, každý stavebný objekt musí byť vopred podrobne premyslený, · ale koľko je ľudí, čo žijú zo dňa na deň, bez primeraného duchovného projektu, bez duchovného myšlienkového sprievodu! · Keby to bolo gramaticky dovolené, mohli by sme povedať, že mnohí ľudia nie žijú, ale sú žití, aby sme tak vyjadrili pasivitu v oblasti duchovného stvárňovania života. · A i keď je pravda, že domy a budovy vôbec sú dôležité, musíme povedať, že človek je omnoho dôležitejší. · Domy sú určené pre časnosť a sú pominuteľné, zatiaľ čo človek je určený pre večnosť. · Toto pripomínal Ježiš ľuďom svojej doby a s tým istým posolstvom sa nám aj dnes prihovára zo stránok evanjelií.
· Podobenstvo o staviteľoch je na konci Ježišovej kázne na vrchu. Tie tri kapitoly – Matúš 5, 6 a 7 – sú také dôležité, že by sa k nim každý kresťan mal čím častejšie vracať a jednotlivé časti sa učiť naspamäť. · Podobenstvo o staviteľoch nadväzuje na tieto tri kapitoly, čo vidíme z úvodných slov: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich ...“ · a v tom druhom prípade: „Každý kto počúva tieto moje slová a neplní ich ...“ · V kázni na vrchu je zapísaná podstatná časť toho, čo Ježiš pokladal za duchovnú architektúru ľudskej bytosti. · Aj v prečítanom podobenstve, aj v ostrých slovách, ktoré sú bezprostredne pred ním, zdôrazňuje Pán Ježiš, že jeho slová nestačí počúvať, nestačí ich opakovať, nestačí ho pobožne oslovovať „Pane, Pane“, dokonca naznačuje, že nestačí byť náboženským virtuózom, · ale zdôrazňuje, že jeho slová treba plniť, robiť, konať, realizovať, uskutočňovať. · Teraz by mala logicky nasledovať séria prednášok o troch kapitolách Kázne na vrchu, lebo práve to sú tie slová, ktoré treba realizovať. · Z časových dôvodov môžeme v kázni uviesť stručným spôsobom len určitý výber.
· V srdci Kázne na vrchu je Modlitba Pánova. · Aj táto modlitba aj ďalšie výroky o modlitbe nás učia plnej dôvere v Pána Boha. · Pán Ježiš nám dovoľuje oslovovať Hospodina dôverným slovom „abba, otecko“. · On je to, ktorý sa stará o vtáctvo pod oblohou a o poľné kvety. · Pán Ježiš nás naučil obdivovať krásu každého jedného kvetu, to znamená obdivovať Stvoriteľov zmysel pre krásu, ktorej je plný celý svet. · Bez viery v Stvoriteľa sa nám príroda, vesmír, svet musí javiť ako nezmyselný. · Bez viery v Stvoriteľa chýbajú ľudskej bytosti pevné základy. · Človek, ktorý vylúčil Pána Boha zo svojho myslenia, je podľa Ježišových slov ako dom bez základov, dom postavený na piesku. · Základným bodom duchovnej architektúry ľudského života je viera v Stvoriteľa a pravidelný modlitebný kontakt s ním.
· S vierou v Pána Boha ako Stvoriteľa je spojený totálny rešpekt, totálna bázeň pred ním. · Vyplýva to okrem iného z prosby v Modlitbe Pánovej: „Posväť sa meno Tvoje“. · Božie meno musíme vždy vyslovovať len s najvyššou úctou. · Po Pánu Bohu máme túžiť ako po najvyššom šťastí, ktoré existuje. · Prijať za svoje žalmistove slová: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože.“
· Treba nám vedieť a neprestajne si uvedomovať, že sme od Pána Boha vo všetkom závislí. · To nás musí oslobodzovať od akejkoľvek pýchy. · O tejto slobode od farizejskej pýchy hovorí Pán Ježiš v prvom blahoslavenstve: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské“. · Pán Ježiš nám nedovoľuje zháňať chválu a uznanie u ľudí. · Nesmieme sa predvádzať ani svojimi modlitbami, ani inými náboženskými úkonmi, ani skutkami milosrdenstva. · Všetko dobré, čo robíme, má slúžiť na oslavu Pána Boha. · A okrem toho našou prvoradou starosťou má byť nie otázka: Ako ma vidia ľudia?, Čo na to povedia ľudia?, · ale: Ako ma vidí Boh?, Čo na to povie Boh? · Takéto myslenia patrí k normálnej štruktúre ľudskej bytosti podľa Ježišových slov v Kázni na vrchu.
· Exkluzívna viera v Pána Boha nám nedovoľuje robiť si bohov z hmotných vecí tohto sveta. · Poklady si máme zhromažďovať nie na tejto zemi, ale v nebi. · Nesmieme robiť kompromisy medzi Bohom a mamonou, lebo človek nemôže naraz slúžiť týmto dvom pánom. · Takýto kompromis chcel dosiahnuť bohatý mladík, ktorý na jednej strane túžil po večnom živote, na druhej strane bolo jeho srdce pripútané na jeho bohatstvo. · Z jeho rozhovoru s Ježišom vyplýva, že so svojou snahou o kompromis žalostne stroskotal. · Tak ako sa rúca dom bez základov.
