1Sam 2, 27 - 30
I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa zjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. (1Sam 2, 27 - 30)
Éli bol kňaz v izraelskej svätyni v Šílo. Mal dvoch synov, ktorí sa k svätým veciam, ktoré súviseli s kňazskou službou ich otca, správali cynicky, bezohľadne, s posmechom. Mysleli len na svoje obohatenie, nasýtenie, a na svoje hriešne túžby. Ich krikľavé hriechy sú konkrétne opísané v 2. kapitole Prvej knihy Samuelovej. To, čím mala byť vyjadrená úcta k Hospodinovi, degradovali na záležitosť konzumu a rozkoše. Neúcta týchto ľudí voči svätým veciam bola v konečných dôsledkoch neúctou voči Svätému Hospodinovi.
Éli síce napomínal svojich synov, ale veľmi mierne, veľmi slabošsky, neúčinne, a nezakročil rázne proti ich vyčíňaniu. Pritom nešlo len o súkromný vzťah otca a synov, ale aj o to, že títo kňazskí synovia svojím počínaním pohoršovali veriacich ľudí. Otcovi Élimu sa v prečítanom texte kladie za vinu, že voči svojim synom nebol omnoho energickejší. V Hospodinovej kritike zaznievajú na adresu Éliho slová: „Synov svojich si viac uctil ako mňa.“
Aj dnes existujú výchovné problémy podobného rázu. Dobre poznáme aj typy slabošských rodičov, ktorí sa neodvážia rázne napomenúť svoje deti, alebo sa cítia bezmocní pri ich výchove. Z prečítaného textu sa však dozvedáme, že úcta voči Hospodinovi, rešpekt pred Hospodinom – že by toto malo byť u rodičov, ale aj v iných vzťahoch, omnoho silnejšie ako slabošská láska alebo prispôsobivý populizmus.
V ďalších kapitolách tej istej knihy sa hovorí o treste Hospodinovom, ktorý bol uvalený na túto rodinu. V boji proti Filištíncom bola ukoristená truhla Božia a obaja synovia Ěliho zahynuli. Keď to Éli počul, padol, zlomil si väzy a zomrel. Na Éliho nevestu tieto správy doľahli veľmi bolestne a pri pôrode zomrela. Všetko toto sa v prečítanom texte chápe ako Hospodinova trestajúca reakcia na znesvätenie toho, čo je sväté, čo je vyhradené pre Hospodina.
V tomto konkrétnom príbehu je obsiahnuté niekoľko dôležitých, všeobecne platných myšlienok. Po prvé je tu vyslovené veľmi dôležité poznanie: Boh sa nedá vysmievať, Boh nedovolí robiť zo seba posmech. Táto myšlienka sa nachádza aj na iných miestach Biblie, čím je podčiarknutá jej vážnosť.
V knihe Daniel sa spomína veľká hostina, ktorú usporiadal chaldejský kráľ Bélšaccar. Opísaná je v 5. kapitole tejto knihy. Je to napínavé a veľmi varovné čítanie. Prečítame aspoň začiatok tejto kapitoly: Kráľ Bélšaccar usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hostinu a pred nimi pil víno. Pod účinkom vína rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ a jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. Vtedy priniesli zlaté nádoby, ktoré odniesli z chrámu, z jeruzalemského domu Božieho, a kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov. V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala. Vtedy sa zmenila farba kráľovej tváre a vlastné myšlienky ho desili. Bederné kĺby sa mu chveli a kolená triasli.“
Čo sa tu stalo? Posvätné nádoby z jeruzalemského chrámu, ktoré boli určené výlučne na bohoslužbu, použil kráľ na rozpustilej hostine, aby sa z nich opíjal aj so spoluhodovníkmi. Bolo to hrubé znesvätenie toho, čo si za všetkých okolností malo zachovať svoju výlučnú, exkluzívnu posvätnosť. Trestajúci následok nedal na seba čakať. Na stene sa objavil nápis a mocnému kráľovi sa roztriasli kolená. Daniel prečítal nápis a vysvetlil jeho význam: Napísané bolo: „Mené, mené, tekél, úfarsín.“ „A toto je vysvetlenie: mené znamená, že Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec; tekél znamená, že si bol odvážený na váhe a zistilo sa, že si ľahký; perés znamená, že tvoje kráľovstvo bude rozdelené a dané Médom a Peržanom. ... Tej istej noci bol chaldejský kráľ Bélšaccar zabitý.“
Ďalší príklad urážky Božieho Majestátu a okamžitý následok je opísaný v 12. kapitole Skutkov apoštolov. Jeden kráľ z rodu Herodesovcov, Herodes Agrippa I. siahol na Boží majestát, keď od ľudí prijal božské uctievanie, a zakrátko prišla jeho smrť.
V 6. kapitole Listu Galatským formuluje apoštol túto vec zásadným spôsobom slovami: „Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať. Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“
Niekedy príde trest až po kratšom či dlhšom odstupe času. Človeku sa v takom prípade zdá, že sa môže beztrestne i naďalej rúhať a posmievať Pánu Bohu. Pán Boh sa neponáhľa, vie, že mu nik neunikne. Inokedy príde trest takpovediac okamžite ako v prípade Bélšaccara a Herodesa Agrippu. Aj dnes sa stávajú prípady, že človek vysloví veľmi rúhavé slová proti Hospodinovi, tváriac sa sebaisto, že sa mu nič nemôže stať. Sú prípady, že v priebehu hodín alebo pár dní ho stihne Boží trest. Nemusí sa to stávať často, ale pre široké okolie by takéto prípady mali byť veľmi vážnym varovným signálom.
