Nový rok, Józua 1, 1 - 9
Milí bratia, milé sestry,
slovo, ktoré sme počuli z úvodu starozmluvnej historickej knihy, zaznelo Józuovi veľmi priamo, osobne a jasne.
Pred vstupom do novej krajiny - pred tým, ako sa začne celkom nová budúcnosť, pred tým, kým sa začne napĺňať nová perspektíva Izraelcov v krajine slobody – dáva Pán Boh najavo, že chce do krajiny nových možností vstúpiť s nimi.
Prihovára sa konkrétnemu človeku, ktorý Mu verí, ktorý o komunikáciu javí záujem. Dnes sa tento istý Boh, prihovára, brat, sestra – Tebe i mne. Aj my máme pred sebou priestor a čas, ktorý je úplne neznámy. Nik z nás nevie, čo nás v ňom čaká.
Možno svoje očakávania ani nevieme formulovať, nevieme, či sú viac optimistické alebo pesimistické.
Bolo by výborné, keby boli naše očakávania evanjelické, keby sa neodvíjali len od toho, čo bolo, ale vo všetkom, čo príde, nadväzovali na dobrú zvesť dobrého Boha, na evanjelium.
Prvé, čo Pán Boh pred vstupom k novému životu dáva Józuovi najavo, je Jeho postoj.
1.Budem s tebou, Nenechám a neopustím ťa.
Prijať toto Božie stanovisko znamená / objaviť dobrý základ pre stabilitu. V ňom je pevný bod, východisko.
Každý z nás veľmi dobre vie: nezáleží odo mňa, aké podmienky v novej krajine nájdem, s akými ľuďmi sa stretnem, s akými okolnosťami sa budem musieť vysporiadať. To nemôžem vedieť.
Ak mám pri sebe človeka, u ktorého cítim oporu, ochranu, niečo z Božej ponuky stability už poznám.
Možno je to človek, ktorý mi priamo nepomôže, nič nerieši za mňa - ale viem, že sa ma nevzdá, že ma má rád a berie takého aký som.
Milí bratia, milé sestry,
od začiatku do konca života túžime po tom, aby pri nás niekto bol. Len obyčajná blízkosť, púha blízkosť človeka mi dáva znamenie: Nie som sám, stratený a zabudnutý. Ja sa mám o čo oprieť.
Zabudli sme, že máme dôstojnosť, ktorú nám daroval Pán Boh už pri stvorení. Naše obyčajné bytie, naša existencia je viac ako to, čo si vypracujeme, zaslúžime.
Pán Boh nás oslovuje, aby sme si spomenuli, že smieme / iba byť. Život nie je iba to, čo sa neustále mení, rozvíja, siaha ďalej. Dovoľme si zastať. Dovoľme si svätiť sviatočný deň. Chýba nám. Chýba nám čas, kde by sme spoznali, že nič nemusíme. Tento čas nám nik nevzal, vzdali sme sa ho sami.
Hľadáme rovnováhu, harmóniu, pokoj, ale v plánoch pre ďalšie dni počítame len s aktivitami, námahou, iba dlhým dychom. Žiaden oddych, žiaden výdych. Niet kedy ani uvážiť, či má to akčné vypätie naozaj význam.
Ten, ktorý nás stvoril, vie, kde sú naše hranice. Je s nami.
Je mi celkom blízko, ak zistím, čo je nad moje sily. Je so mnou, ak premýšľam, čo zvládnem.
Napriek tomu, že ja Ho zanedbávam, opúšťam, On si stojí za svojím: Nenechám a neopustím ťa. Tak som sa rozhodol.
2. Je zvláštne, že človeku potom neznie: vzdaj sa, aj tak nemáš šancu, zmĺkni. Po tom, čo Boh ponúka svoju stálu prítomnosť, hovorí: Buď silný a odvážny.