· Keď hovoríme o exkluzívnej službe Pánu Bohu, je na mieste otázka: Ako Mu teda máme slúžiť? · Stručnú, ale obsahovo veľmi bohatú odpoveď dal Pán Ježiš v slovách: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť.“ · Pán Ježiš celou svojou činnosťou položil základy kráľovstva Božieho na zemi. · Hľadá však tých, ktorí by dobrými, humánnymi každodennými činmi pridávali k tomu ďalšie ostrovčeky, · aby sa tak v mori hriechu a zla vždy viac zväčšovalo súostrovie kráľovstva Božieho. · Toto je rozsiahly tvorivý program, ktorý bezpodmienečne patrí k architektúre ľudského života, ľudskej osobnosti. · K realizovaniu tohto programu nás všetkých pozýva.
· Spolužitie s druhými ľuďmi je ďalšou dôležitou oblasťou toho, o čom hovorí Ježiš v Kázni na vrchu a čo nevyhnutne patrí ku koncepcii duchovnej architektúry ľudskej bytosti. · Principiálnym spôsobom sú požadované postoje v tejto oblasti vyjadrené takzvaným zlatým pravidlom: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia robili, robte im aj vy.“ · Rozvedené je to vo viacerých konkrétnych príkazoch a zákazoch.
· Človek má byť voči druhému človeku milosrdný, to znamená má sa vedieť vžiť do položenia trpiaceho človeka, citovo prežívať s ním jeho problémy, premýšľať jeho situáciu, pomáhať hľadať riešenie, priniesť konkrétnu pomoc.
· S milosrdenstvom súvisí ochota odpúšťať. · V Modlitbe Pánovej je prosba o Božie odpustenie spojená so sľubom človeka, že je sám ochotný odpustiť: · „Odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim“. · Túto prosbu spolu s jej podmienkou Pán Ježiš dokonca krátko komentuje. · Ba ide až tak ďaleko, že učí modliť sa za nepriateľov, podobne ako sa on na kríži modlil za nepriateľov. · Modlitba za nepriateľov je vnútorná cesta, ktorou sa človek môže a má dopracovať k realizovaniu jednej z najťažších požiadaviek: k láske voči nepriateľom. · Či sa nám to páči alebo nie, musíme povedať, že láska k nepriateľom patrí podľa Ježiša k duchovnej architektúre ľudského života.
· Na základe Kázne na vrchu musíme povedať, že Pán Boh si robí nárok nielen na naše ruky, teda na naše navonok viditeľné konanie, ale aj na naše myslenie a slová. · Vidno to okrem iného z Ježišovho vysvetlenia prikázania „Nezabiješ“. · Z tohto vysvetlenia vyplýva, že život druhého človeka možno ničiť a ohrozovať nielen fyzickým, ale aj psychickým spôsobom, a to hnevom, ponižovaním. · Pred týmto postojom, ktorý je aj dnes veľmi rozšírený, Pán Ježiš čo najnaliehavejšie varuje, keď upozorňuje, že pekelný oheň čaká toho, kto takýmto zákerným spôsobom ukracuje a ničí život druhému človeku.
· Pán Ježiš vôbec veľmi prízvukoval dôležitosť vnútorného, teda myšlienkového, citového sveta človeka. · Jedno z jeho blahoslavenstiev na to jasne upozorňuje: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ · Varoval, že človeka poškvrňuje zlo, ktoré vychádza z jeho srdca. · Farizejov kritizoval, že nestačí navonok predvádzať pobožného a dobrého človeka, a mať pritom vnútro plné nečistoty. · Povedal, že ak strom má prinášať dobré ovocie, musí sa najprv sám strom stať dobrým – to je, pravdaže, obraz o človeku. · Z týchto mnohonásobných výrokov vidno, že srdce čisté od zlých myšlienok a túžob, srdce plné dobrých motívov, zámerov, úmyslov je nepostrádateľnou súčasťou duchovnej architektúry človeka, človeka podľa Božieho zámeru.
· S vysokým stupňom naliehavosti požaduje Pán Ježiš od človeka pravdovravnosť. · Každé „áno“, ktoré človek vyriekne, má znamenať skutočne áno, každé „nie“ má znamenať nie. · Pravdovravnosť má byť takou pevnou zásadou, že sa ustanovizeň prísahy stane nepotrebnou. · Pravdovravnosť je nevyhnutným predpokladom opravdivého spoločenstva medzi ľuďmi. · Klamaním človek veľmi ponižuje toho, koho klame. · Pravdovravnosť patrí nepochybne medzi základné kamene osobnosti, o ktorej hovorí Pán Ježiš v podobenstve o staviteľoch.
· V tomto uvažovaní možno a treba pokračovať. · Nič nám nebráni otvoriť si doma Kázeň na vrchu, čítať si ju a odvodzovať z nej ďalšie pravidlá pre svoju osobnú architektúru pekného a plného ľudského bytia. · Tie tri kapitoly z Evanjelia podľa Matúša by mali patriť do železnej duchovnej zásoby každého kresťana. · Keby sme sa im dali dôsledne viesť, osobne by sme rástli a boli by sme cenným príspevkom pre spoločenstvá, do ktorých patríme. · A okrem toho by to bola naša plnohodnotná príprava na večnosť, pre ktorú sme určení.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
