Pamiatka reformácie, Matúš 10,26-33
Nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. · Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. · A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. · Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. · A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. · Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! · Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; · kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. (Matúš, 10, 26 - 33)
31. októbra 1517 pribil Martin Luther 95 téz na dvere wittemberského chrámu. Tézy boli namierené proti hrubo deformovanej praxi pokánia, keď za zakúpenie odpustkovej cedule bolo možné dosiahnuť údajné odpustenie časných trestov ako aj trestov v údajnom očistci za spáchané hriechy. V záujme toho, aby ľudia odpustkové cedule kupovali, vykresľovali sa pekelné muky v najdrastickejších farbách. Dominikánsky mních Johann Tetzel predával odpustky v oblastiach susediacich s Wittembergom, kde pôsobil Luther. Tetzel to robil nesmierne pohoršlivým spôsobom, a Luther sa o tom dozvedel, keď ľudia prichádzali k nemu na spoveď. Luther jasne videl, že to nemá s evanjeliom nič spoločného. Chcel dosiahnuť nápravu u cirkevnej vrchnosti, ale tá nezasiahla. Svedomie mu nedovolilo mlčať, a tak napísal 95 téz proti predávaniu odpustkov. Tieto tézy napísal Luther ako podklad pre teologickú dišputu na univerzite – to bol podľa vtedajšej praxe bežný postup. Zámer usporiadať dišputu sa síce neuskutočnil, ale Lutherove tézy sa vďaka nedávnemu vynálezu kníhtlače rozšírili za dva týždne po celom Nemecku.
· Tézy hovoria o tom, že celý život veriaceho človeka má byť neprestajné pokánie, náprava života. · Pokánie, teda osobná zmena, sa nedá nahradiť zaplatením určitej sumy peňazí – · to je škaredý výsmech z toho, kvôli čomu zomrel Ježiš Kristus a čo od nás žiada. · Luther upozorňuje v tézach aj na ďalšie hrubé neporiadky v spojitosti s cirkevnou praxou pokánia · a hovorí, ako má vyzerať opravdivé pokánie. · Zo základného učenia o ospravedlnení hriešneho človeka z Božej milosti, ktoré má človek prijať vierou, rozvinul Luther rozsiahle formulovanie reformačného učenia.
· Už z kvantitatívneho hľadiska je to úctyhodné dielo. · Vedecké vydanie jeho spisov, takzvané Weimarské vydanie, pozostáva z vyše sto hrubých kníh na formáte približne A 4. · Študovanie tohto diela je na evanjelických teologických fakultách je predmetom samostatnej disciplíny. · Po uverejnení a rýchlom rozšírení 95 téz nasledovali ďalšie závažné udalosti, ktoré vyústili do mohutného reformačného pohybu, ktorý dal novú tvár európskym a svetovým dejinám. · Začiatok týchto udalostí si pripomíname dnes v deň pamiatky reformácie spolu s celým luteránskym a protestantským svetom. · Tento sviatok je pre nás zároveň povzbudením, aby sme si prečítali, preštudovali čím viac vecí z dejín reformácie v 16. storočí a nasledujúcich storočiach. · Patrí sa o tom vedieť čím viac, aby sme vedeli odpovedať na otázky, keď sa nás spýtajú, čo je vlastne to podstatné na reformácii.
· Dnes si uvedomujeme, že dôležité sú nielen reformačné obsahové informácie, o ktorých by bolo potrebné podrobne hovoriť. · Dôležité sú aj osobné, osobnostné postoje nositeľov reformačného pohybu. · Myslíme predovšetkým na Martina Luthera. · To, čo robil, bolo riskantné, spojené s ohrozením života. · Vyžadovalo si to odvahu, plnú osobnú zaangažovanosť. · Sto rokov predtým bol pre svoj pevný postoj a pre zotrvávanie na stanovisku poznanej pravdy upálený Majster Ján Hus. · Aj Lutherov život bol ohrozený. · Na Wormskom sneme žiadali od neho, aby odvolal svoje tézy. · On to odmietol so slovami: · „Ak nebudem presvedčený slovami Písma a jasnými rozumovými dôvodmi ... nemôžem a nechcem nič odvolať, · lebo nie je radné robiť niečo proti svojmu svedomiu. · Tak mi Pán Boh pomáhaj. Amen.“ · Vo Wormsi mu nebolo všetko jedno, keď ako jednoduchý mních stál pred najvyššími svetskými a cirkevnými mocnármi. · Po odchode zo siene, kde sa konal snem, s úľavou zvolal: „Ich bin hindurch“ - už to mám za sebou. · Po odchode z Wormsu uvalil cisár na Luthera a jeho prívržencov ríšsku kliatbu. · Po Wormskom sneme sa Luther skrýval na hrade Warburg, kde preložil Novú zmluvu do nemeckej reči a neskôr potom celú Bibliu – · čo je celkom jedinečný náboženský, ale rovnako aj jedinečný kultúrny počin, keďže tento preklad sa stal základom spisovnej nemčiny. · Pri pamiatke reformácie nám treba myslieť na Dr. Martina Luthera aj ako na geniálneho mysliteľa, aj ako na odvážneho zástancu poznanej pravdy.