Kto sa s cynickým posmechom správa voči Pánu Bohu a jeho svätým veciam, toho môže stihnúť jednak trest, ktorý je v nápadne tesnom vzťahu k jeho hriechu, ale okrem toho takýto cynizmus má v každom prípade zhubné následky na neho samého a na jeho vzťahy k druhým ľuďom. Kto sa cynicky správa voči Božej svätosti, ten neuznáva ani inak vyššie hodnoty - aj z tých sa cynicky vysmieva. Ale kto neuznáva vyššie hodnoty, ten seba samého degraduje na veľmi nízku úroveň živorenia, ten odmieta práve to, čo je špecificky ľudské, čo človeka robí človekom a čo ho dvíha nad úroveň ostatných živočíchov.
Éliho synovia podľa toho, čo o nich čítame, patrili do tejto kategórie ľudí. Možno sa ľuďom tohto typu takéto živorenie páči, ale z hľadiska toho, čo človek môže a má byť, je to veľmi úbohý život. Ak nechceme, aby naše deti takto klesli, treba ich od malička viesť k rešpektovaniu Božej svätosti, Božieho majestátu.
Dôsledky cynického, posmešného postoja voči Pánu Bohu pre život človeka v spoločenstve s druhými sú veľmi zhubné. Príkladov, i v dnešnom svete, je veľmi mnoho. Najlepšie to poznajú ľudia, ktorí trpia v dôsledku takéhoto cynizmu. Človek, ktorý sa s cynickým posmechom správa voči Božej svätosti, bude s cynickým posmechom odmietať také hodnoty ako je ľudská dôstojnosť spravodlivosť pravda pravdovravnosť mravná čistota láska vernosť milosrdenstvo odpustenie pochopenie druhého radosť zo šťastia druhého zodpovednosť za druhého. Život s človekom, ktorý toto všetko odmieta a z toho všetkého sa vysmieva, je veľmi ťažký, niekedy priamo neznesiteľný. Aj v tejto oblastí platia apoštolove slová: „Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať, čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ Smutné je, že tú zlú žatvu pocíti nielen cynický posmešník, ale aj druhí ľudia, často jeho najbližší.
Opakom cynického, posmešného postoja je bázeň pred Hospodinom. K bázni, zvrchovanému rešpektu pred Hospodinom nás vedú niektoré dôležité biblické výroky, napríklad: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom.“ Ďalej sem patrí prvá prosba Modlitby Pánovej: „Posväť sa meno Tvoje. Táto prosba nás vedie k tomu, aby sme pri každom vyslovení a počutí Božieho mena cítili bázeň, rešpekt pred Božím majestátom. Podobne ako Izaiáš, ktorý, keď si uvedomil blízkosť Hospodina, bol naplnený pocitom veľkej bázne (Iz 6).
K bázni pred Hospodinom nás vedie viac vecí, ktoré si nám treba uvedomiť. K bázni pred Hospodinom nás vedie pohľad na jeho úžasné stvoriteľské dielo na našej zemi a vo vesmíre. K bázni pred Hospodinom nás vedie pohľad na Božiu lásku k hriešnikom, ktorá sa v najvyššej miere prejavila v jeho Synovi Pánu Ježišovi Kristovi. K bázni pred Hospodinom nás vedie myšlienka na jeho nesmiernu lásku k životu, myšlienka na to, že svojím Duchom Svätým tvorí nový život v nás ľuďoch, ktorí sme už boli stratení. K bázni pred Hospodinom nás vedie myšlienka na to, aký je On nekonečne nadradený, tajomný, vznešený. Toto všetko a množstvo ďalších vecí - ak to berieme vážne na vedomie - stačí, aby nám po celý život udržalo na vysokej, vždy sviežej úrovni bázeň pred Hospodinom.
Je v záujme detí, ale aj v záujme rodiny a spoločnosti, aby sme deti od malička viedli k rešpektovaniu Božej svätosti, vznešenosti, majestátnosti. Najlepšie je, ak ich k tomu od malička budeme viesť svojím vlastným príkladom. Z nášho textu z Prvej Samuelovej knihy vyplýva, že ich treba viesť k tomu aj prísnou výchovou. Ak nemáme dosť odvahy a sily k energickej výchove svojich detí v tomto smere, pomyslime si na Éliho synov a uvedomme si, kam by to viedlo, keby nám z detí vyrástli posmešní cynici.
Zdôrazňovanie rešpektu a bázne pred Hospodinom nie je v protiklade s rozvojom osobnosti človeka. Práve naopak: Čím vo väčšej úcte budeme mať Pána Boha, tým lepšie sa bude vyvíjať naša priama, čistá, slobodná osobnosť. Okrem iného aj preto, lebo rešpekt pred Božou svätosťou varuje človeka pred mnohými chybnými krokmi. Rešpektovanie Božej svätosti vedie aj človeka k túžbe po čistote a k úsiliu o čistotu. Táto súvislosť je vyjadrená v biblickej výzve: „Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý.“ (3M 19,2). Podľa biblickej zásady Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Takéto rešpektovanie Pána Boha vedie k upevneniu slobody osobnosti. Lebo čím väčší je rešpekt pred Božou svätosťou, tým viac slobody človek má pred ľudskými autoritami.
S cynickým výsmechom Pána Boha, s cynickým výsmechom z vysokých duchovných a etických hodnôt sa v tomto svete stretávame často. Nikdy sa nesmieme dať zlákať k podobnému postoju. Naše formovanie života má byť neprestajne charakterizované bázňou, úctou, rešpektom pred Hospodinom. Tento postoj je klasicky vyjadrený na samom začiatku Knihy žalmov: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ Prosíme Pána Boha, aby nám pomáhal stvárňovať život podľa tohto cenného pravidla.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
