2. nedeľa po Zjavení, Matúš 19, 3 - 6
Pristúpili k Ježišovi farizeji a pokúšali Ho: Či je dovolené prepustiť manželku pre akúkoľvek príčinu? Odpovedal: Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! (Matúš 19, 3 - 6)
Jedna z tém, ktorým sa cirkev venuje v dnešnú, druhú nedeľu po Zjavení, je manželstvo. Najvhodnejším miestom na rozvíjanie myšlienok o manželstve sú predmanželské rozhovory so snúbencami a sobášne príhovory na cirkevnom sobáši. Tematika manželstva je však aktuálna nie iba pri vstupe do manželstva, ale aj v priebehu celého manželstva. Preto je primerané venovať občas kázeň tejto vážnej téme.
Z Evanjelia podľa Matúša sme prečítali slová Pána Ježiša, ktoré povedal, keď ho farizeji chceli zatiahnuť do diskusie o vtedajšej rozvodovej praxi. Čítali sme tam slová: „Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno.“ Pri prvom počutí týchto slov sa môže zdať, že Pán Ježiš tu hovorí len o intímnom telesnom spoločenstve. Ale treba si uvedomiť, že obsah niektorých kľúčových biblických slov nie je vždy totožný s tým, ako tie isté slová chápeme my dnes. Platí to aj o slove „telo“, ktoré je použité v citovanej vete. Na mnohých miestach Biblie slovo „telo“ označuje nie iba fyzické, biologické telo, ale celého človeka. Keď toto berieme do úvahy, prichádzame k záveru, že obsahom citovanej Ježišovej vety je toto: Muž a žena majú v manželstve tvoriť také tesné spoločenstvo, že sa v určitých ohľadoch, aj v duchovnom a psychickom ohľade stávajú jednou bytosťou. Tým je vyjadrený veľmi vysoký ideál, veľmi vysoká koncepcia manželstva.
Cynik by mohol povedať, že také tesné spoločenstvo v manželstve, v ktorom sa z dvoch bytostí stáva jedna bytosť nového druhu, neexistuje. Cynik by mohol poukázať na mnoho manželstiev, ktoré sú pravým opakom tejto vznešenej predstavy, ktoré sú výsmechom tohto vysokého ideálu. Je síce smutná pravda, že existujú manželstvá, ktoré sú pre manželov a hlavne pre deti peklom, ale koncepciu, chápanie manželstve nebudeme predsa odvodzovať z takýchto deformovaných manželstiev. Cestu k peknému, pozitívnemu chápaniu a stvárňovaniu manželstva nachádzame predovšetkým v Božom slove. A z Božieho slova odvodzujeme, čo si máme myslieť o manželstve, ako ho máme chápať.
Cynikovi môžeme odpovedať, že existujú predsa aj pekné manželstvá. Možno také manželstvá vo svojom okolí, u svojich známych poznáme. Možno v takom manželstve aj sami žijeme. Veľký nemecký spisovateľ Thomas Mann vo svojom románe Buddenbrookovci spomína jeden manželský pár, ktorý žil v peknej harmónii, a hovorí, že po niekoľkých desaťročiach pekného manželského života začali mať tí dvaja aj niektoré črty tvárí podobné. Možno je to spisovateľská fikcia, ale je tým pekne vyjadrená myšlienka hlbokého, intenzívneho spoločenstva muža a ženy v manželstve. Pokúsime sa vykresliť niektoré charakteristické znaky a zároveň požiadavky pekného, čistého, vnútorne bohatého manželského spoločenstva, aby sme mali pred očami cieľ, ktorý by nás viedol a priťahoval.
Ustanovizeň manželstva prijímame ako dar od Pána Boha, Stvoriteľa. On stvoril človeka ako muža a ženu a dal im, dal nám, predpoklady na to, aby sme mohli žiť v manželstve. Veriaci ľudia, ktorí vstupujú do manželstva, prijímajú tento Boží dar s vďačnosťou. Vďačnosť Pánu Bohu vyjadrujú aj pri vstupe do manželstva aj v priebehu manželstva. Každým prejavom vďaky upevňujú svoje presvedčenie, že ich manželstvo nie je náhodná záležitosť, ale že je to spoločenstvo, nad ktorým drží Pán Boh svoju ochrannú ruku. Toto vedomie je dôležitý činiteľ, ktorý dáva manželstvu pevnosť, stabilitu.
