V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. slávnosť vianočná, Matúš 5, 14 - 16

Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. (Matúš 5, 14 - 16)

Vianočná symbolika svetla nám pripomína, že Ježiš Kristus prišiel na svet ako svetlo do najrozličnejších situácii ľudskej tmy. Jeho svetlo je naozaj účinné, čo ukazujú príklady mnohých, ktorí ho prijali. Ale otázka je, ako sa má toto jeho svetlo dostať k čím viacerým ľuďom, ktorých situácia si to veľmi vyžaduje. Ak niekde je požiar a niekde je voda, problémom je, ako tú vodu dopraviť na miesto požiaru. Ak niekde sú smädní a niekde je osviežujúca voda, otázka je, ako tú vodu dopraviť k smädným. Je veľmi smutné, ba tragické, ak niekde sa nachádzajú ľudia, čo žijú v tme a naliehavo potrebujú svetlo a niekde je svetlo, ktoré by im pomohlo, ale niet nikoho, čo by im to svetlo priniesol. Túto problematiku si uvedomujeme nielen my, ale ona je formulovaná už v Biblii. Formuloval ju Pán Ježiš v známych slovách o žatve a nedostatku pracovníkov: Žatvy je mnoho, ale pracovníkov málo, to znamená, že ľudí, ktorí naliehavo potrebujú Božie svetlo, Ježišovo svetlo, je mnoho, ale málo je tých, ktorí by im to svetlo priniesli. Aj nás pozýva Spasiteľ, aby sme sa stali roznášačmi jeho vianočného svetla. K Vianociam by sme nemali pristupovať len ako pasívni diváci. Vianočné posolstvo by v nás malo prebudiť pocit povinnosti, zodpovednosť a túžbu stať sa spolupracovníkmi narodeného Spasiteľa. Keď v Izaiášovej prítomnosti odznela Božia otázka: Koho pošlem a kto nám pôjde? - odpovedal Izaiáš: Tu som ja, pošli mňa. Keď nám narodený Spasiteľ hovorí: Vy ste svetlo sveta, mali by sme ochotne a s radosťou odpovedať: Áno, Pane, celý život chcem roznášať tvoje svetlo tam, kde ho najviac potrebujú. O tomto roznášaní, odovzdávaní svetla by sme dnes chceli uvažovať.
V Jánovom evanjeliu sa Pán Ježiš predstavuje ako svetlo sveta: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ V našom prečítanom texte hovorí ten istý Pán svojim nasledovníkom: „Vy ste svetlo sveta.“ Niekto by mohol povedať, že tu je určitý rozpor, ale v skutočnosti nie je. Len musíme jasne rozlišovať: Ježiš Kristus je svetlo v originálnom zmysle, on je originálny zdroj svetla, Ježišovi nasledovníci, to znamená aj my, môžeme byť svetlom len v odvodenom zmysle. Mesiac nám môže dať len toľko svetla, koľko je schopný prijať od originálneho zdroja svetla, Slnka. Slnko by ostalo svetlom, i keby Mesiaca nebolo, ale Mesiac bez Slnka by nemal žiadne svetlo. Druhým ľuďom môžeme priniesť len toľko svetla, koľko si najprv sami vezmeme z Kristovho svetla. Ježiš Kristus by bol a zostal svetlom sveta i bez nás, ale my by sme bez Ježiša Krista svetlom sveta nikdy nemohli byť. Toto musíme mať stále na pamäti, aby sme sa nestali obeťou pýchy, ktorá ohrozuje každého Kristovho nasledovníka.
Pred pýchou nás varujú aj ďalšie slová Pána Ježiša v našom texte: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Veľa záleží na motívoch, vnútorných pohnútkach, s ktorými budeme roznášať Kristovo vianočné svetlo. Pohnútkami je ovplyvnený aj spôsob, ktorým Kristovo svetlo budeme odovzdávať iným. Z toho, ako, akým spôsobom toto svetlo odovzdávame, sa dá vyčítať, s akým zámerom to robíme, či nám ide o získanie vlastnej slávy, alebo či sa natoľko venujeme tejto veci, že pritom zabudneme na seba a budeme sa usilovať robiť to na slávu nášho nebeského Otca.