· Na takýto postoj vyzýva Ježiš Kristus v texte, ktorý sme prečítali z 10. kapitoly Evanjelia podľa Matúša: · „Nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. · Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. · A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; · bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. · Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. · A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. · Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! · Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; · kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“
· Ak si kladieme otázku, kde vzal Luther odvahu postaviť sa proti deformovanému teologickému mysleniu a proti deformovanej cirkevnej praxi na konci stredoveku, · tak jednou dôležitou odpoveďou sú prečítané slová Pána Ježiša. · Cítil nad sebou moc Pána Boha, ktorého sa treba báť nekonečne viac ako ľudí. · Cítil ťarchu zodpovednosti pred Bohom, zodpovednosti, pred ktorou sa nedá uniknúť, · a v porovnaní s ktorou strach pred nespravodlivou cirkevnou a svetskou vrchnosťou zapadá do bezvýznamnosti. · Rešpektoval hlas svedomia, ktorý mu ukazoval, čo má urobiť, a vedel, že keby neposlúchol hlas svojho svedomia, zasadil by tým veľmi ťažký úder svojej bytosti. · Vedel, že ľudskí nepriatelia môžu vernému svedkovi Božej pravdy spôsobiť mnoho nepríjemností, bolesti, a v krajnom prípade mu vziať aj život. · Rátal s týmto rizikom, ale i tak zostal na stanovisku poznanej pravdy, neodvolal ju, ale postavil sa verne a pevne do jej služby. · Bol totiž presvedčený, že i keby mu nepriatelia vzali život, jeho život je pevne chránený v Božích rukách - ako to krásne vyjadril Pán Ježiš Kristus: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť, bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle.“
· Krásne to vyjadril v závere hymny, ktorú budeme o chvíľu spievať: · „Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo dom, náš poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú!“ · Alebo v klasickom preklade Juraja Tranovského: · „Přijde-li na zmatek čest, hrdlo, statek, nechť sobě mají, nic tím nezískají; nebes nám však nechají.“
· Nadchýname sa odvahou Martina Luthera a odvahou ďalších veľkých osobností v dejinách cirkvi, v dejinách spoločnosti. · Pamiatka reformácie má v nás nielen vzbudiť vznešenú náladu pri spomienke na tieto krásne odvážne postoje, ale vzbudiť aj v nás bezpodmienečnú úctu k pravde. · Len s takouto úctou k pravde sa môžeme právom pokladať za deti reformácie. · Len s bezpodmienečnou, nekompromisnou úctou k pravde môžeme vniesť niečo tvorivé do malých i veľkých spoločenstiev, ktorých sme členmi.
· Z viacerých ďalších stránok, aspektov reformácie si dnes pripomenieme ešte túto: · K reformačnému poznaniu a postoju sa dostal Luther cez riešenie osobného duchovného problému. · Aj na neho pôsobila duchovná mentalita cirkvi v neskorom stredoveku: rozšírený bol nesmierny strach pred Božím odsúdením, pred večnou záhubou. · Pri zmienke o odpustkoch sme sa toho už dotkli. · U citlivých pováh bol tento strach veľmi živý a znepokojujúci. · Preto sa ľudia usilovali zhromaždiť si dobré záslužné skutky, ktorými by vyvážili svoje hriechy. · Preto konali púte k ostatkom svätých, aj k domnelým ostatkom svätých. · V historickom románe Jorgena Lykkeho, Posledný rytier dánsky sa možno dočítať, aké podvody sa robili s vyrábaním takýchto zostatkov. · Kupovanie odpustkových listín bol jeden z prostriedkov, ktorým sa ustrašení ľudia usilovali zmenšiť svoj strach z očakávaných peklných múk.
· Luther si pred svojím reformačným objavom tiež kládol úzkostlivú otázku: „Ako nájdem milostivého Boha?“ · Usiloval sa získať si milosť Božiu prísnou osobnou disciplínou a dokonca sebatýraním. · Ale k pokoju duše to neviedlo. · Po dlhom hľadaní našiel odpoveď, keď si ako profesor Písma svätého pripravoval univerzitné prednášky. · Znovuobjavil biblické posolstvo o tom, že Pán Boh z veľkej lásky, prekvapivým spôsobom, ospravedlňuje hriešneho človeka, · tak ako otec v podobenstve proti všetkému očakávaniu prijal strateného syna, ktorý sa po úteku z domova pokorne vrátil domov. · Toto sa v biblickom posolstve a v cirkevnom učení nazýva ospravedlnenie hriešneho človeka z Božej milosti, ospravedlnenie, ktoré treba prijať vierou. · Jeden moderný teológ to vyjadril existenciálnymi výrazmi: · Človek má akceptovať, teda uveriť, že je Pánom Bohom akceptovaný, teda prijatý, hoci je pre svoj hriech neakceptovateľný, neprijateľný.