S prijatým darom od Pána Boha je vždy spojená zodpovednosť za dar. Zodpovednosť znamená, že budeme raz musieť odpovedať na Božiu otázku: Čo ste, vy, manželia urobili so svojím manželstvom? Ako si sa ty, muž, správal za tie desaťročia voči svojej žene? Ako si sa ty, žena, správala za tie desaťročia voči svojmu mužovi? Pred týmito otázkami nikto neujde. Podľa žalmu 139 neexistuje nijaká možnosť úteku pred Pánom Bohom. To platí v plnom zmysle aj o zodpovednosti za manželstvo. Ak budeme mať vždy na mysli zodpovednosť pred Pánom Bohom, bude nám to podstatne pomáhať pri budovaní pekného spoločenstva v manželstve, pri rozhodovaní v jednotlivých situáciách, pri odmietaní pokušení a zvodov, ktoré by chceli deformovať, rozbiť, zničiť naše manželstvo.
Manželské spoločenstvo má byť pre oboch opravdivým domovom. Nemyslíme teraz len na útulne zariadený príbytok – hoci aj to má svoju dôležitosť, ale máme na mysli predovšetkým to, že jeden má mať v srdci, teda v citovom a myšlienkovom svete toho druhého opravdivý domov, že je u neho plne pochopený, akceptovaný, prijímaný. Do príbytku, ktorý je preniknutý, charakterizovaný, ovládaný takouto atmosférou solidárnosti a lásky, sa človek vracia nie so strachom, aké ovzdušie zase doma nájde, ale s radostným očakávaním nového stretnutia, ktoré si aj po rokoch zachováva sviežosť a čerstvosť.
Pekné manželstvo je charakterizované kultivovanou komunikáciou, to znamená pekným spôsobom rozhovoru. Po prvé je dôležité, aby manželstvo nebolo mlčiacim spoločenstvom. Medzi mužom a ženou má prebiehať obojsmerný tok slovnej aj mimoslovnej výmeny myšlienok, prejavov citového vzťahu, riešenia problémov. Len kde vládne obojsmerná komunikácia, môže muž poznať myšlienkový a citový svet svojej ženy a žena svet svojho muža. Bez tohto vzájomného poznania by v manželstve vedľa seba žili dva navzájom neznáme, navzájom cudzie svety. Poznať jeden druhého čím rozsiahlejšie a čím hlbšie – to je nevyhnutný predpoklad tvorby toho takmer tajomného spoločenstva v manželstve, o ktorom hovorí Pán Ježiš v citovanej vete.
V nejednom manželstve potrebujú objaviť, čo by malo byť samozrejmé, že komunikovať sa dá aj pokojne, bez zbytočného zvyšovania hlasu, bez kriku, bez hádok. Vášnivé škriepky pre bezvýznamné maličkosti pôsobia na divákov komicky, ale pre dotyčných manželov sú tragédiou. V komunikácii sa treba, pravdaže, vyvarovať akýchkoľvek vulgárností, zraňujúcich urážok a vôbec výrazov, ktoré by spálili mosty, to znamená ktoré by znemožnili návrat k opätovnému zmiereniu. Naproti tomu pekný, pokojný spôsob komunikácie je pestovaním a neprestajným upevňovaním harmonickej atmosféry. Keď Pán Ježiš ponúka svoj pokoj, vzťahuje sa to na všetky oblasti života, a určite aj na pokojný spôsob komunikovania v manželstve.
Prispievať na tvorbu takého domova, o akom hovoríme, môže len človek, ktorý je dosť kritický voči sebe, aby poznal svoj egocentrizmus, sebectvo, a každodenne ho prekonával. Mnohé manželstvá sa rozpadávajú pre nepoznaný a nezvládnutý egocentrizmus jedného alebo druhého alebo oboch. Egocentrický človek vidí v oku druhého aj maličkú smietku, ale vo svojom vlastnom nezbadá ani brvno. Pán Ježiš radí všetkým, a určite aj manželským dvojiciam: Najprv objav brvno vo svojom vlastnom oku a vyber ho, to znamená: objav svoj odporný egoizmus a bojuj každý deň proti nemu tak, že namiesto neho postavíš myšlienky a činy nesebeckej lásky voči svojmu mužovi, voči svojej žene. Toto je veľmi dôležitá etická investícia do manželstva, ktorú by mal priniesť a každodenne prinášať aj muž aj žena.
