1. adventná nedeľa, Lukáš 24, 25 - 27
On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! · Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. (Lukáš 24,25-27)
· Slová „retardovať“, „retardovanosť“, „retardácia“, „retardovaný“ sú dnes všeobecne známe. · Tieto slová sú odvodené z latinského „retardare“, čo znamená „spomaliť“. · Týmito slovami sa napríklad označuje spomalenie priebehu deja v románoch či filmoch, · ale označuje sa nimi aj spomalenie telesného či psychického, myšlienkového vývoja u ľudí.
· Slovo „retardovaný“ môže byť použité v celkom vecnom, neutrálnom, konštatujúcom zmysle, · ale neraz sa používa aj nevľúdnym spôsobom v ponižujúcom zmysle. · Vtedy sa takéto slovo vníma ako urážka. · Rešpekt a úcta voči človeku ako Božiemu stvoreniu nás vedie k tomu, aby sme toto slovo v ponižujúcom zmysle nikdy nepoužívali · a aby sme aj pri konštatujúcom, objektívnom použití boli veľmi opatrní.
· V dnešnej kázni budeme síce uvedenú skupinu slov používať, ale nie v tých oblastiach, ktoré sme práve spomenuli. · Existuje totiž ešte ďalšia, a to veľmi dôležitá oblasť ľudského života, kde retardácia, pomalosť, zaostávanie prichádza do úvahy, · a to je oblasť náboženská, duchovná, oblasť vzťahu človeka k Pánu Bohu · a taktiež oblasť mravného, etického postoja, vzťahu k druhým ľuďom.
· Za telesné alebo psychické spomalenie vývoja človek nemôže · a k takým ľuďom treba pristupovať s porozumením a plným vedomím ich ľudskej dôstojnosti. · Naproti tomu za retardovanosť v duchovnom a etickom ohľade je človek zodpovedný, · lebo tá v mnohých prípadoch pochádza z toho, že človek nechce, nie je ochotný prejsť zo svojho retardovaného štádia na normálne štádium.
· Používať slovo „retardovný“ v duchovnej oblasti nás oprávňuje samotná Biblia. · Emauským učeníkom hovorí vzkriesený Pán: „Ó nerozumní a pomalí srdcom veriť všetkému, čo povedali proroci“. · V latinskom preklade Písma, vo Vulgáte, je slovo „pomalí“ či „leniví“ preložené výrazom „tardi“. · V tomto slove jasne cítiť tesnú príbuznosť so slovom „retardatus“, retardovaný. · Uvedené slová vzkrieseného Pána by sa teda dali vyjadriť aj takto: Vy zaostávate, ste pomalí, retardovaní v chápaní významu a dosahu toho, čo je obsahom prorockých slov.
· Slovo „retardovaný“ v duchovnej a etickej oblasti nebudeme používať ako urážlivé slovo, · ale ako výzvu, aby človek prekonal svoju duchovnú pomalosť · a objavil čím viac z toho, čo Pán Boh robí, čo nám ponúka a čo od nás žiada. · Ak niekto pri počutí tohto slova pocíti aj jeho určitý pichľavý hrot, má aj to svoj dobrý význam, · a to v tom, že nás toto slovo chce prebudiť, povzbudiť, otvoriť nám oči.
· Všimneme si niektoré biblické výroky, v ktorých Pán Boh upozorňuje človeka na jeho pomalosť, retardovanosť vo vnímaní duchovných vecí. · Vrátime sa najprv k slovám, ktoré povedal vzkriesený Pán emauským učeníkom. · Bolo to na veľkonočnú nedeľu, keď Ježiš už bol vstal z mŕtvych. · Emauskí učeníci síce referujú o ženách, ktoré boli ráno pri hrobe, · ale vyjadrujú sa veľmi skepticky, pochybovačne o správach, že vstal z mŕtvych. · Vzkriesený Pán je pri nich a oni ešte stále odmietajú veriť tejto novej skutočnosti. · Preto im vzkriesený Pán hovorí, že sú leniví srdcom, pomalí srdcom, retardovaní srdcom veriť všetkému, čo hovorili proroci. · Zaostávať takto veľmi za Božími sľubmi, zaostávať takto veľmi za veľkými udalosťami, ktoré Boh vkladá do dejín a do života jednotlivca - to znamená byť v duchovnej oblasti retardovaný.
