V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

23.nedeľa po Sv.Trojici, Príslovia 15, 1-3

Vľúdna odpoveď odvracia prchkosť,
ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.
Jazyk múdrych dáva dobré poznanie,
ale ústa bláznov chrlia bláznovstvo.
Na každom mieste sú oči Hospodinove,
ktoré pozorujú zlých aj dobrých.“
(Príslovia 15, 1-3)

Milí bratia, milé sestry,
jeden príbeh hovorí o dievčine - volala sa Lia.
Žila so pokojne v malej rybárskej osade na brehu Azúrovej rieky a požiadal ju o ruku najbohatší z riečnych rybárov.
Prvé roky mladého páru boli skutočne šťastné a bezstarostné. Ale všetko toto šťastie znervózňovalo a stále viac popudzovalo Liinu svokru, ktorá rýchlo strácala srdce syna, rodinných príslušníkov a sluhov peknej nevesty.
Preto ju začala trápiť všetkými možnými spôsobmi a rozširovať o nej tie najstrašnejšie reči.
Rozhnevaná pekná Liu sa rozhodla, že sa jej pomstí a zabije ju. Strhnutá týmto temným rozhodnutím zašla k starému čarodejníkovi, aby si zadovážila smrtiaci nápoj.
Starec ju pozorne vypočul a podal jej fľaštičku s ružovou tekutinou, ktorú treba denne primiešať do svokrinho čaju. Potom, aby odvrátila od seba akékoľvek podozrenie, poradil jej, aby svokre každé ráno jemne a uvoľňujúco masírovala šiju, ramená a čelo.
Takýmto spôsobom ju do šiestich mesiacov pomaly prekvapí smrť.
Liu vytrvalo nalievala kvapky ružovej tekutiny svokre do čaju a trpezlivo a jemne ju denne masírovala.
Denná masáž spriadala medzi dvoma ženami nové vlákna priateľstva. Ich srdcia sa zmenili.
Svokra si všimla, že nevesta je nielen pekná, ale aj zdvorilá a veľkodušná. Liu denne objavovala materské srdce svokry.
Po niekoľkých mesiacoch Liu vlastne zabudla na dôvod denných návštev, kvapiek ružovej tekutiny v čaji a masáži. To všetko sa vzájomným pričinením, hlbokými rozhovormi a nežnosťou premenilo na pokojný a milý návyk.
No jedného dňa si zrazu spomenula na všetko. Svokra nevinne povedala: „Tak nám je spolu dobre. Aká škoda, že ja musím umrieť skôr ako ty...“
Liu vstala a rozbehla sa za starým čarodejníkom, aby jej dal protijed. Padla na kolená a prosila ho, Vysvetlila mu, čo sa stalo a ako sa jej srdce zmenilo.
Starec sa usmial: “Vstaň, moja krásna dcérenka. Tekutina, ktorú som ti dal, je iba vodička z lupeňov ruže. Pravý protiliek na jed nenávisti, ktorú si mala v sebe, bola každodenná masáž. Keď sa pozeráš niekomu do očí, si mu blízko. Keď sa s ním rozprávaš, nemôžeš ho nenávidieť.
Milí bratia a sestry,
príbehy podobného typu sú dôverne známe každému z nás.
S prvou časťou sa vieme úplne stotožniť, stačí nám len, aby sme si každý doplnili osoby a obsadenie.
V našom príbehu sa problém rozohral medzi svokrou a nevestou. Na to, ktorá spôsobila ťažkosť, ktorá z nich je tá dobrá / a ktorá tá zlá, môže mať každý z nás / celkom iný názor.
To sa totiž nedá tak jednoducho stanoviť.
Matka, ktorá sa snažila dať synovi len to najlepšie, je zrazu v ústraní. Má sa pozerať na mladé žieňa, ktoré sa k jej ženským, materským kvalitám zďaleka nepribližuje. Je však mladá, krásna a obdivovaná.
Pre mladú ženu sa postavenie v dome a v manželstve nebuduje jednoducho. Pod dohľadom všetko zvládajúcej, skúsenej svokry sa cíti nešikovná, ľavá, nech by sa snažila akokoľvek.
Každodenný stereotyp, námaha a záťaže vytvára pre obe veľký tlak. Obe sa totiž snažia obhájiť.

