Zjavenie, Skutky apoštolov 10, 34 - 35
Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. (Skutky apoštolov 10, 34 - 35)
Naši predkovia, ktorí boli pohania, stali sa pred vyše tisíc rokmi kresťanmi. My sme teda duchovnými dedičmi pokresťančenia Slovanov. Pokresťančenie Slovanov a ostatných národov nám pripadá skoro ako samozrejmosť. Skutočnosť je taká, že vôbec nešlo o samozrejmú záležitosť. Stáročia predtým, než sa naši predkovia stali kresťanmi, bolo treba prebojovať zásadné stanovisko, že zvesť o Ježišovi Kristovi môže byť nesená i medzi pohanov.
Kresťanstvo, ako vieme, zrodilo sa na pôde židovstva. Niektorí z prvých kresťanov, ktorí boli pôvodne židmi, zastávali názor, že evanjelium, ktoré priniesol Ježiš Kristus, ako aj celé jeho vykupiteľské dielo má ostať obmedzené len na židovskú oblasť. Hlavne niektorí predstavitelia prvého kresťanského zboru v Jeruzaleme zastávali takéto strohé stanovisko. Boli, pravdaže, aj iní, ktorí zastávali univerzalistickú myšlienku, ktorej obsahom je toto: Ježiš Kristus je Spasiteľom všetkých, teda nielen židov, ale aj pohanov. Predstavitelia oboch týchto názorov sa dostávali do napätia a mnoho debát odznelo v polovici prvého kresťanského storočia na túto tému.
V knihe Skutky apoštolov môžeme sledovať, ako sa tieto dva protichodné názory stretávali, ako bolo kvôli tomu potrebné zvolať prvý apoštolský konvent, či koncil, či synodu a ako napokon zvíťazilo univerzalistické stanovisko, totiž že evanjelium o Božej láske je určené univerzálne pre všetkých ľudí, nielen pre židov, ale aj pre pohanov.
Veľký zápas v tejto veci vybojoval apoštol Pavel. Dôrazne uplatňoval a uskutočňoval zásadu, že vykupiteľské dielo Ježiša Krista je pre všetkých. Bol apoštolom pohanov, to znamená, že predovšetkým medzi pohanmi konal svoju misiu. Vo veľkých oblastiach vtedajšej Rímskej ríše zakladal kresťanské cirkevné zbory a misijné strediská, z ktorých sa evanjelium šírilo všetkými smermi. Šlo mu súčasne o to, aby sa pohania mohli stať kresťanmi priamo, bez medzistupňa, bez toho, žeby sa najprv museli stať židmi. Ak si pozorne prečítame list Galatským, zistíme, o aký ťažký a rozhodujúci zápas pritom šlo.
Dnes je sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom. Tento sviatok je vhodnou príležitosťou pripomenúť a ozrejmiť si tieto veci. Lebo hlavným posolstvom tohto sviatku je zdôrazniť univerzálnosť evanjelia: Ježiš Kristus prišiel pre všetkých, nielen pre židov, ale aj pre pohanov. Veď tí mudrci, ktorí prišli navštíviť dieťa Ježiša z ďalekej východnej krajiny, boli pohania. Veľmi skoro teda dochádza ku kontaktu medzi Spasiteľom a medzi pohanmi. Preto sa Zjavenie Krista Pána neraz označuje aj ako sviatok kresťanskej misie medzi pohanmi.
Prečítali sme dva verše z 10. kapitoly Skutkov apoštolov. Celá 10. kapitola hovorí o Petrovej návšteve u Kornélia. Kornélius bol stotník tzv. italského práporu v meste Cezarea, kde bolo sídlo rímskeho miestodržiteľa. Stotník Kornélius bol pohan. Petrovi však daroval Pán Boh osobitné, prekvapujúce videnie, aby si uvedomil, že bez akýchkoľvek vnútorných zábran môže ísť do pohanského domu zvestovať evanjelium o Ježišovi Kristovi. Podľa vtedajšieho židovského chápania sa žid vstupom do nežidovského domu kulticky znečistil. Preto to vedúci prvého cirkevného zboru v Jeruzaleme Petrovi vyčítali, ale keď im dopodrobna opísal tú víziu, ktorá mu bola darovaná a ktorej zmyslom bolo, aby šiel zvestovať evanjelium do pohanského domu, upokojili sa.
V rámci svojej návštevy u tohto pohanského stotníka povedal Peter slová, ktoré sme čítali: „Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale že mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa ho bojí a koná spravodlivo.“ Tu je pekným, zásadným spôsobom vyjadrená myšlienka, že Pán Boh, keď poslal na svet svojho Syna, mal na mysli všetkých ľudí a to nezávisle od rozdielov rasy, národnosti, náboženstva, spoločenského postavenia, pohlavia a od akýchkoľvek iných rozdielov. Toto je univerzalizmus v tom najplnšom zmysle, bez akýchkoľvek hraníc a obmedzení.
Aký je dôvod tohto univerzalizmu evanjelia? Prečo bol Ježiš poslaný všetkým ľuďom? Preto, že všetci ľudia sú Božie deti. Práve v spomínanom Liste Galatským vyjadril Pavel túto myšlienku zásadným spôsobom: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.“ Pred Pánom Bohom neexistuje protekcia, pred ním stojíme všetci na jednej rovine.
Druhý dôvod je rovnako závažný: Ježiš Kristus bol poslaný všetkým ľuďom preto, lebo všetci ľudia ho rovnako naliehavo potrebujú. Dá sa nejako ukázať, že všetci ľudia Ježiša Krista nevyhnutne potrebujú? Dôvody nachádzame v Písme svätom, ale rovnako aj pri pohľade na reálny život. Potrebujeme ho ako príklad normálneho ľudského života. My ľudia nežijeme ani zďaleka tak, ako by sme mali. Preto potrebujeme vzor normálneho, správneho ľudského života. Takýto vzor potrebujú bez rozdielu všetci ľudia. A práve Ježiš Kristus nám ho poskytuje.