· Druhý, či vlastne prvý príklad retardovanosti je z tej istej kapitoly Lukášovho evanjelia. · Ženy idú ráno k hrobu dokončiť pohreb Ježiša Krista, pohreb toho, ktorý už vstal z mŕtvych. · Preto im anjel hovorí: „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ · A dáva im najavo, že mohli a mali počítať s Ježišovým vzkriesením. · Citujeme slová z veľkonočného evanjelia: · „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? · Niet Ho tu, ale vstal. · Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych. I rozpomenuli sa na Jeho slová.“ · Anjel im vyčíta retardovanosť a zároveň ich lieči z retardovanosti, a to tak, že im otvára oči.
· Na golgotskom kríži sa modlí Pán Ježiš: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ · To je modlitba za tých, čo sú v náboženskom, duchovnom zmysle retardovaní. · Modlil sa za tých, ktorí ho falošne odsúdili, · ktorí sa posmievali z jeho lásky a celého životného diela, · ktorí mu spôsobovali strašné muky. · Robili to všetko a neuvedomovali si absurdnosť a dosah svojho konania. · Nevedeli, čo činia. · Boli ako v hustej hmle. · Boli duchovne retardovaní. · Ježiš sa modlí o odpustenie pre nich a súčasne o to, aby im boli otvorené oči, aby boli vyliečení zo svojej retardovanosti.
· Táto modlitba má všeobecnejší dosah. · Hovorí o všetkých, ktorí v duchovnej oblasti nevedia, čo činia, · ktorým treba veľmi naliehavo otvoriť oči. · To je modlitba za vtedajších duchovne a eticky retardovaných · a rovnako aj za dnešných. · Každý si musí sám za seba odpovedať na otázku, po akú mieru on sám patrí do tejto kategórie. · Kritika duchovnej retardovanosti a otváranie očí – to je niečo, s čím sa v Božom slove stretáme omnoho častejšie, než by sme si na prvý pohľad mysleli. · Uvedieme aspoň niečo z tohto bohatého posolstva.
· Učeníci sú v noci na Genezaretskom jazere. · Prichádza k nim Ježiš. · Oni od strachu kričia, lebo si myslia, že je to prízrak. · Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! · Tu máme pred sebou príklad duchovnej retardovanosti a zároveň príklad toho, ako im Ježiš pomáha dostať sa z nej. · Ako často sa my správame podobne, keď sa dostaneme do ťažkostí a problémov · a sme príliš pomalí na to, aby sme vážne brali na vedomie Ježišovu prítomnosť a čerpali z nej odvahu a pokoj.
· Apoštol napomína, že kresťan nesmie jednoducho preberať vzorce postojov a správania z nekresťanského sveta, · ale že sa musí premeniť obnovením mysle a stále žiť pod tlakom otázky, čo konkrétne od neho požaduje Pán Boh. · Kto napriek tomu vo svojom živote pohodlne napodobňuje príklady z nekresťanského sveta, o tom musíme povedať, že je to retardovaný kresťan.
· Pán Ježiš povedal, že blahoslavený, teda skutočne šťastný človek je ten, kto je milosrdný, · to znamená, kto sa vie vžiť do ťažkostí a utrpenia druhého a pomáha mu, · a kto je ochotný odpustiť ľuďom, ktorí mu spôsobili krivdu. · Toto má byť normálny ľudský postoj. · O človeku, ktorý odmieta prejaviť milosrdenstvo v jednom či druhom z uvedených významov, musíme povedať, že je duchovne a eticky retardovaný.
· Blahoslavený je ten, kto má čisté srdce, teda srdce naplnené čistými myšlienkami, čistými predstavami, čistými túžbami. · Kto napriek tejto veľkej pravde zhromažďuje vo svojom srdci nečisté veci, o tom musíme povedať, že je duchovne a eticky retardovaný.
· Blahoslavení sú tí, ktorí tvoria pokoj. · Sú však ľudia, ktorí napriek tomuto poznaniu šíria okolo seba nepokoj, vyvolávajú rozbroje medzi ľuďmi. · Neostáva nám nič iné, len povedať o nich, že sú duchovne a eticky retardovaní, zaostalí.