Ten vzťah medzi originálnym zdrojom svetla a medzi odvodeným svetlom musíme mať stále na pamäti ešte pre niečo iné: aby sme k svetlu sveta Pánu Ježišovi prichádzali každý deň nabrať si svetla, ktoré chceme roznášať iným. Keby sme zabudli na každodenný kontakt so svetlom sveta Ježišom Kristom, veľmi rýchlo by sme duchovne degenerovali, poklesli by sme, a i keby sme potom niečo roznášali, už by to nebolo svetlo Kristovo. Len dokiaľ bude náš vzťah k Pánu Ježišovi živý, pulzujúci, bohatý, len dovtedy budú platiť o nás jeho slová: „Vy ste svetlo sveta.“
V stručnom výbere si všimneme niektoré vzťahy a situácie, v ktorých môžeme a máme byť roznášateľmi Kristovho vianočného svetla. Ako rodičia mali by sme prinášať svetlo svojim deťom. Pripraviť im ovzdušie lásky, ktoré by sa stalo ich prvým, rozhodujúcim, pre celý život smerodajným domovom. Nielen ich posielať k Pánu Ježišovi, ale spolu s nimi prichádzať k Pánu Ježišovi. Svojím kresťanským životom im ukázať príklad normálneho ľudského života. Vytvoriť si k nim taký vzťah dôvery, žeby k nám bez zábran prichádzali aj s najháklivejšími problémami.
Ako deti by sme mali prinášať svetlo svojim rodičom. Teraz myslíme predovšetkým na rodičov v starobe a chorobe, ktorí veľmi potrebujú svetlo našej lásky, opatery, starostlivosti. Existujú otrasné prípady, keď sa rodičom dáva najavo, že sú zbytočnou príťažou – tým rodičom, ktorí svojim deťom venovali toľko lásky, práce, starostlivosti. To vianočné svetlo čistej, plnej, obetavej lásky si naozaj zaslúžia, a to nie iba cez Vianoce, ale celý rok.
Vianočné svetlo by sme mali prinášať tým, ktorí blúdia v labyrinte tohto sveta a nie sú schopní sami od seba nájsť správnu životnú cestu. Upozorniť ich na Pána Ježiša, priviesť ich k Pánu Ježišovi, venovať im čas na rozhovory o základných životných otázkach – to v prvom rade patrí k roznášaniu vianočného svetla.
Vianočné svetlo by sme mali prinášať tým, ktorí zápasia o oslobodenie z hriešnej poviazanosti rozličných hriešnych zlozvykov a vášní. Potrebujú niekoho, kto by im znova a znova pripomínal, že sú Božie deti, že sa ich Boh nevzdal a že im chce pomôcť k novému životu. Potrebujú niekoho, kto by im znova a znova opakoval, že ich zápas o dosiahnutie novej etickej úrovne má zmysel a že v nebi pred nebeskými anjelmi je veľká radosť z každého jedného človeka, ktorému sa s Božou pomocou podarí zmeniť jeho život k lepšiemu.
Vianočné svetlo by sme mali prinášať smutným, malomyseľným, zatrpknutým, ustrašeným. Je taký typ ľudí, ktorý vidí všetko iba v čiernom. Aj do tejto tmy priniesol Pán Ježiš svetlo, ale aj tu potrebuje spolupracovníkov, ktorí by jeho svetlo priniesli práve do tejto tmy. Musíme dobre poznať, skúsiť, prežiť jeho slová o radosti, o pokoji, aby sme túto zvesť dokázali účinným, presvedčivým spôsobom priniesť ľuďom, ktorí už dlho žijú v spomenutej tme.