Sila a odvaha – presne, to si žiadajú všetky nové veci. Preto, že už trochu poznáme samých seba a vieme, že pramene pre našu silu a odvahu sú obmedzené, sa novým krajinám, radikálnym zmenám radšej vyhýbame. Nové začiatky podstupujeme veľmi váhavo. To staré, poznané sa nám zdá byť istejšie – a hoci reptáme, hundreme, kritizujeme, nemáme odvahu vykročiť inam.
V texte sa trikrát opakuje: Buď silný a odvážny.
a. /Ty, kto kráčaš k novej budúcnosti, potrebuješ silu, aby si sa necítil byť neprijatým, aby si neostával cudzincom, keď ti nové miesta, noví ľudia, neznáme prostredia budú klásť celkom nové výzvy. Neľakaj sa ich, povedú ťa ďalej. Hľadaj silu.
Ty, ktorý chceš začínať znova, potrebuješ odvahu. Potrebuješ smelosť, statočnosť, odhodlanie, aby si si veril. Potrebuješ vedieť, že to, čo si prežil doteraz, nebolo márne. Máš šancu uplatniť sa inde, inak ako doteraz.
Nech je tvoja sebadôvera zakotvená v Bohu. On ťa včas pripraví na všetko, čo budeš potrebovať. Buď odvážny.
Józua má voviesť národ do zasľúbenej krajiny, bude ju deliť. Náročné úlohy a kompetencie, správa a zodpovednosť – to znie celkom lákavo, ale každý, kto už v takejto roli bol alebo je, vie, že spolu s hrdosťou z poverenia prichádzajú aj celkom reálne obavy: Ako to zvládnem, nepreceňuješ ma, Bože?
Takéto pochybnosti v nás nesvedčia o pokore. Svedčia o malovernosti, neochote
spoľahnúť sa na Toho, kto nám silu a odvahu odporúča.
Keď sa Ježišovým učeníkom nedarí pomôcť ľuďom, posadnutým démonmi, keď sa Peter vyberie po vode, ale zľakne sa každej vlny, Ježiš hovorí o malej viere. Prečo si pochyboval?
Pán Boh nám dáva silu a odvahu – pre nároky všedných dní i dôležité rozhodnutia, /pre schopnosť dávať a zdielať vo svojej rodine, na svojom pracovisku.
b./ Silu a odvahu nám netreba len pre novú akcieschopnosť.
Možno ešte viac sme ne ňu odkázaní v obdobiach, v ktorých nič urobiť nemôžeme.
Prijať postihnuté dieťa, / vyrovnať sa s nevládnosťou alebo psychickým ochorením blízkeho človeka, / zniesť to, že ma opustili najbližší,/ to možno stojí ešte viac síl a odvahy, ako nasadenie pre nové výzvy.
Ak nás opantá strach, ak zúfame nad neriešiteľnou situáciou, aj vtedy chce byť Pán
Boh nablízku.
Hovorí: „Budem s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ Aj keby tvoja cesta viedla temným údolím straty, bolesti a nezmyselnosti, neopustím ťa. Aj keby si napriek všetkým úvahám nevykročil tam, kam si mal, nevzdám sa ťa.
Sľub, ktorý Boh dáva, nesie v sebe silu. Čo Boh hovorí, to aj robí. „Boh nie je človekom, aby klamal, ani ľudským synom, aby ľutoval. Či nevykoná to, čo povedal? Či nesplní, čo vyriekol?“ 4 Moj 23,19
Bože náš, keby si nám len dal silu a odvahu čakať, veriť, dúfať. To je dôležitejšie ako všetko, čo príde.
3. Ponuku stability – prísľub „budem s tebou“, poverenie: „Buď silný a odvážny“ dopĺňa ešte jedna dôležitá inštrukcia, návod...:“neuchýľ sa od môjho zákona.“ Bdej nad pravidlami.
Aby si mi, človeče, unikol, aby si sa mi vymanil, stratil kontakt, netreba tak veľa.