Manželstvo je exkluzívne, výlučné spoločenstvo jedného muža a jednej ženy. Exkluzívnosť, výlučnosť spočíva v tom, že z vecí, oblastí, ktoré sa týkajú len ich dvoch, je vylúčený ktokoľvek tretí. Manželský trojuholník alebo viacuholník je absolútne vylúčený princípom exkluzívnosti. Manželia, ktorí sa majú naozaj radi, svojho životného partnera nikdy neponížia tým, žeby porušili sľub vernosti, žeby podvádzali človeka, ktorý im má byť v živote najbližší. Manželia, ktorí sa majú naozaj radi, radikálne odmietajú aj vlastné aj cudzie pokušenia smerujúce k narušeniu exkluzívnosti.
Predpokladom pekného manželstva je transparentnosť, priezračnosť. To znamená, že jeden druhému nerobí nikdy nič poza chrbát, že jeden druhému nikdy nezatajuje nič z toho, čo by bezpodmienečne mal vedieť, že sa jeden druhému môžu kedykoľvek bez začervenania pozrieť do očí. S tým súvisí zásada nenarušenej pravdovravnosti. Vyskytnú sa háklivé situácie, že sa jeden druhému bojí povedať pravdu do očí, a tak sa uchýli ku klamaniu. To je veľmi zlá, deštruktívna metóda. Klamať druhému znamená ponížiť ho veľmi zraňujúcim spôsobom. Kto druhého klame, ten ho nechápe ako plnohodnotného človeka. Okrem toho je to veľmi nebezpečné podkopávanie dôvery. Pri jednom odhalenom klamstve vzniká celá lavína otázok typu: Kedy, koľko razy, v čom všetkom som bol oklamaný, oklamaná? Podkopávaná dôvera sa veľmi dlho a ťažko lieči – ak sa to vôbec podarí. Len pri plnom rešpektovaní pravdovravnosti sa dá vybudovať pekné manželstvo, na aké nám Pán Boh dal všetky predpoklady.
Manželstvo sa nezaobíde bez ochoty odpúšťať si navzájom. I keď hovoríme o ideáli pekného, čistého, duchovne bohatého manželstva, musíme vidieť realitu. Stáva sa, že jeden zraní druhého – môže sa to stať najrozličnejším spôsobom. Častá reakcia na spôsobenú alebo aj domnelú krivdu je hnev a túžba po pomste. Hnev je spontánna citová reakcia, ale otázka je, či človek, v ktorom hnev vznikne, dovolí, aby sa rozhorel do rozmerov ničivého požiaru, alebo či sa bude usilovať zvládnuť ho vo svojom vnútri a dopracovať sa k odpusteniu. Apoštol Pavel dáva na to aj určitú, veľmi krátku, lehotu. Hovorí, že i keď sa nás zmocní hnev, musíme sa natoľko ovládať, aby sme sa pod jeho vplyvom nedopustili hriechu. Okrem toho napísal slová: „Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom.“ Podľa týchto slov sa má človek so svojím hnevom a prípadnou pomstychtivosťou vo svojom srdci vyrovnať do večera toho istého dňa, alebo – doložíme – najneskôr do večer nasledujúceho dňa. Odpustiť je ťažké. Naše sebecké vnútro sa proti tomu búri. Ale Ježišova požiadavka, že treba odpustiť, je v evanjeliách vyjadrená tými najsilnejšími slovami. Tie slová nás zaväzujú. Uvedomiť si treba, že odpustenie je záchrana manželstva. Preto sa aj muž aj žena majú k ochote odpustiť rozhodne dopracovať.
Hovorili sme o zodpovednosti za manželstvo pred Pánom Bohom. S tým súvisí aj zodpovednosť voči deťom. Manželia nielen kvôli sebe, ale aj kvôli deťom sa majú usilovať vybudovať pekný domov, tvoriť peknú atmosféru pokoja a lásky, rešpektovať dôstojnosť každého v rodine, zachovať bezpodmienečnú exkluzívnosť a vernosť manželstva, rešpektovať princíp pravdovravnosti, tvoriť transparentné, všetkým priezračné spoločenstvo. Jedným slovom: uskutočňovať to, čo je vyjadrené nesmierne bohatým biblickým slovom „láska“, „agapé“. Pán Boh všetkým ponúka predpoklady na také pekné spoločenstvo. Naše manželstvá a rodiny môžu mať takúto peknú úroveň. Preto sme všetci za svoje manželstvá a rodiny zodpovední. Zodpovednosť nie je bremeno, ale cesta k opravdivému šťastiu. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
