Posledná nedeľa Cirkevného roku
„Ako si mladý človek zachová čistotu?
Keď sa bude držať tvojho slova.
Celým srdcom som Ťa hľadal,
Nedopusť, aby som odbočil od Tvojich príkazov.
V srdci som si skryl Tvoju reč,
aby som proti tebe nehrešil.“ (Žalm 119, 9 - 11)
Bratia a sestry,
text, ktorý je základom tejto zvesti v poslednú nedeľu cirkevného roka, je modlitbou.
JE dobré, že nám Božie slovo dáva prístup k modlitbám iných ľudí. Je v nich múdrosť a sila. Je v nich ukrytá úprimnosť človeka, ktorý si nepripravil prednášku, aby nás poučil, ale vylial si srdce pred Bohom. Úprimná modlitba človeka k Bohu je dobrým základom pre pravdy, ktoré znejú dnes do našich konkrétnych situácií.
Na začiatku stojí otázka, potom odpoveď a potom skúsenosť. Akcia, reakcia, skúška správnosti.
A. Otázka je akciou.
Múdreho človeka nespoznáme podľa toho, ako odpovedá, ale podľa toho, na čo sa pýta. Schopnosť klásť otázky znamená hľadať, skúmať, neuspokojiť sa s tým, čo viem. Schopnosť klásť otázky je cesta k múdrosti.
Žalmista sa pýta: Ako si mladý človek zachová čistotu?
Dokážeme my, bratia a sestry, klásť takéto otázky? Zaujíma dnešného človeka, trápi to dnes mladých ľudí, ako si zachovať čistotu?
Nekričí na nich dnes zo všetkých strán – ty sa len usiluj, prijímaj, športuj, uč sa? Ale „zachovaj sa čistým...“ taká ponuka dnes nie je veľmi v kurze.
Niet pochýb o tom, že mladí ľudia SÚ akční – zaneprázdnení mnohými povinnosťami. Majú mnohostranné záujmy, pýtajú sa na rozličné veci – surfujú na internete, aby sa dozvedeli čo najviac právd, ale ako si zachovať čistotu – na to sa ich pýta dosť málo...
My všetci iste nezriedka aj počúvame z mnohých strán otázky o Bohu - ale tieto otázky sú skôr výčitkou ako prejavom záujmu o odpoveď. Takéto otázky chcú byť skôr dôkazom, že aj tak na ne neexistuje definitívna, jasná, jednoznačná odpoveď.
Otázky, ktoré kladú ľudia veriacim, sa orientujú viac na Boha, Jeho vôľu a Jeho rozhodnutia - ako na život, na človeka. A tak počúvame: Prečo je utrpenie, ako je to s hladom, chorobami, utrpením nevinných. Pri takýchto otázkach sa akcia, týkajúca sa Boha pre mnohých / obyčajne končí.
S reakciou počítajú zriedka, máme dojem, že na ňu ani nie sú zvedaví. A tak nadobúdame dojem, že sa Boh vo svojej veľkosti a človek vo svojej slabosti od seba iba vzďaľujú. Nevedia, nechcú, nemôžu nájsť spoločnú reč.
B. Reakciou na otázku je odpoveď.
Žalmista hovorí s Bohom. Je to aj preto, že mnohé veci ho pred ľuďmi iba umlčia, mnohé ostane tak bolestivo odkryté, také ľahostajné.
Ale žalmista hovorí Bohu: Ja predsa poznám smer, v ktorom moje otázky neznejú naprázdno. Viem - človek si zachová čistotu, keď sa bude držať Tvojho slova. Napriek nespravodlivosti, preťaženiu, zlyhávaniu si zachová to, čo mu dáš Ty - česť, originalitu – a to vtedy, keď sa bude držať Tvojho slova. Nie iba rodinných tradícií, nie iba ľudských rád, nie iba vedeckých poznatkov, ale Tvojho slova.