Jedna ani druhá sa nevyhne – porovnávaniu.
Jedna i druhá chce len dobre. A každá preto niečo robí.
1. To je obyčajná modelová situácia aj pre naše konflikty v rodine i v práci. Sú situácie, ktoré nás tak ovládnu, utlačia, že sa necháme vyprovokovať k hnevu a zlosti.
My veľmi dobre vieme to, čo tvrdí skúsenosť pisateľa knihy Prísloví. Vieme, že vľúdna odpoveď by odvrátila prchkosť. Vieme, ako by sme sa zachovať mali. Vieme tiež, že urážlivé slovo vzbudzuje hnev – a ten nikomu z nás na dobrej vôli nepridá. A predsa z nás toto poznanie dobrého človeka nerobí.
Už sme si príliš často overili aj to, čo konštatuje Pavel /Rím 7,18.19/: „vôľu k dobrému mám, ale nemám SILY, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem.“
Čo teda s tým?
Ako to zniesť, keď ma ten iný deptá, straší, nivočí moje dobré snahy?
Božie slovo nám, bratia a sestry, stavia v mnohých príbehoch pred oči obraz ľudskej slabosti.
Slabému človeku však ľútosť nestačí. Slabosť, nedostatočnosť, závisť je čosi, čo si nik z nás neprizná. Je to stav, za ktorý sa hanbíme. A zvláštne je to, že pri najmenšom ohrození z toho, s čím nie sme vysporiadaní sami, obviníme iného.
Tak veľmi pracujeme na tom, aby sme boli sami sebou – samostatní a nezávislí – a len pri predstave, že by nás ktosi iný mohol predstihnúť, podľahneme hnevu a zlosti.
Kým svoju hodnotu odvodzujeme tým, že sa neustále a možno celkom podvedome porovnávame s druhými, sme chorí. Potrebujeme pomoc.
2. Ďalším všeobecne rozšíreným ľudským problémom je, že túto pomoc nehľadáme. Ak nám ju niekto ponúkne, odporučí, máme sklon uraziť sa. To je ďalšia prekážka uzdravenia.
Pomáhame si sami. Tak, že sa ospravedlňujeme, obhajujeme, potvrdzujeme si to, čo sme urobili, ako sme sa rozhodli - medzi tými, ktorí nám naše počínanie iba schvália.
Tak sa však žiadny konflikt nevyrieši. Takýmto spôsobom nadobudne časom obludné rozmery. Ak sa od toho druhého iba vzdialim, iba utečiem, nepomôžem ani sebe, ani jemu, ani nám.
Dievčina v príbehu však pomoc vyhľadala. Išla za človekom, ktorý mal odstup, celú situáciu vnímal s nadhľadom. To, čo jej odporučil, sa nám môže zdať byť celkom nanič. Mohla sa vzpriečiť: Načo jej bude olej na natieranie? Načo tak dlho čakať? Načo sa dobrovoľne vystavovať človeku, ktorý na vás mieri?
Ona však starca poslúchla. Dôverovala poznaniu múdreho človeka. Jeho radu vyskúšala. „Kto dbá na slovo, nachádza dobro a kto dúfa v Hospodina, je blahoslavený“ tvrdí múdry človek v inom prísloví. Keby sme sa k tomuto vedeli odhodlať, aby sme radu a pomoc hľadali v dôveryhodnom človeku i Božom slove!
Ono má moc, aby nás viedlo ďalej, aby sme v svojich zraneniach, porovnávaniach nezastali a nezatrpkli.
Boží Syn vzal všetky naše bolesti na seba. Tie, ktoré sme spôsobili, i tie, ktoré sme prijali od iných. V tom niet rozdielu. Lebo oboje nás bude trápiť dovtedy, kým si nedáme pomôcť.
Boh sám niesol trest za náš hriech, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.
On naše krízy, konflikty, naše kríže nepodhodnocuje. Rozumie nám. Vie, ako nás vypätia a strach vedie k zlobe. „NA každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých aj dobrých.
Pán Boh ani nad zlým človekom nezalamuje rukami, neláme palicu. Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí. Nie je radikalista. Neriadi sa našimi myšlienkami.
Je ochotný zniesť naozaj všetko - schopný počúvať aj naše náreky, sťažnosti. To však ešte neznamená, že vykoná naše priania, ktorými sa snažíme iných znemožniť a odstrániť. Dobre vie, že sú len produktami poraneného vnútra.
Múdry starec neminul na mravnú výchovu mladej ženy veľa slov. Cestu k zmiereniu a pokoju našla nakoniec sama. Potrebovala len udať smer. Potrebovala najprv zniesť, vyskúšať svokrinu prítomnosť s pocitom, že už ohrozená nie je.
Namiesto jedovatých rečí sa jej po čase dostalo uznania, láskavosti tam, kde sa to nedalo a nechcelo predpokladať.
Tak končí príbeh človeka, ktorý sa sám sebou zaoberá, ktorý sa sám pred sebou, pred Bohom a pred ľuďmi skúma.
Nie nato, aby sa kochal v samoľúbosti, ale aby vedel, ako ísť do ďalších dní s nefalšovaným pokojom a úprimnou radosťou.
Pán Boh má na to - slovo, svojich ľudí a moc, aby aj tie najnepríjemnejšie situácie v pravom čase obrátil a rozlúštil pre naše dobro a našu záchranu.

Amen.

Hospodine,
Ty si ma preskúmal a poznal.
Ty vieš, čo nám za sebou a čo všetko ma ešte len čaká.
Sám sa cítim príliš zaťažený tým, čo by som chcel a čo by som nechcel.
Ja neviem, čo je dobré a kto je dobrý.
Ale Ty to vieš.
Prosím, pomôž mi, aby som sa nedal mýliť svojimi zraneniami.
Uzdrav ma, ak sa cítim nepochopený, nedocenený, aby som nenútil iných ľudí niesť dôsledky mojej zraniteľnosti.
Dúfam, že ma Tvoja milosť v pravom čase a pravým slovom povzbudí k tomu, aby som sa stal človekom, s ktorým si rozumieš a s ktorým si vždy máš čo povedať.
Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.