K normálnemu ľudskému životu patrí, aby naše srdce, myšlienky, city, túžby, predstavy boli čisté. I keby náš život navonok vyzeral vzorne, veľká otázka je, čo sa nachádza v našom vnútri. Pán Ježiš raz uviedol celý zoznam zlých, nízkych, nečistých vecí, ktoré vychádzajú z ľudského srdca. Táto duchovná diagnóza sa vzťahuje na všetkých ľudí. Pokladal to za veľmi zlé, že v ľudskom vnútri sa nachádza tak mnoho zlých, nečistých myšlienok, popudov. Preto povedal: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Táto veta by nás mala neprestajne v mysli sprevádzať, aby sme sa usilovali o vnútornú čistotu. Mali by sme stále pozerať na Ježiša, o ktorom bezo zvyšku platí, že jeho srdce bolo čisté, a mali by sme každý deň prijímať jeho pomoc, ktorú nám ponúka v boji o čisté srdce. Toto je problém všetkých ľudí, preto všetci, bez výnimky, potrebujeme pomoc Ježiša Krista.
Žijeme v rozličných strachoch: v strachu z budúcnosti, v strachu z temných síl osudu, v strachu z nezmyselnosti, v strachu zo smrti, v mnohých iných strachoch. Kto by nás mohol od týchto strachov oslobodiť, ak len nie Ten, komu bola daná všetka moc na nebi i na zemi a ktorý sám nosil v sebe dokonalý pokoj? Všetci ľudia sa dostávajú do rozličných z týchto strachov, a preto všetci potrebujú v tejto veci pomoc Ježiša Krista.
Naše videnie sveta je neraz celkom prevrátené: a to v tom zmysle, že za najvyššie hodnoty si vyberáme niektoré veci z tohto sveta, ktoré nemajú trvalú cenu a sú pominuteľné, a bez povšimnutia, s ignorovaním, alebo aj povýšenecky prechádzame popri večných hodnotách, ktoré majú trvalú platnosť. Tejto hrubej chyby sa dopúšťajú ľudia vo všetkých národoch, kultúrach, náboženstvách. Preto všetci potrebujeme niekoho, kto by nám otvoril oči a naučil nás správne vidieť hodnoty tohto sveta a večné hodnoty. Na túto tému povedal Ježiš viac dôležitých slov, ktoré môžu človeku otvoriť oči, preto ho všetci naliehavo potrebujeme.
Jeho hlavným poslaním je dielo spasenia. Hriešnym odpadnutím od Pána Boha dostalo sa ľudstvo do situácie, ktorú samo nedokáže rozriešiť. Na vyriešenie tohto najťažšieho problému sa podujal Boží Syn Ježiš Kristus. Jeho smrť je vykupiteľská obeť, ktorá bola prinesená v záujme všetkých ľudí. Niet človeka, ktorý by nepotreboval toto vykupiteľské dielo. Symbol kríža je pre všetkých ľudí symbolom spasenia, vykúpenia, nového života. Jeho vzkriesenie je prísľub nového života vo večnosti. Pretože sa všetci – napriek rozdielom – nachádzame v tej istej situácii, všetci rovnako naliehavo potrebujeme Spasiteľa sveta Ježiša Krista.
Zásada univerzálnosti platila v dobe prvej cirkvi a platí aj dnes. Dnes platí o všetkých ľuďoch bez výnimky: Všetci ľudia potrebujú Ježiša Krista. Aj tí, čo o tom vedia, aj tí, čo o tom nevedia. Aj tí, ktorí sú v cirkvi, aj tí, čo sú mimo cirkvi. Aj tí, ktorí na Ježiša Krista pozerajú s láskou, aj tí, ktorí ho nenávidia. Aj tí, ktorí sa usilujú o pekný, nový život, aj tí, ktorí žijú v krikľavých hriechoch. Lebo univerzálnosť, všeobecnosť hriechu, univerzálnosť ľudskej duchovnej biedy nie je závislá od toho, čo človek subjektívne cíti, ale je to objektívna skutočnosť. Aj dnes sú preto na adresu všetkých dnešných ľudí povedané pozývajúce slová Spasiteľove: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“
Mudrci od východu priniesli narodenému dieťaťu Ježišovi do Betlehema dary: zlato, kadidlo, myrhu. Chceli mu tým prejaviť svoju úctu, rešpekt a plné uznanie jeho kráľovskej dôstojnosti. Kráľovská dôstojnosť tohto vo vonkajšej biede narodeného kráľa vysoko prevyšovala to, čo tí mudrci dokázali od neho očakávať. Aké dary mu prinesieme my? V Knihe prísloví hovorí otec svojmu synovi: „Syn môj, daj mi svoje srdce a nech si tvoje oči obľúbia moje cesty.“ Vo vzťahu k Pánu Ježišovi znie k nám táto istá výzva: Daj mi svoje srdce a nech si tvoje oči obľúbia moje cesty. On chce od nás tento dar a nič menej: Daj mi svoje srdce. Dovoľ, aby som tvoje srdce každý deň napĺňal novým obsahom, aby si sa tak každý deň vždy viac a viac stával novou bytosťou. Až keď sa tento proces vnútornej premeny, vnútornej obnovy začne v nás odohrávať, a bude neprestajne pokračovať, až vtedy pochopíme tajomstvo univerzálnosti evanjelia – pre všetkých, aj pre nás. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