Milí bratia, milé sestry,
Dnes myslíme intenzívnejšie ako inokedy na to, že všetko ľudské starne, vyvíja sa a odchádza– ale to Božie sa aktualizuje.
Ak to skúsim, zistím, že Jeho slovo je v platnosti aj pre mňa. Ja viem, že aj uprostred davu ľudí, ktorí sa o Pána Boha vôbec nezaujímajú, môžem žiť inak. On mi vždy dá novú šancu.
Vtedy, keď sa potkýnam, keď sa protivím sám sebe, keď sa cítim zlým, falošným, má Jeho slovo moc tvarovať vo mne nového, svojho človeka.
On mi dá odpovede, ktoré pre mňa budú veľmi dôležité, ktoré budú určovať moje myslenie a konanie.
C. Akciu v otázkach a reakciu v odpovediach môže overiť len skúsenosť.
Nikoho o pravdivosti, hodnote viery nemôžete presvedčiť len argumentmi. A zvlášť nie vtedy, ak o to nemá záujem.
Ale ak človek Boha naozaj hľadá, záleží mu na tom, aby Ho nespustil z očí. Ak človek skrýva vo svojom srdci Božiu reč, záleží mu na tom, aby nehrešil.
Človeku, ktorý našiel v Bohu záchranu, čistotu, bude o tom, čo Boh odporúča, premýšľať. Človeku, ktorý sa bude s Bohom kontaktovať v modlitbe, bude hriech odporný.
Odpor proti hriechu nevyvolá žiadne predsavzatie, ani dobrá výchova. Odpor voči hriechu môžu vzbudiť len láska k Bohu a Jeho slovo. Nič iné. Toto poznanie môže potvrdiť len skúsenosť.
To je dôvod, kvôli ktorému máme čítať Bibliu, aby sme sa bránili pokušeniu klamať, predstierať, závidieť.
Božie slovo môžeme čítať, ale podľa podobenstva o rozsievačovi nie je automatické, že v nás všetko zasiate vzrastie. Žiaľ nie.
Sú poslucháči, ktorí hneď zabudnú, počúvajú len zo zvyku – na Slovo nemyslia. Nerozumejú, že je pre nich.
Sú iní, ktorí aj porozumejú, aj sa nadchnú, ale keď prejde chvíľkové zapôsobenie a slovo sa nezakorení, ohrozí ho prvá skúška, prvé trápenie.
Do ďalšej skupiny patria ľudia, ktorí sa aj zakorenia, ale iné veci, ktoré sa v blízkosti tiež zakorenili, ich udusia. Povinnosti, starosti a bohatstvo prebije jeho silu.
Len tí poslední, malé percento poslucháčov počúva slovo s tým, že mu chce rozumieť a túži po tom, aby toto slovo niečo v ich živote prinieslo. Títo ľudia vidia, spoznávajú okolo seba
nebezpečenstvá hriechu, pokušení a učia sa ich odhaliť, objaviť skôr, ako ich poškodí.
To sú poslucháči, ktorí prinášajú úžitok. To sú poslucháči, ktorí neustále preverujú Božiu silu v praktickom živote.
To, že budeme mať túžbu zachovať sa, čistými, to, že sa nebudeme chcieť zúčastňovať na zle, na pochybných praktikách, ľudia okolo nás zistia.
Nemá zmysel iného moralizovať, poučovať dokonca z piedestálu: ja to už viem, mne je to jasné, ale Ty nie. Musíš sa snažiť. Musíš veriť, musíš odporovať. To, či žijeme, čo vyznávame, na nás vidieť.
A to je cesta, ktorá môže človeka priviesť aj k otázkam o Bohu, o Jeho úmysloch, o Jeho ponukách. Je v moci Božieho Ducha, aby pripravil podmienky pre každé ľudské srdce. Ak sa človek otvorí, ak Boh a úprimne, celým srdcom hľadá, nájde Ho. Boh sa Mu dá nájsť.