· Pán Ježiš žiadal, aby sme hovorili vždy pravdu, aby naše Áno skutočne znamenalo áno a naše Nie aby skutočne znamenalo nie. · Kto napriek tomu používa klamanie - v akejkoľvek forme - ako nástroj na dosahovanie svojich cieľov, o tom musíme povedať, že je duchovne a eticky retardovaný.
· V podobenstve o farizejovi a publikánovi vykreslil Pán Ježiš človeka, ktorý sa dokonca v modlitbe vychvaľoval, aký je dobrý, pobožný, spravodlivý, · a opovržlivo sa vyslovil o publikánovi ako o menejcennom človeku. · Práve o tom pyšnom farizejovi povedal Pán Ježiš veľmi kritické slová, ktoré by sme mohli interpretovať v tom zmysle, že je duchovne retardovaný.
· Príklad hrubo retardovaného človeka vykreslil Ježiš v podobenstve o bohatom gazdovi, ktorý sa sústredil iba na hmotné hodnoty a povedal si: · „Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov, jedz, pi, veseľ sa.“ · O jeho retardovanosti svedčia slová, ktoré mu povedal Pán Boh: „Blázon, tejto noci zomrieš a čo si nahromadil, komu to zostane?“ · Tento druh retardovanosti charakterizoval Ježiš v závere podobenstva slovami: „Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.“
· Herodesova žena Herodiada bola veľká pani a jej dcéra Salome bola veľká krásavica. · Napriek svojmu vysokému postaveniu a svojej kráse tieto ženy nepochopili nič z veľkosti posolstva a osobnosti Jána Krstiteľa, ale vyžiadali si jeho hlavu. · Táto neslýchaná barbarskosť je prejavom ich hroznej duchovnej retardovanosti, zaostalosti.
· Výčitke retardovanosti sa nevyhli ani Ježišovi učeníci. · Učeníci sa cítili veľmi dotknutí, keď ich Majstrovi a im jedna samaritánska dedina odmietla poskytnúť prístrešie. · Boli by chceli vyprosiť oheň na tú dedinu. · Ježiš im musel povedať, že nevedia, čieho sú ducha a že on neprišiel ničiť, ale zachraňovať ľudí. · V tomto ohľade aj oni prejavili svoju retardovanosť a Ježiš im ju musí vyčítať.
· Keď po peknom vyznaní pri Cezarei Filipovej predpovedal Ježiš svoje utrpenie, začal ho Peter odhovárať od tejto cesty. · Ježiš mu povedal prísne slová: „Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské.“ · Nemyslieť na veci Božie, ale na ľudské znamená inými slovami: ďaleko zaostávať za tým, čo je v danej situácii skutočná Božia vôľa. · Takéto zaostávanie je prejavom duchovnej retardovanosti.
· Takto by sa dalo dlho pokračovať. · Celá Biblia je vlastne jedno veľké zrkadlo, v ktorom čitateľ môže objavovať svoju retardovanosť v duchovnej a etickej, mravnej oblasti. · Skúsme začať čítať Bibliu z tohto hľadiska, teda s otázkou: V čom mňa tento a tento odsek, táto a táto veta obviňuje z duchovnej a etickej retardovanosti, zaostalosti? · Možno sa dozvieme všeličo nepríjemné o sebe. · Ale poznanie tejto pravdy, hoci nepríjemnej, je nevyhnutným východiskom, aby nastala v našom živote náprava. · Písmo sväté je totiž nielen zrkadlom, ktoré odhaľuje retardovanosť, · ale v ňom je bohatá ponuka pomoci, ako svoju duchovnú a etickú retardovanosť prekonať.
· Prvou adventnou nedeľou vstupujeme do nového cirkevného roku. · Krásnym predsavzatím na začiatku tohto nového obdobia by bolo, keby sme si povedali: · Tento nový čas milosti, ktorý aj mne Pán Boh daruje, chcem využiť na to, aby som intenzívnym čítaním Božieho slova objavil čím viac zo svojej duchovnej a etickej retardovanosti, · a aby som v čím väčšom rozsahu a hĺbke dovolil Božiemu slovu otvárať mi oči, · aby potom aj o mne platilo: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie“. · Na konci cirkevného roku, ktorý sa teraz začína, by malo byť vidno na nás zásadnú zmenu k lepšiemu.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