Mnohé ťa bude zvádzať, aby si sa vzdal dôvery v moje slovo – iba malý kompromis – iba
si vybrať menšie zlo... Nič viac ani netreba – a ty stratíš spojenie, prestaneš rozumieť. To ťa môže pripraviť o silu, odvahu a všetku stabilitu.
Božie slovo, Božia vôľa sa nám zdá byť taká nedostupná, nezrozumiteľná! Ostane takou dovtedy, kým sa o ňu nezačneme zaujímať.
Ak si predstavíme celý prichádzajúci rok, môžeme mať hrôzu, neistotu pre všetkými nárokmi, obavu z každej jednej neznámej.
Ale keď budú plynúť dni, keď sa budú rysovať rozhodnutia, vtedy budeme dostávať presne toľko sily, ako budeme potrebovať. Až vtedy sa nám mnohé vyjasní.
S Božím zákonom je to podobne. Kým ho vnímame ako nepochopiteľný celok, máme len rešpekt a rozpaky..
Ale ak ho otvoríme, ak vždy len o jedinom krátkom výroku budeme premýšľať, neostane nám cudzie. Boh sa nám v Ňom priblíži.
Józua počuje: Nech sa kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, dbaj, aby ti neostala cudzia.
Ak zistíš, že Bohu ide o teba, hneď Mu začneš celkom inak rozumieť.
Všetko – Božia ponuka prítomnosti, Jeho sila a odvaha / i nárok, aby sme sa neuchýlili od Jeho myšlienok,// má svoj zmysel: Sleduje náš úspech.
To máme vedieť: Boh má na zreteli, aby naša námaha nebola márna, aby sme mali úspech.
Úspech máme síce na zreteli aj my, ale aj v jeho pochopení sa obmedzujeme iba na to, že dosiahneme postavenie, uznanie ľudí, nadobudneme si prostriedky na lepší štandard.
Úspech, ktorý nám dáva Boh, je viac. Zahŕňa každý drobný zdar človeka, ktorý sa pri žiadnom konci, pri žiadnej strate neopúšťa, ale neúnavne hľadá nový začiatok.
Nevzdáva sa šance udržať vieru, lásku a nádej až dovtedy, kým neprekročí hranicu domova u Boha.
Tým, ktorý dáva, oceňuje všetko naše úsilie, tým, kto napokon rozhodne o mojich v
víťazstvách i prehrách, nie je človek, ale Boh sám.
Je to ten istý Boh, ktorý prišiel do môjho sveta v malom Dieťati, aby so mnou rástol a kráčal, kamkoľvek pôjdem. Prichádza do môjho sveta, aby si vedel moje životné radosti i krízy predstaviť. Je so mnou. Nemusím sa Ho báť.
Bude so mnou, kamkoľvek pôjdem. Nenechá a neopustí ma. Dá mi silu i odvahu pre moje nároky i situácie, ktoré musím zvládnuť a prijať také, aké sú. Jeho zmluva je platná. Sleduje môj úspech.
Bolo by skvelé, keby som sa rozhodol, že ho začnem sledovať spolu s Ním.
Amen.
Pane času a večnosti,
Ty žehnáš naše začiatky.
Ideš pred nami do neznáma tohto roku.
Chceme Ťa počúvať, nasledovať Tvoje šľapaje. Daruj nám silu a odvahu, aby sem si vedeli všetko vyprosiť a očakávať od Teba.
Daruj nám a tým, ktorí k nám patria
aj v tomto roku život a zdravie,
odvahu a slobodu robiť to, čo je potrebné a vzdať sa zlého,
zniesť všetko nevyhnutné.
Otvor nám oči a uši pre utrpenie, ktoré má moc človeka tak veľmi zlomiť.
Daruj nám múdrosť, pokoj a lásku k správnym pohľadom a jasným rozhodnutiam, ktoré urobíme ako jednotlivci i spoločenstvo.
Prosíme o odvahu a silu prevziať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svojich blízkych, veď nás k záujmu o tých, ktorí sú osamelí.
Veď nás svojím svätým Duchom celý tento rok.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