Naša duša túži po živom Bohu. Je normálne, ak sa hľadajúci človek pýta. Ale je milosťou, ak odpoveď nájde. Práve preto, že Bohu stojí v ceste za človekom neužitočný život tých, do ktorých už investoval.
Tí, ktorí na Božie slovo reagujú v živote, nie je veľa, ale tí prinášajú stonásobný úžitok. To je pre každého otvoreného poslucháča povzbudenie.
Nebedákajme, koľko nás je málo. Tešme sa z tých, čo sú, z úprimných mladých, ktorí sú tu a modlime sa za nich. Dajme im najavo, že nám na ich záleží.
Božie slovo má väčšiu moc, ako si myslíme. Nepodceňujme Ho.
Vezmime si ho najprv a hlavne pre seba. Skúmajme ho ako skvost, objavujme Jeho silu. Má moc ochrániť nás od toho, čo náš život demoluje. Má moc chrániť nás pred hriechom - pýchy, samospravodlivosti, pred predčasným súdením, ale aj pred nevšímavosťou,
ľahostajnosťou, pred povýšením mojich názorov nad inými.
Skúmajme Písmo tak, aby nám každý deň kládlo otázky a naučilo nebáť sa akcie, kritiky ľudí, otázok i pochybností.
Až vtedy, ak sa budeme pýtať, ak budeme hľadať, skúmať, nám Pán Boh podá odpovede.
Niektoré jasne a rýchlo, iné v náznakoch a postupe. On to s nami vie.
Ochota nosiť v srdci Jeho slovo, pýtať sa a trpezlivo čakať na odpovede / z nás vyprofiluje naozaj múdrych, rozvážnych ľudí, ktorí vieru, bázeň pred Bohom nehrajú, ale prežívajú. To sú dve základné veci, ktorú dnes mnohí mladí ľudia vedia odhaliť: kedy je úprimnosť pred Bohom i pred človekom hraná a kedy skutočná.
Možno je to práve náš život, naša skúsenosť, čo ich zaujme a bude viesť k záujmu: Kde nájsť zdroj tých ideálov, ktoré sa dajú už teraz uplatniť? Ako sa zachovať čistým?
Očistiť sa raz, vyznať vinu, priznať špinu sa dá na základe zvláštneho citového rozpoloženia.
Ale aby sa človek čistým zachoval, to potrebuje pravidelné očisťovanie. To potrebuje každodenné pokánie a odvahu žiť nanovo.
To je úloha pre každého jedného z nás na celý život.
Nepodarí sa nám vtedy, ak dosiahneme slušný stupeň vzdelania, postavenia, životnej úrovne – ale vtedy, keď Božie slovo necháme pôsobiť v srdci. Každý deň a celý život. Amen.
Pane Ježiši Kriste,
túžime po živote – aj vtedy, keď sa všetky pominuteľné hodnoty strácajú. Uvedomujeme si, že raz aj my budeme musieť prísť pred Teba a vydať počet z času, ktorý si nám daroval.
Prosíme, aby sme nežili v omyle, že sme v poriadku. Prosíme, vzbuď v nás skutočnú túžbu spoznať Ťa.
Ďakujeme, že nás Tvoja obeť zmieruje s Bohom, že sme pred Tebou čistí.
Prosíme, aby bolo na našom živote vidieť, že Ti patríme.
Prosíme, aby sme sa nespúšťali dôvery v Tvoju moc ani vtedy, keď mnohé pekné veci, dôležitých ľudí stratíme. Pomôž nám nachádzať pokoj tam, kde sa nám vnucuje strach, kde nás ohrozujú záťaže, neprajníci a mnoho otvorených otázok. Buď, Pane, s nami všetkými, aby sme vedeli, že či žijeme, či umierame, či prežívame radosť, alebo smútok, vždy si s nami. Vždy máš pre nás to správne slovo. Prosíme, aby sme Ti ho dovolili zasiať tak, aby cez naše slová, vzájomné vzťahy prinieslo do tohto sveta Tvoje požehnanie. Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