Vianočné svetlo by sme mali prinášať chorým, osamelým, trpiacim. U takýchto ľudí sa veľmi rýchlo vytvára dojem, že sú zabudnutí. Títo potrebujú veľmi naliehavo vianočné svetlo – návštevu, rozhovor, povzbudivé slová, ktoré by zahnali tmu ich smútku, malomyseľnosti, strachu.
Vianočné svetlo by sme mali prinášať zomierajúcim. Nie vždy je možné byť pri zomierajúcom, ale kedykoľvek je to možné, mali by sme to využiť na prinášanie svetla. Tam ľudská múdrosť už málo zaváži, ale veľmi veľkou pomocou je držať ruku zomierajúceho a hovoriť mu večné slová z Biblie, ktoré sa v tej chvíli stanú pre neho svetlom. Napríklad slová zo žalmu „Keby som kráčal hoci temným údolím smrti, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou.“ Alebo slová apoštola: „Ani smrť nás nemôže odlúčiť od Božej lásky v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ Pre takéto situácie mali by sme mať vždy k dispozícii, najlepšie v pamäti, bohatú zásobu biblických citátov. Nevieme si ani predstaviť, akú veľkú službu by sme týmto prinášaním svetla umierajúcim urobili. Raz sa priblíži aj naša posledná hodina. Takéto biblické slová by vtedy aj pre nás boli jasným svetlom pri prechode z tohto času do večnosti.
Kto sa rozhodne byť roznášateľom Ježišovho vianočného svetla, ten sa veľmi rýchlo vycvičí v objavovaní tmy, do ktorej treba svetlo priniesť. Kto sa dá na túto cestu, môže s istotou počítať s pomocou Ducha Svätého. Nikoho nemožno prinútiť, aby robil túto službu, ale uvedomiť si musíme: z vianočného posolstva o svetle vyplýva, že ju má robiť každý kresťan. Prijať svetlo, nechať si ho sebecky pre seba a neodovzdať ho ďalej, kde ho naliehavo potrebujú – to by bolo kruté a nezodpovedné. Na druhej strane, kto roznáša vianočné svetlo, čoskoro pocíti, že táto činnosť dáva výborný zmysel jeho životu.
Všetky spomenuté a mnohé ďalšie formy roznášania vianočného svetla si nepochybne vyžadujú od nás mnoho času. Ale čas venovaný tejto veci by sme mali chápať ako obeť, ktorú sme povinní prinášať svojmu Pánovi. Nepotrebujeme prinášať obete na vykúpenie – jedinečnú, neopakovateľnú obeť priniesol náš Spasiteľ. Ale obete vďačnosti sa od nás vyžadujú, a obeť času spojená s roznášaním vianočného svetla je obeť príjemná Bohu a súčasne obeť, ktorá prekvapivo, paradoxným spôsobom nás samých obohacuje. Paradoxne v tom zmysle, že čím viac vianočného svetla odovzdáme druhým, tým viac tohto svetla budeme mať aj sami pre seba. Nedá sa to teoreticky dokázať, treba to vyskúšať. Kto to vyskúša, tomu bude z tváre, z pohľadu, zo slov, zo všetkých spôsobov správania permanentne, stále žiariť večné svetlo. Amen.
Modlitba. Pane Ježiši Kriste, ďakujeme ti, že si do tmy našich rozličných bied prišiel ako večné svetlo. Mnoho z tohto požehnania sme už prijali. Priniesol si svetlo nielen pre nás, ale aj pre všetkých našich bratov a sestry v cirkvi a mimo cirkvi, ktorí vzdychajú pod rozličnými bremenami. Dnes nás posielaš k nim, lebo vieš, ako veľmi potrebujú tvoje svetlo. S určitými obavami stojíme pred touto úlohou. Prekonaj, prosíme všetky prekážky v našom srdci, aby sme každý deň s radosťou a láskou dokázali roznášať tvoje svetlo. Daj nám silu, aby sme sa nezľakli neúspechov a odmietnutí. Aj teba mnohí odmietli a predsa si niesol svoje svetlo neúnavne ďalej. Daj, aby sme v tejto činnosti objavili zdroj čistej radosti.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.