· Toto bol Lutherov objav dávno zabudnutého biblického učenia. · Objav, ktorý bol najprv jeho úžasným osobným zážitkom, z ktorého čerpal svoj pokoj, · a ktorý potom rozvinul vo svojom reformačnom diele do nevídanej hĺbky a šírky. · Veľký osobný duchovný zážitok bol východiskovým bodom, z neho potom nasledovalo aj to ostatné. · Pretože sa v biblickom a reformačnom učení skrýva tento veľký osobný zážitok, · preto mohlo reformačné učenie osloviť toľkých ľudí, ktorí, podobne ako Luther, hľadali milostivého Boha.
· Aj dnes musí ísť pochopenie reformačného posolstva cez osobné prežitie. · Dnes trápi moderného človeka otázka o zmysle a nezmyselnosti bytia, života. · Odpoveď síce môžeme hľadať v tisícoch vecí tohto sveta, ale nájdeme ju jedine tam, kde Luther našiel odpoveď na svoj problém: U Pána Boha. · Aj z tohto hľadiska obracia pamiatka reformácie našu pozornosť na tento stredobod. · Ako Koperník objavil, že nie Zem, ale Slnko je stredobodom Slnečnej sústavy, · tak nám Reformácia a Luther pomáha objaviť, že nie človek, ale Pán Boh a Ježiš Kristus je stredobod všetkého. · Kto toto objaví pre seba, v tom sa odohrá skutočná reformácia. · Skutočná reformácia je vždy veľká, úžasná udalosť.
Dnešná nedeľa – v bezprostrednej časovej blízkosti zajtrajšej Pamiatky reformácie – je Nedeľa Svetového luteránskeho zväzu. S vďačnosťou si uvedomujeme, že sme členmi veľkej rodiny luteránov na celom svete. Sme členmi spoločenstva, ktoré sa venuje rozvíjaniu a upevňovaniu veľkého myšlienkového a vieroučného dedičstva reformácie Martina Luthera a jeho spolupracovníkov. Sme členmi spoločenstva, ktoré sa zároveň usiluje plniť výzvu Božieho slova: „Jedni neste bremená druhých a tak plňte zákon Kristov.“ Naša cirkev s uznaním kvituje pomoc, ktorej sa jej v rámci programu Svetového luteránskeho zväzu dostalo.
Dnes myslíme na to, že vo svetovej luteránskej rodine sú ľudia omnoho, omnoho biednejší, ako sme my. Sústreďujeme sa dnes na partnerskú Evanjelickú cirkev v Malawi v Afrike, a vôbec na ľudí tohto štátu, ktorí veľmi trpia. Malawi je krajina o niečo väčšia ako dvojnásobok rozlohy Slovenska. Má 12 miliónov obyvateľov, z toho je skoro pol milióna sirôt v dôsledku AIDS. Priemerný ľudský vek je okolo 40 rokov. Krajina trpí krutým nedostatkom potravín, ktorý pociťujú všetci, ale bolestná je predovšetkým myšlienka na deti, ktoré trpia hladom. Nedávno bola na Slovensku delegácia partnerskej cirkvi v Malawi – aj tu v Novom kostole sme sa mohli s nimi stretnúť. O probléme hladu hovoril vedúci delegácie brat biskup Bwumbwe. Povedal doslova: „Pomôžte týmto deťom. Ak je nejaký spôsob, ako pomôcť, neodkladajte ho!“ Evanjelická cirkev v Malawi má 125 stravovacích centier pre 6000 detí. Náklady na stravu a lieky pre jedno dieťa na týždeň činia približne 75,- Sk. Aj malá pomoc je cenné zrnko pomoci.
Brat senior Linkesch, senior Košického seniorátu rozposlal včera večer farárom e-mail s prekladom jedného listu z Ekvádoru. Spomína sa tam skupina ľudí v Ekvádore, ktorí usporiadali veľmi skromný obed: riedka polievka, kúsok chleba, jeden banán. Návštevníci mali vstať od stola podobne hladní ako deti v Afrike. Bol to obed pre hladujúce deti v Afrike. Zaplatili za kompletný, sýty obed a rozdiel bol určený pre hladujúce deti v Afrike. Myšlienka vznikla po vypočutí otrasného autentického referátu o chronickom hladovaní detí v Afrike. Kým sú nám problémy iných ďaleké, veľmi nás netrápia. Keď nám ich niekto priblíži na dosah očí, vnímame ich inak. Nemôžeme odkázať africkým hladujúcim deťom: Váš hlad nás nezaujíma, to je váš problém. Musíme im v duchu povedať: Deti v Afrike, vaše chronické hladovanie je aj náš problém, a aspoň zrnkom chceme prispieť na jeho riešenie. Ofera z dnešnej nedele – ako to už bolo vopred oznámené v našom zborovom bulletine – je určená na fondy našich sesterských cirkví v Malawi a Etiópii. Verím, že s finančným príspevkom vložíme do ofery aj kus svojho srdca. Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
